Klasicizmus

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 7654×

Příbuzná témata



Klasicizmus

6. Klasicizmus ( 17 –18 st. )

6.1. Európska klasicistická literatúra
Spoločenská situácia
- skončenie dlhotrvajúcich vojen ( 30- ročná vojna )=> prehĺbenie krízy feudalizmu
- upevňovanie neobmedzenej moci kráľov => absolutistická monarchia
- vznik manufaktúr ako nového výr. prostriedku => rozklad cechového zriadenia
- rozmach buržoázie => urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu
Klasicizmus
- nový smer v literatúre a umení, kt. vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV- „kráľ Slnko“
Znaky:
- myslenie sa oslobodzuje od cirkevného vplyvu => prekonávanie mysticizmu (nadpozemskosti )
- klasicisti viedli zmysel umenia v napodobňovaní prírody
- umeleckým vzorom sa stáva antické a renesančné umenie
- pôvod slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný, dokonalý
- snaha o umenie najvyššej kvality => vznikajú presné pravidlá formy, ktoré museli všetci rešpektovať
Nicolas Boileau- Despréaux
Dielo: Básnické umenie
- v diele vyložil presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie – opísal ku klasicistickej poetike
- najvyšší zákon umeleckej tvorby je súlad pravdy, krásy a dobra
- od literatúry sa vyžaduje presnosť a jasnosť
- podľa antického vzoru vzniká delenie žánrov na:
1, „vysoké“ žánre
óda, elégia, epos, tragédia
- spracovali sa vznešené námety: historické a nadčasové
hrdinovia: príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, vojvodcovia, veľmoži
2, „nízke“ žánre
bájka, satira, komédia
- neboli tak vysoko cenené => prejavujú sa tu komické prvky
- spracovávali sa námety zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti
hrdinovia: mešťania a príslušníci vyšších vrstiev
- tieto žánre sa nemuseli prelínať ( vysoké a nízke )
Filozofický základ
Tvorí smer : racionalizmus ( opiera sa o rozum ako o ľudský zdroj poznania )
Zakladateľom je René Descartes - „Cogite – ergo sum!“ – myslím, teda som – výrok
- myslenie ovláda túžba po hľadaní pravdy a po poznaní
- konflikt vzniká z rozporu cit ó povinnosť ( povinnosť víťazí )
Umelecký obraz človeka
- autori nevykresľujú človeka takého, aký je, ale takého, aký by mal byť => v dielach vystupuje buď dobrý ideál ( ideál doby ), alebo jeho protiklad
- literatúra sa nesústreďuje na jednotlivé črty človeka, ktorými sa ľudia odlišujú, ale na všeobecné črty a vytvára typy postáv., napr. Harpagon – lakomec., Cid – statočný

Francúzsko
- vznikajú tu najvýznamnejšie diela klasicizmu, predovšetkým dramatická tvorba
1. 1.

Tragédia
Pierre Corneille
Dielo: Cid (1635 )
- námet čerpá zo španielske rytierskej tragédie => Cid je príklad kresťanského rytiera, kt. je oddaný svojej viere, kráľovi a rodine
- konflikt tragédie je založený na rozpore medzi citom a povinnosťou => do popredia sa dostáva povinnosť voči rodu
- Rodrigo-Cid ( pán ) zabije otca svojej milej Chimeny, pretože urazil jeho otca
- Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť => obaja sa dostávajú do hlbokej krízy, pretože zvádzajú boj medzi láskou a cťou svojich rodov
- Rozuzlenie je zmierlivé, keď kráľ posiela bojovať Rodriga proti Maurom
- Záver vybočuje z klasicistických pravidiel
Jean Racine
- vytvoril psychologickú tragédiu
1.2.Komédia
Jean-Bastipte Poquelin „Moliére“
- tvoril pod pseudonymom Moliére
- celý život zasvätil divadlu => herec, režisér, autor, riaditeľ divad. Spoločnosti
- jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV
- zomiera na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný
- napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes => tvorí základ repertoára všetkých divadiel:
- vrcholové diela :
Dielo: Mizantrop
- človek, kt. nenávidí ľudí a stráni sa ich
Dielo: Lakomec
- námet čerpal z antiky od autora Plauta – Komédia o hrnci
- hl. postava je bohatý muž Harpagon => tak chorobne lakomý, že pre peniaze sa stal bezohľadným aj voči vlastnej rodine, okrem peňazí nevidí nič
- vykresľuje obraz úžerníka, kt. žije v neustálom strachu o svoje peniaze a šetrí nielen na služobníctve, ale aj na svojich deťoch
- prostredníctvom hl. postavy autor kritizuje lakomstvo, kt. deformuje charakter človeka
Dej:
- Eliza – ( H dcéra )- sa tajne zasnúbila s Valérom, no otec ju chce vydať za starého, ale bohatého šľachtica Anzelma
- H syn Kleant sa chce oženiť s Marianou, do kt. sa však zaľúbil aj H => otec sa stáva sokom svojho syna
- H je stále posadnutý strachom, že ho okradnú, a preto svojich 10 000 zlatých zakope do záhrady
- Dochádza neustále k sporom medzi otcom a synom, situácia je takmer neriešiteľná
- S pomocou sluhu ukradnú mladí otcov poklad, čo zásadne mení H správanie => takmer stráca rozum, dáva prednosť peniazom „ svojim priateľom“ pred ženou, súhlasí so sobášmi svojich detí, len keď má svoju truhličku a nemusí financovať do svadby
- Zápletka nie je dôležitá
- V popredí je charakter lakomca prepracovaný do najmenej psych. odtieňov so všetkými spoloč. dôsledkami
- Rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce
- Anzelm je stratený otec Valéra
- Mariana je Valérova sestre
Jean de la Fontaine
Bájky
- 12 zväzkov, nadväzuje na Ezopa, no bájky zbavil výslovnej mravnej poučnosti, podal aj satirický obraz doby ( napr.

pokrytectvo, klamstvo, intrigy )
1. 3. Dráma
tri jednoty:
- jednota času ( príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín )
- jednota miesta (príbeh sa musel odohrať na jednom mieste, obyčajne v neurčitom paláci)
- jednota deja ( zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy )
rezornéry – komentujú dej a vyjadrujú mienku autora
verš – alexandrín., t .j. dvanásťslabičný verš s dierézou ( intonačnou prestávkou po šiestej slabike )

6.2. Osvietenstvo
- je to pokrokové hnutie v 18 st., ktoré vystupuje proti feudalizmu, poukazuje na rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
- osvietenci –– zástancovia postupných premien spoločnosti a štátu v záujme buržoázie
- vychádza z racionalizmu:
1 vysvetľovali svet rozumom ( viera „osvietený“ rozum )
2 bojovali proti cirkevným dobmám
dobma – pravdy, ktoré sú vysvetliteľné rozumom
- tvrdí, že ľudia sú si od prírody rovní => nemá sa im vládnuť despoticky
- osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva => osvietenský absolutizmus
Charakter osvietenského umenia
- súhra medzi rozumom a citom => dve estetické koncepcie:
1, staršia estetická koncepcia ( hlasisti ) – preferovali rozum a rozvahu
2, mladšia estetická koncepcia ( preromantici )- vyzdvihujú ľudský cit, oslobodzujú
umenie od presných pravidiel
- v literatúre vznikajú pod vplyvom osvietenstva diela zamerané na výchovu a poúčanie čitateľov
Francúzsky osvietenci:
Denis Diderot
- viedol veľkú skupinu encyklopedistov
Dielo: Encyklopédia
- dal podnet na jej vznik, uplatnil v nej poznatky z najrôznejších oddielov z filozofie a remesiel
Jean – Jaques Rousseau
Francois- Marie Arouet – Voltáire
Anglický osvietenci:
Daniel Defoe – Robinsom Crusoe
Jonathan Swift – Gulliverove cesty

6.3. Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra
- Uhorskohospodársky veľmi zaostalé
- obdobie feudalizmu a postupného formovania sa kapitalistických vzťahov ( zavádzanie manufaktúr )
- Habsburgovci osvietenský absolutizmus:
- upevňujú vládny centralizmus
- podporujú rozvoj obchodu, poľnoh. A priemyslu ( obmedzenie šľachty a posilnenie rozmachu meštianstva )
- reformy – Mária Terézia, Jozef II
1 tolerančný patent ( 1781 ) ( zrovnoprávnenie cirkvi = náboženská rovnosť )
2 zrušenie nevoľníctva ( 1781 )- poddaný neboli osobne závislý od svojho pána, mohli sa slobodne, t.j. bez súhlasu zemepána ženiť, sťahovať sa alebo dať svoje deti študovať.

Ich povinnosti nezanikli
3 zrušenie žobravých rádov
Národné obrodenie ( NO)
- proces formovania slovenského národa v U, jeho politické oslobodenie z pod R-U nadvlády
- Slovensko nemalo vlastnú šľachtu, ani kultúrne a politické ustanovenia => oporou národ. Uvedomenia bola iba inteligencia, kt. pochádzala z ľudu => má ľudový a demokratický charakter
- Nemali sme vlastný jazyk a literárne tradície => bolo potrebné šíriť vzdelanie a osvietenské myšlienky, riešiť národné a sociálne otázky
- Predstavitelia NO – národný buditelia
PRVÁ FÁZA NO: osvietenské obdobie ( 1780 – 1820 )
- Snaha šíriť vzdelanie a osvetu => pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne ľudu
- Potreba kodifikácie ( uzákonenie spisovného jazyka )
Predstavitelia:
Anton Bernolák, Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza
DRUHÁ FÁZA NO : ( 1820 – 1835 )
- rozvíjanie národného povedomia v znamení myšlienky slovanskej vzájomnosti
- obdobie nástupu klasicizmu
Predstavitelia:
Ján Hollý, Martin Hamuliak, (katolíci)
Ján Kollár, Jozef Šafárik, ( evanjelici )
TRETIA FÁZA NO : ( 1835 – 1848 )
- obdobie nástupu Štúrovcov
- obdobie revolučného spojenectva s ľudom
- definitívne vyriešenie otázky spisovného jazyka
ŠTVRTÁ FÁZA NO : ( 1843 – 1848 )
-vrcholná fáza NO, ktorú určujú 2 medzníky:
1., 1843 – kodifikácia spisovného jazyka
2., 1848 – revolúcia

6. 4. Začiatky slovenskej dramatickej tvorby
- 1830 - v Liptovskom Mikuláši založil Gašpar Fejérpataky- Belopotocký – prvý slovenský ochotnícky krúžok
- prvá hra, kt. uviedli – Ján Chlúpka – Kocúrkovo
Ján Chalúpka
- prvý úspešný slovenský dramatik => položil základy slovenskej dramatickej literatúry
- poznal veľmi dobre malomestský život, kt. sa stal námetom jeho veselohier
- do literatúry uviedol pojem ,, Kocúrkovo” => dodnes označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi
Dielo: Kocúrkovo
- s podtitulom ,, Len aby sme v hanbe nezostali“
- satira na život malého mesta, kt. predstavitelia myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú => zobrazuje ich ako namyslených, no zároveň duševne i hospodársky zaostalých
- kritizuje a ironizuje ich obmedzenosť, nevzdelanosť, hlúposť, duševnú prázdnotu, ich snahu prispôsobiť sa novým módnym prúdom
- satira je humorne výsmešná, postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdri, ukázať čo vedia a ukazujú, že aj to málo čo vedia, je chybné
Komika:
A, Charakterová
- postavy charakterizuje menom, ký.

je v súlade s ich spoločenským postavením => chudobný zeman – Pán z chudobíc
- falošné vlastenectvo, považuje sa za Maďara, hoci maďarčinu neovláda - čižmársky majster – Tesnošil a jeho rodina
- nadutosť a obmedzenosť, opičenie sa po panských spôsoboch
B, jazyková
- „uhorská reč“
- je to zmiešanina maďarčiny, nemčiny, latinčiny so slovenčinou ó učiteľ Sloboda je vzdelaný, učená reč, hovorí prevažne po slovensky

Kocúrkovskú tematiku spracoval aj v ďalších hrách:
Všecko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Staruš plesnivec,.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?