Kartotečné lístky

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 7210×

Příbuzná témata



Kartotečné lístky

14 Krátkozrakosť


Krátkozrakosť je chorobou ľudského ducha. Učenci sú v mnohých prípadoch akýmisi nevedomcami, ktorí strácajú zo zreteľa jednoduchosť vecí a odumierajú začierňujú ju formulkami a detailami: Z kníh sa dozvedáme malé veci, nie veľké.



Henri Barbusse: Oheň

10 Spoločnosť


Berte ženy a mužov iba ako dostavné kone, ktoré zanecháte schvátené na každej zastávke, tak dôjdete až k vrcholu svojich túžob.





Honoré de Balzac: Otec Goriot
10 Lakomosť


Slovo dať mu je také odporné, keď sa chce zahroziť nepovie „ja ti dám“, ale ja ti požičiam.
Keď zazrie prosebníka, chytajú ho kŕče. To je preňho toľko ako na smrť ho raniť, srdce prebodnúť, útroby vytrhnúť...




Jean Baptiste Moliere: Lakomec
18 Múdrosť


- .. kto o múdrosti hovorí, sám si myslí, že múdry je, a v tom je celá jeho múdrosť
- Je chybou najväčšou, ktorú ľudia trpia, že láskou im je „Chcem“ alebo slovo „Mám“, kým láska iné nič nie je len slovo najtichšie: „Tu máš, vezmi, ber!
- Čím je človek bohatší, tým väčšmi sa správa ako zviera.

Peter Zvon: Tanec nad plačom
2,16,17 Víťazný pád

- Kniha o kysuckej biede a kysuckej kráse.
- Tak i Kysuce, večne bité, večne padajúce, vždy znova vstanú, vždy znova zvíťazia.
- Pokolenie za pokolením prichádza, aby premenilo kameň kopaníc na chlieb. Tvrdí ľudia rastú na kameni - a sú to dve sily, medzi ktorími ide večitá borba a nijaká z týchto síl sa nepoddá.



Peter Jilemnický: Víťazný pád
16,21 Emil B. Lukáč o sebe



I za vás trpím,
za všetkých, ktorí klesajú, sú mdlí, i za tých, ktorých lúpia, za všetkých, ktorí zmierajú, i za tých, čo sa nikdy neprebudia.




Emil Boleslav Lukáč
16 Martin Rázus o sebe

Som zlý, keď bránim svoju krv i kosť
zlý kňaz a tajov Božských znateľ
zlý politik, zlý spisovateľ
zbytoný človek; pozdný hosť.

Načri, duša! čistá voda
v tomto žlebe:
nikomu som neodpustil
ani cudzím, ani svojim,
ani sebe!



Martin Rázus
18 Bačova žena

ONDREJ: Či vieš, ako som ja v tej Amerike tvrdo robil? Či vieš, čo to bolo v ten prvý rok už toľko nazvierať? A všetko bolo vždy len pre teba. (...) A majetok je dnes tvoj.
EVA: Ale kdeže by to bol môj majetok, a kdeže by ja pasovala za paniu, prepíš si na seba, Ondrej, to panstvo.




Ivan Stodola: Bačova žena
16 Ján Smrek o sebe



Tebe ja poézia slúžim rád.
Niet iných božstiev, ktorým by som slúžil. Slov mnoho je, no daj mi napísať verš jeden, za ktorým by každý túžil!





Ján Smrek
19 Nevesta z hôľ



- „vyrástla medzi vrchmi.

Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi zasnúbila. A nevolila zle. Či myslíš, že by mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou?! Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj oni majú svoje nevesty.



František Švantner
15,17 Živý bič

- Lebo nie je pravda ako pravda. Nie!
- Pravdu má ten, kto ju chytí za tenší koniec a hrubším bije po hlavách.
- Život je predsa takou absolútne súkromnou a svätou vecou, že nik nemá práva klásť naň ruku.
- Nie preto žijeme, aby sme zakapali, ale preto, aby sme užili sveta


Milo Urban: Živý bič
10 Otec Goriot



Naše srdce je pokladnicou, ktorú keď vyprázdnime, sme na mizine.

Čím chladnejšie si budete počínať, tým rýchlejšie sa dostanete na vrchol.



Honoré de Balzac: Otec Goriot
15,17 Živý bič

- Život nepatril tým, čo plakali, ani tým neslúžil, ktorí ho chytali srdcom, život je ako ohnivý kôň, ak ho nechytíš za hrivu, nevyšvihneš sa naň a nestisneš kolenami, utečie naprázdno.
- Tak nech zhynie každý, kto užívajúc svoj život, nevie si vážiť iných, kto využíva bezmocnosť iných na to, aby strpčoval ich dni. Nech ho vyvlečú na smetisko a nech ho zabijú ako psa pred verejnosťou.
- Zub za zub, ako za oko.

Milo Urban: Živý bič
11, 12 Múdrosť




Múdrosť, ktorá nevidí na piaď od nosa, bojí sa aj najmenších prekážok.





Martin Kukučín: Dom v stráni
14 Na západe nič nového

- Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú rozrumila vojna - i keď unikla jej granátom.

- Kým písali a rečnili, videli sme lazarety a umierajúcich - kým službu štátu označovali za to najväčšie, vedeli sme, že strach pred smrťou je väčší.


Erich Maria Remarque: Na západe nič nového
15,17 Živý bič




- Život je predsa takou absolútne súkromnou a svätou vecou, že nik nemá právo klásť naň ruku.

- Nie preto žijeme, aby sme sa zakopali, ale preto, aby sme užili sveta.



Milo Urban
19 Tri gaštanové kone



...lenže človek nie je človekom len podľa imania. To by bola pre život falošná, neprimeraná miera. Sú tu isté ľudské vlastnosti, ktoré majú cenu veľkého bohatstva...



Margita Figuli: Tri gaštanové kone
19 Drak sa vracia


Richtár sa ošíva, úradskí sa ošívajú. Prišlo to trochu náhle. Nevedia: majú alebo nemajú sa pustiť s Drakom do reči. Prepadol ich nečakane, keď boli v úzkych a nevedeli si rady. Teraz ich má v hrsti, núka im pomoc, ktorú nemôžu odmietnuť, pretože inej pomoci niet nablízku.

Tu richtár vytrčí proti nemu bradu a pozrie mu rovno do tváre. - A čo za to chceš, akú odmenu si žiadaš, ak dovedieš čriedu v poriadku domov?

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
14 Peter a Lucia



„Život je taký aký je. Berme ho tak, ako je! Mohol byť ešte oveľa horší!“





Romain Rolland, Peter a Lucia
19 Nevesta hôľ

- Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. A nevolila zle. Či myslíš, že by mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou? Hu, taký údel si ona nezaslúžila. Hole ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.



František Švantner
17 Pisár Gráč

Ja už sa nehanbím. My sa už nehanbíme za nič na svete. My sme umreli a znovu sme sa narodili na taký svet, kde niet nijakej hanby. My ti teraz hocijakú špinavú vec vyvlečieme na ulicu a ľuďom nevstávajú vlasy dupkom, ľudia si pokojne chodia okolo hocijakého svinstva a nepovedia ti nič. My si o sebe povieme všetko, a to nie preto, akoby sme chceli byť inakší, ale len tak, aby sme niečo povedali, len tak, aby sme sa zbavili príťaže, lebo my už nepotrebujeme nijaké zbytočné svedomie, my nepotrebujeme nijaké ušľachtilé veci. Ustatí sme a zavše ani zvracať sa nám nechce. Nám sa už nič nechce.


Jozef Cíger Hronský
18 Jožko Púčik a jeho kariéra

(Sudca a Jožko)
- Viem si predstaviť, aký kameň padol zo srdca tomuto statočnému človeku, keď sa ku všetkému priznal. Však je to tak?
- Ohromne, taký som ľahký ako vtáčik.
- Nuž, obžalovaný Jozef Púčik, porozprávajte nám už teraz, ako ste odcudzili takú veľkú sumu?
- To bolo veľmi jednoduché. Vybral som z pokladnice peniaze a vložil do tohto vrecka.
- A kde sú teraz?
- Prehýril som ich, rozhádzal, všetky do posledného haliera.

Ivan Stodola
dráma Matka


Jano: Zhasili? Nech! Ja ho nájdem! [Paľa.]
Matka: Tu je, tu v kúte...
Jano: Už ťa mám. Jedna Ti je dosť? Kriste! Kto je to? Kto tu leží?
Paľo: Mať si zabil.
Jano: Ako.. Ako sa sem dostali.. Nie! Teba som musel!
Oni.. Ich som.. Nie. Nezabil som ich. Nie.. Len raz som udrel.. Mama, bolí.. Ja som ich nechcel.. Nechcel som.. Mama, počujú..

Prečo nevravia? Nechcú ku mne...


Július Barč Ivan
Múdrosť
Je taká múdrosť:
kľaknúť si pred koncilom,
priznávať kardinálom blud a blúdenia a bludy,

radšej si pokľaknúť, než klesnúť na hranici,
radšej skryť pravdu v sebe kdesi
akoby v klenotnici,
potom si doznať, že sa predsa krúti.
Však, súdruh Galilei,
je taká múdrosť?!

Lež nad mudrca múdrejšie je dieťa,
ten rozprávkový chlapček nerozumne smelý,
ten chlapček, ktorý skríkol hlasito, až beda,
že kráľ je nahý, že nahý je celý.

Laco Novomeský (zb. Stamodtiaľ a iné básne)
Báseň
Čas letí / jak vtáci nedozerní

Na svete boli silní i slabí,
v New Yorku stáli mrakodrapy.

Smial sa i Paríž / zošitý krásnymi mosty,
a černoch černošku miloval / na Brehu slonovej kosti
a žena v Moskve snila / o väčšej skyve chleba.

Tá pieseň chlapca
podobu sveta nezmenila
a zdá sa, že žiť tu nebolo mu treba,
keď pranič svetu nedá.

Lež predsa:
pripíšte k jeho chvále,
že miloval tak strašne, neskonale
veci i vecičky tohto sveta.
Laco Novemeský (zb. Nedeľa)
Oblaky

Oblaky ako vrstvy nocí
Oblaky ako rybie oči
Oblaky ako v hĺbke dolu v mori
Oblaky smútok mŕtvy živý chorý
Oblaky ako prázdno v kalichu
Oblaky v kvetoch ženy pre pýchu
Oblaky ako vrstvy nocí
Oblaky ako rybie oči

Oblaky ako mŕtve dlane
Oblaky prvé požehnanie
Oblaky ako úsmev Jezuliatka
Oblaky v hrobe láska križovatka
Oblaky cez sklo ústa krv
Oblaky v hriechu ktorý uriekol
Oblaky ako mŕtve dlane
Oblaky prvé požehnanie
Pavel - Ušák Oliva (zb. Oblaky)
16 Čo som chcel v Paríži

s Hlbinom hľadím na tú polnoc prostú
jak Rimbaud driemem pod oblúkom mostu
druh jeho Verlaine za 5 frankov pije
ale druh jeho Verlaine nemocný je
pán abbé Bremond hľadí spoza chmáry
ten abbéovský klobúk váš je starý
vravte ste básnik je to epiteton
ako sa máte majstre André Breton
Montparnas patrí vám dnes Baudelaire Ady
pánovia ja už neviem vám dať rady
vstanete z mŕtvych zdrvení zimou
a ja mám hlavu plnú sladkých rýmov.



Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?