Karel Čapek Matka
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2659×
Příbuzná témata
Karel Čapek Matka
vydala:Mladá fronta 1987
súbor diel „Pozdravy“
útvar:
dráma v troch dejstvách
téma:
Zachytenie pocitov matky, ktorej postupne umierajú synovia a manžel. „Já už jsem dala dost Richarde. Tebe... a našeho Ondru. Víš, mne prišlo draho to, čemu se řiká.. hrdinství!“ (345)
„Sám zemřít, to by uměl každý, ale ztratit muže nebo syna, to byste teprve viděli, co to je - to byste viděli-“ (348)
hl. myšlienka:
Za čo sa oplatí zomrieť? Zmysel smrti vo viere za dobrú vec...
konflikt:
Ako prijme ich smrť, jediná ich vidí aj ako duchov a bojuje s nimi o Toniho, ktorého nechce stratiť.
postavy:
Matka- je ako každá matka, ktorá sa bojí o svoje deti a miluje ich nadovšetko, najmä po manželovej smrti. Trápi ju osud rodiny v časoch vojny. Dospelých synov vidí ako malé deti, nechce sa ich vzdať a ostať sama.
Otec- kavalierny major, telom aj dušou vojak. „Tak ty jsi padl jen proto, že ten plukovník dal špatný rozkaz?“ (343). Zomrel pri nezmyselnom boji s domorodcami.
Ondrej- lekár, pri pokuse kvôli lieku sa nechal nakaziť žltou zimnicou. Bratom najviac nahrádzal otca po smrti. Matka do ňho vkladala nádeje, už bol aj zasnúbený, keď odišiel do Afriky.
Jiří- konštruktér, vynálezca. Stále skúšal niečo nové, prekonával rekordy, hľadal hranice techniky. Zabil sa pri výškovom rekorde, ktorý však dosiahol. Väčšinou býval zahraban medzi výkresmi a výpočtami.
Kornel a Petr- dvojčatá. Vždy sa hádali kvôli politike, ktorá ich nakoniec aj rozdelila a zabila. Petr bol radikálnejší, stál na strane ľudu. Kornel bol konzervatívnejší. Obaja padli počas revolúcie, Kornel v boji, Petra popravili.
Toni- rojko, otcov pohrobok. Matka na ňom veľmi lipla. Bol romantik s krehkým telom, ale silnou dušou a vierou. Matka stále dúfala, že s ňou ostane, keď všetci odídu. Nakoniec ho sama poslala do bojov. „Toni bude jiný.Toni musí být jiný.“ (341)
dej:
Matka aj po smrti komunikovala s mŕtvymi. Udržiavala starú otcovu izbu, kde sa s nimi schádzala. Chlapci sa do nej chodievali hrávať. Každý sa jej po smrti snažil vysvetliť dôležitosť „obete“. Vždy však splnili to, kvôli čomu na tú smrť v podstate išli. Výčitala im, že svoje odchody za pokusmi pre vedu a techniku jej vždy oznámili ako odchod na nedeľný výlet. Niekedy jej nepovedali ani toľko, iba sa rovno vrátili mŕtvi. Vedeli totiž, že by ich nechcela pustiť. Matkiným zmyslom života bola rodina, iba za tú by bojovala a zomrela, oni však cítili niečo iné.
Posledného Toniho nechcela do vojny pustiť, aj keby ho mala doma priviazať. Keď ale v rozhlase počula, že bombami útočia na školu, sama mu dala pušku do rúk. Odsudzovala najmä ženský hlas v rozhlase, ktorý verboval nových vojakov. Žene vyčítala, že je bezcitná k matkám. Odpustila jej až po správe o potopení cvičnej lode, kde mala žena tiež syna.
autor:
na synoch a manželovi dokazuje možné dôvody a príčiny smrti, neprikláňa sa však ku žiadnemu. Postavami dvojčat vykresľuje politický boj dvoch strán, kde ani brat nepozná brata.