Koniec kolonializmu
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 5618×
Příbuzná témata
Koniec kolonializmu
Druhá svetová vojna natoľko oslabila koloniálne veľmoci Veľkú Britániu a Francúzsko, že národom , ktoré boli od nich závislé, už nemohli dlhšie brániť, aby sa osamostatnili. Veľká Británia pochopila, že si nebude môcť udržať svoju koloniálnu ríšu. Zmierila sa stým a snažila sa rôznými dohodami dať týmto udalostiam pokojný priebeh, uzavrieť s novými štátmi obojstranne prijateľné zmluvy a začleniť ich do Britského spoločenstva národov.Tak si po vojne vymohla nezávislosť ,,perla britskej koruny" - India. Tento obrovský ázijský subkontinet bol od konca 18.st. britskou kolóniou. Už od konca 19.st. sa v Indii prejavoval odpor proti kolonizátorom. V medzivojnovom období bol hlavným predstaviteľom protibritského odporu Mahátmá Gándhí, hlásateľ pasívneho odporu, občianskej neposlušnosti, protestu bez násilia.
Počas druhej svetovej vojny londýnska vláda sľúbila Indii nezávislosť. Stalo sa tak až po vojne roku 1947. V nezávislej Indii sa však vzápätí prejavili rozpory medzo rôznými etnickými (národnými) a nábožemskými skupinami, ktorých obeťou sa stal aj Mahátma Gándhí. Na území niekdajšej britskej kolónie vznikli dva štáty - India a Pakistan. Z východného Pakistanu sa roku 1971 oddelil Bangladeš. Indii sa podarilo napriek veľkému sovietskemu tlaku úspešne lavírovať medzi obidvoma blokmi. Tým sa stala vzorom pre mnohé africké a ázijské štáty, ktoré sa nechceli dať vtiahnuť do silového poľa superveľmocí.
Francúzsko sa zachovalo úplne inak. Hoci bolo vojnou ešte viac oslabené ako Veľká Británia , pokúsilo sa obnoviť svoje koloniálne postavenie. Francúzsku Indočínu - oblasť dnešného Vietnamu, Laosu a Kambodže - obsadili počas druhej svetovej vojny Japonci. Po ich porážke sa tu Francúzi pokúsili obnoviť svojekoloniálne panstvo.
Situácia však bola úplne iná ako pred vojnou. Proti Japonskej okupácii sa vytvoril veľmi silný domáci odboj a jeho vodcovia sa po vojne nehodlali nečinne prizerať, ako sa v ich vlasti obnovuje francúzsky kolonializmus. Navyše na ázijskej scéne sa po vojne objavila nová veľmoc - Čína. V tom čase patrila do bloku vedeného Moskvou a podporovala komunistické krídlo národnooslobodzovacieho hnutia v Indočíne. V ňom bola totiž záruka, že sa Indočína bude orientovať na Peking a Moskvu.
Tieto rozpory vyústili do vojny v Indočíne, v ktorej boli napokon Francúzi porazení.
Kambodža a Laos dosiahli úplnú nezávislosť, ale Vietnam bol rozdelený na dve časti: na Vietnamskú demokratickú republiku na čele s komunistom Ho Či Minom a na Južný Vietnam s proamerickou vládou. Ho Či Minove partizánske jednotky však ďalej operovali v južnej časti krajiny, čo napokon viedlo k dlhotrvajúcej vojne. Na strane južného Vietnamu vstúpili do vojny USA. Vietnemská vojna (1965-1973) sa skončila ústupom amerických síl z tejto oblastia zjednotením Vietnamu pod komunistickou vládou.
Rozdeleným štátom bola aj Kórea. Severná Kórea pripadla po porážke Japonska do sovietskeho bloku. Južná Kórea do amerického bloku. V júni 1950 vtrhli do Južnej Kórey severokórejské vojská. Keď po niekoľkých dňoch dosiahli hlavné mesto Soul, prišli Južnej Kórey na pomoc vojenské oddiely USA a OSN. Vzápätí poskytla Severnej Kórey pomoc Čína. A tak sa kórejska vojna pretiahla na tri roky. Po komplikovaných mierových rokovaniach sa medzi oboma štátmi určili nové hranice na 38 rovnobežke. Južná Kórea získala územie s rozlohou 3800km štvorcových.
Rozklad kolonialného systému v Afrike bol podstatne pokojnejší. Jednotlivé národy sa postupne vymaňovali spod koloniálnej nadvlády. Najprv si vymohli samosprávu, potom autonómiu a napokon úplnú samostatnosť. Dramatický priebeh mala dekolonizácia len v Alžírsku, Kongu a v Angole.