Kamzík tatranský

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 4716×

Příbuzná témata



Kamzík tatranský

KAMZÍK TATRANSKÝ VŠEOBECNE

Z pohľadu zoologickej systematiky zaraďujeme Kamzíka Tatranského ( zaužívané i pomenovanie „vrchovský“) nasledovne:
 TRIEDA: cicavce
 RAD: párnokopytníky
 PODRAD: prežúvavce
 ČEĽAĎ: turovité
 PODČEĽAĎ: kozy
 ROD: kamzík
 DRUH: kamzík vrchovský
 PODDRUH: Kamzík vrchovský tatranský.

 VÝVOJ A VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA

Pôvod kamzíka ako druhu je veľmi starý. Odvodzuje sa od vyhynutej antilopy Pachygazella grangeri známej z obdobia asi pred 12 miliónmi rokov z čínskeho Pliocenu (Blahout 1976). Až po veľmi dlhej dobe, v dôsledku pomalej adaptácie na podmienky, dostala sa táto vývojová vetva do najrozličnejšej podoby. Najstaršie kamzíky, ktoré sa podobali dnešným sa objavili sa vo vrstvách najstaršieho pliocenu v západnej Európe. Tento vyhynutý druh (Gallogorae meneghinii) je známy z vrstiev starých asi 600 000 rokov. Historicky doložené nálezy kamzíkov sú z posledného interglaciálu, t.j. asi spred 115 000 rokov, v ktorom žil neandertálsky človek. Z tohto obdobia sú známe nálezy kostí a zobrazení v jaskyniach v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Čechách. Zvyšky našich kamzíkov, ktoré dostali pomenovanie kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) sa našli vo vrstvách mladšieho pliocenu, t.j. z mladšej doby ľadovej.
V Tatrách potvrdzuje autochtónnosť kamzíka okrem iných priamych a nepriamych historických údajov aj nalez fragmentu kamzíčej lebky pri výskume hniezd výra skalného z roku 1974 v oblasti Belianskych Tatier.(presnejšie v oblasti Muráňa) Rádiouhlíkovou analýzou bol vek tohoto kostného fragmentu stanovený na 10 610 rokov s presnosťou +- 110 rokov. V literatúre najstarší známy údaj o tatranských kamzíkoch sa vyskytuje v správe levočského richtára a kronikára Konrada Sperfolga z roku 1517. Najstaršie známe zobrazenie kamzíka v oblasti Vysokých Tatier sa nachádza na erbe Barzewiczovcov z Veľkej Lomnice, ktoré pochádza z roku 1559. Od tohto obdobia sú zmienky o výskyte kamzíkov v Tatrách vo viacerých písomných prameňoch. Pokiaľ ide o početnosť tatranskej populácie kamzíčej zveri, známe údaje pochádzajú prakticky iba z nášho storočia a z obdobia najmä posledných štyroch desaťročí. Kamzíčej zveri sa venovala zvýšená pozornosť hlavne po zriadení Tatranského národného parku. (TANAP)

2

Kamzík vrchovský tatranský sa vlastne vyvinul ako poddruh vo Vysokých Tatrách. Tento reliktný párnokopytník bol popísaný v roku 1971 Ing. M. Blahoutom ako tatranský endemit.

Tatranská populácia za evolúcie dlhých tisícročí dosiahla ekologickú i genetickú stabilizáciu na malých priestoroch, aj keď cestou príbuzenských depresií za príbuzenského kríženia. Kamzík ( priamy predchodca kamzíka tatranského) žil kedysi v dobách ľadových na otvorených rovinách chladných európskych stepí. Keď sa začalo v Európe otepľovať, v nížinách sa začali meniť rastlinné i živočíšne spoločenstvá. Chladné stepi začali pomaly nahrádzať husté lesy. Kamzíky, svište a iné živočíchy, ktorým vyhovoval život v drsných klimatických podmienkach, začali ustupovať do vyšších polôh, ktoré si najviac zachovali charakter prírodných systémov pôvodnej vlasti. Preto najobľúbenejšími stanovišťami pre kamzíkov aj dnes zostali vysokohorské alpínske lúky. Vďaka svoje] húževnatosti a vitalite dokážu kamzíky prežívať v drsnom vysokohorskom prostredí Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Areálom ich výskytu sú oblasti nad pásmom kosodreviny. Kamzík je vysokohorská antilopa, ktorá v súčasnosti na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov. I napriek prísnej ochrane však kmeňové stavy sústavne klesajú. Tento zlom nastal už v šesťdesiatych rokoch a klesajúca tendencia pretrváva až podnes. Pred šíriacim sa pásmom lesov kamzíky vystúpili až na hrebene európskych veľhôr, ktoré vyčnievali nad zalesnenou krajinou. Tieto boli od sebe vzdialené stovky kilometrov. Takto vznikli izolované populácie kamzíkov bez výmeny genetických informácií. Vývoj vo vysokých horách prebiehal izolovane, čím vznikali nové poddruhy kamzíka. V Alpách je to Rupicapra rupicapra rupicapra. Teda poznáme dva poddruhy kamzíkov: Kamzík vrchovský tatranský ( rupicapra rupicapra tatrica) a Kamzík Alpský (rupicapra rupicapra rupicapra) Kamzík vrchovský tatranský sa na nerozoznanie podobá na kamzíka alpského. Kamzík alpský sa však na Slovensku premnožil a je lovnou zverou žijúcou na úrovni lesa. Nepohrdne ani potravou z kŕmidiel pre vysokú zver. Tatranský kamzík však na rozdiel od kamzíka alpského okrem soli neprijme nijaké prikrmovanie. Je teda zrejmé, že kontrola kamzíkov tatranských na rozdiel od kamzíkov alpských je veľmi zložitá. Na rozdiel od alpského kamzíka, ktorý sa na slovenskom území premnožil hlavne na Veľkej Fatre a Slovenskom raji, Kamzík tatranský sa vyskytuje zväčša len v okolí hornej hranici Vysokých a Nízkych Tatier. Mali by sme byť hrdí, že je to len náš, slovenský živočích, a preto by sme ho mali tam, kde sa ešte vyskytuje, lepšie chrániť.

Kamzík tatranský je vlastne divoká koza. Podrobné štúdium dokázalo, že tatranský kamzík tvorí osobitný endemický poddruh európskych kamzíkov.

Morfologické rozdiely medzi jednotlivými poddruhmi sú na úrovni tvaru kostí, napríklad v detailoch je rozdielny tvar lebečných švov pričom pri vonkajšom zbežnom pohľade sú takmer na nerozoznanie. Jedinečnosť kamzíka má svoj pôvod v izolovanom vývoji v dobe ľadovej, ktorá oddelila populácie kamzíkov v európskych a ázijských pohoriach. Jednoducho povedané

3
kamzík vrchovský tatranský pôvodne žije iba na území Tatier a nikde inde na svete. ( teda vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nízkych, kde bol zámerne vypustený)

Kamzík vrchovský váži 24 až 36 kilogramov. Jeho dĺžka tela je 100 až 136 cm a výška v kohútiku 78 až 90 cm. Kamzík vrchovský žije v diferencovaných skupinách, aktívny je cez deň. Jeho charakteristickým biotopom je horná hranica lesa- okolo 1700m nad morom. Ruja kamzíkov prebieha v októbri( väčšinou až koncom októbra) až v decembri, samice rodia jedno, zriedka dve mláďatá v máji alebo v júni. Mláďatá cicajú pol roka, už po dvoch mesiacoch žerú aj rastlinnú potravu. V prvom roku im začínajú rásť rožky, ktoré sa v druhom roku zahýnajú. Kamzíky sa živia hlavne bylinami a lišajníkmi. Jedince alpského pôvodu konzumujú aj zelené a drevnaté časti kríkov a stromov. Prirodzenými nepriateľmi kamzíkov sú u nás hlavne rys a orol skalný. Ochrana kamzíka bola potrebná pre intenzívny lov v 19. a 20. storočí. Pred druhou svetovou vojnou bol ich stav vyše 1000 kusov. Cez vojnu ich počet klesol na 350. Od roku 1965 sa stal kamzík prísne chráneným druhom. V súčasnosti sa ich počet vo Vysokých Tatrách pohybuje okolo 500. V Nízkych Tatrách, kde boli, ako som spomínala, zámerne v rokoch 1969-1976, ich žije okolo 120. Aby sa zachoval tatranský poddruh, navrhujú niektorí odborníci zlikvidovanie alpského poddruhu na Slovensku lovom a odchytom pre zoologické záhrady. Je však riešením úplne vykynožiť poodruh Kamzíka alpského? Uznávam, otvorili by sa tým nové možnosti pre Kamzíka tatranského, avšak úplne zlikvidovanie sa mi absolútne nezdá správne hlavne z hľadiska ochrany zvierat. Ako by na daný postup reagovala strana zelených? Keby sa znížili stavy odchytom do Zoo (čo tiež nie je podľa mňa ideálnym riešením) alebo premiestnením na iné územia, to by už bol lepší nápad.















4
AKO HO SPOZNÁME?

 Ako som už spomínala, kamzík tatranský sa veľmi podobá na kamzíka alpského, a tak sa väčšine z nás stáva, že si ich pomýlime. Ako teda spoznáme pravého, slovenského Kamzíka vrchovského tatranského?
Ako je už známe, kamzíky tatranské stretnete výlučne iba na území Tatier. Je symbolom tatranských národných parkov Slovenska i Poľska. Veľkosťou a vzrastom tela kamzík skutočne pripomína kozu, alebo, ako vravia iní, špeciálnu vysokohorskú antilopu.

Má silné svalnaté telo. V dospelosti dorastie do výšky 80-90 cm a zdravé jedince dosiahnu váhu 20- 45 kg. (väčšinou sa však váha pohybuje okolo 35 kilogramov) V normálnych podmienkach sa dožíva 15- 20 rokov. Celé telo je zarastené hustou srsťou, ktorá chráni kamzíky pred chladom. Srsť je v lete krátka hrdzavohnedá s tmavším sfarbením nôh a kamzík má pozdĺž chrbtice charakteristický červenohnedý pás. Na spodku je hnedosivá, na bokoch červenohnedá až hrdzavá. Sfarbenie hlavy je menej kontrastné, pretože tmavé partie sú hnedé a svetlé partie žltobiele. Čiernohnedá srsť je na nohách, na temene hlavy a na ušiach. Na žltobielo až bielo sú sfarbené oba lícne pruhy ako aj čelový pruh a hrdlo s bruchom. Svetlý pruh sa tiahne cez oči až k pysku. V zime je srsť veľmi hustá, hrubá, hnedočierna až čierna s bielymi miestami na časti hlavy. V zime, na jeseň a na jar je srsť kamzíka sfarbená hnedočierno až na čierno , s bielou partiou v tvárovej časti, kde cez oči prebieha až k pysku tmavý pás. Srsť naspodku tela a ešte okolo ritnej škvrny zostáva žltobiela. Kamzice môžeme v zime už na diaľku rozoznať podľa svetlej škvrny na stehnách. Svetlé sfarbenie srsti plynule prechádza od zrkadla (zrkadlo je svetlé sfarbenie srsti v okolí ritného otvoru) až do tmavej farby na nohách. Hlavne pre členov organizácií pre záchranu kamzíkov je veľmi dôležité ich vystopovanie pre ich sčítanie, alebo jednoducho len pre ich pozorovanie. Vystopovať kamzíka sa vám podarí v teréne hlavne na základe tzv. pobytových znakov. Sú predovšetkým otlačky stôp a trus.
Stopy sú viditeľné otlačky chodidiel, ktoré kamzík zanecháva pri pohybe na mäkkom podklade (blato, sneh a pod.) Stopy kamzíka majú v zásade klinovitý tvar. Pri kľudnej chôdzi sa otláčajú len ratičky bez paratičiek (paratičky sú drobné rohovinové výrastky nad ratičkami). Medzi ratičkami je po celej dĺžke i pri kľudnej chôdzi široká medzera, čo je dobrý rozlišovací znak. Predné okraje ratíc sú viac-menej tupé a hranaté.
Trus kamzíčej zveri má takmer guľovitý tvar a v niektorých prípadoch býva opatrený výraznejšou špičkou. V priemere meria okolo 1,5 cm. Vo vegetačnom období má kamzičí trus (jednotlivé bobky) na povrchu olivovo zelenú farbu a len v čerstvom stave je na povrchu lesklý. Trus v zimnom období je na svojom povrchu bez lesku. 5

POHLAVNÝ DIMORFIZMUS, ROZMONOŽOVANIE
A ŽIVOT

Kamzíčia zver žije v čriedach, ktoré vedie dospelá a v sociálnom rangu najvyššie postavená samica.

Čriedy im poskytujú bezpečie, lepšiu ochranu pred predátormi, teda lepšie zvládanie nepriaznivých podmienok. Veľmi dobrým príkladom je rozdiel v prerážaní stopy v hlbokom snehu jednotlivcom alebo čriedou. Aj ochrana proti nepriateľom je v čriede účinnejšia ako u osamoteného jedinca. Zloženie čried kamzíkov sa v priebehu roka niekoľkokrát mení v závislosti od biologických období.
Nebezpečenstvo ohlasuje piskľavým hvizdom, po ktorom celá črieda odbehne. Dospelé a staré samce žijú často osamotene na odľahlých a ťažko prístupných miestach. K čriedam sa pridružujú iba v čase ruje, od októbra do decembra. Vtedy sa ozývajú ťažko výrazným mékaním. Kamzíky sa živia šťavnatými horskými bylinami a trávou. V zimnom období je ich potrava chudobnejšia, sú nútené vyhrabávať ju spod snehu, hľadať na hrebienkoch, kde je sfúkaný sneh, alebo pod skalnatými stenami. V núdzi zostupujú do nižších polôh, kde ohrýzajú mladé výhonky kosodreviny a jarabiny. Nikdy však nezostupujú pod hornú hranicu lesa. (najviac sa zdržiavajú na trávnatých lúkach vo výškach okolo 2000 m.n.m, teda v alpínskom stupni) Tieto zvieratá totiž bez problémov prekonávajú veľmi ťažký terén. ( podľa Welzenbacha je to až III stupeň horolezeckej obtiažnosti) Nohy kamzíkov sú špeciálne prispôsobené lezeniu a skákaniu, ako aj pohybu na hladkých a šikmých stupňoch alebo platniach. Sú pevné a mocné. Zaujímavú stavbu majú ratice, ktorých vnútorná plocha je mäkkej elastickej kostnej hmoty, kým okraj lemuje tvrdá vystúpená hrana. Pri zostupoch zveri po prudkom svahu, alebo zamrznutom snehu sa zasa dobre uplatňujú paratice.
Zvláštnosťou tráviacej sústavy tejto zveri sú bezoárové guľky v ich žalúdkoch. Tieto guľaté, kameňu podobné útvary sa tvoria z nestráviteľných častí potravy. Svoje miesto zaujali oddávna v poverčivom liečiteľstve vo vedomí vynikajúceho všelieku, načo veľa kamzíkov doplatilo životom. Pritom ide len o vápennými soľami zlepené chlpy a rastlinné vlákna.  ROZLIŠOVANIE PODĽA VEKOVÝCH KATEGÓRIÍ:
 Kamzíčie mláďa (kamzíča) – nedospelý jedinec kamzíka do doby jedného roka po narodení.  Dvojročný nedospelý jedinec – háčikár – pomenovanie „háčikár“ vzniklo z toho, že v druhom roku života prirastá kamzíkom najväčšia časť rožka (75-105 mm). Vytvára sa typický háčik.  Dospelý jedinec – kamzík sa vo voľnej prírode dožije maximálne 20 rokov.  POHLAVNÝ DIMORFIZMUS:
Vonkajšie rozdiely medzi dospelým kamzíkom a kamzicou sú málo výrazné, pretože rožky na hlave má kamzík aj kamzica.

Pri určovaní pohlavia si môžeme pomôcť pozorovaním niektorých charakteristických znakov:

6
 Jedným z nich je tvar rožkov ,ktorý je rozdielny medzi kamzíkom a kamzicou. Kamzík- samec má rožky hrubšie, niekedy s väčšou rozlohou než kamzica. Zahnutie rožkov u kamzíka je väčšie než u kamzice (až 180 °), v pokoji smerujú hroty jeho rožkov smerom dozadu k lebke. Rožky kamzice sú spravidla tenšie, zakrivenie je menšie (od 90° - 135°), preto hroty rožkov pri nor-
málnej polohe hlavy smerujú rovnobežne s hlavou. Tieto znaky sú dosť nespoľahlivé a niekedy sa da-
jú len ťažko rozoznať, nakoľko obe pohlavia majú rovnaké hákovito zahnuté rohy.
 Najspoľahlivejším znakom je spôsob močenia, ktorý je daný vyústením močovodu. Kamzica si pri močení pričupne na zadné nohy a oblúkovite prehne chrbát. Kamzík- samec len predĺži vzdialenosť medzi zadnými a prednými nohami.
 Ďalším spoľahlivým znakom je strapec, ktorý sa samcom vyvinie v čase ruje v okolí pohlavného orgánu a srsť na bokoch, ktorá je cez ruju lesklá od moču a výlučkov pohlavných žliaz.  Nápadné rozdiely sú aj vo sfarbení srsti. Pri zimnej srsti, čiže v jesennom, zimnom a jarnom období majú kamzice na bočnej strane stehien typickú škvrnu svetlej srsti.  Stopa kamzíka a kamzice má rovnaký tvar, ale nie veľkosť. Rozdiely sú však pri približne rovnakej váhe jedinca len milimetrové.  Trus kamzice sa podobá trusu kamzíka- samca svojou štruktúrou aj farbou, ale odlišuje sa tvarom a veľkosťou. Je tvarovo pretiahnutejší, kratší, s menej nápaditým zakončením bez výraznej koncovej špičky, ako je tomu u kamzíka- samca. Jednotlivé bobky trusu dospelej kamzice majú priemer 1,2 -1,7 cm. (len pre zaujímavosť: kamzíčatá majú výrazne menší trus v priemere 0,6-0,9 cm až 1,0 cm.)
 Samice sú trochu menšie, ale nie oveľa. Zvyčajne len o pár centimetrov, pričom dospelý kamzík- samec ma telo 75-85 cm dlhé a v kohútiku vysoké 70-90 cm.  BIORYTMUS
Maximum dennej aktivity (pastva, pohyb) je u kamzíkov sústredený v čase medzi 6-8 hodinou rannou. Potom nasleduje krátka pasívna fáza medzi 10-12 hodinou (odpočinok, prežúvanie). Popoludňajšia, menej intenzívna fáza vrcholí medzi 13-14 hodinou, potom nasleduje krátky odpočinok medzi 16-17 hodinou. Podvečerné maximum činnosti vrcholí asi hodinu pred západom slnka. Stále vyrušovanie ľuďmi však spôsobuje, že na turisticky frekventovaných lokalitách sa kamzíky nepasú ako v normálnych podmienkach, a to predpoludním a popoludní, ale iba v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. Táto zmena v ich spôsobe života je však neprirodzená a značne škodlivá.

Spôsobuje nedostatok výživy, menšiu odolnosť voči predátorom a chorobám.  ROZMNOŽOVANIE A STAROSTLIVOSŤ O MLÁĎATÁ, ČRIEDY
Ruja je u kamzíkov od októbra do decembra. Kamzíčie mláďatá sa rodia na jar, zväčša v máji alebno v júni a niekoľko dní po narodení zostávajú so svojou matkou. V tomto čase sa vytvára základ budúceho vzťahu matky a mláďaťa. Neskôr sa matky s mláďatami spájajú do malých skupín. Formácia sa nemení,
7
opäť ide o mláďatá, ktoré vedú dospelé kamzice- matky. V ďalšom období sa kamzice- matky s mláďatami pripájajú k čriede ostatných jedincov kamzíčej zveri. Vzniká črieda zložená z dospelých kamzíc, nedospelých jedincov oboch pohlaví (háčikáre) a kamzičích mláďat, ktorú vedie dospelá kamzica. Vo všetkých týchto formáciách si zachováva vedúce postavenie najskúsenejšia a fyzicky najvitálnejšia (najživotaschopnejšia) kamzica.  ŽIVOT SAMCOV
Kamzíky- samce v tomto období ( a v období rodenia sa mláďat či ich „výchovy) žijú v menších skupinách (3-4 kusy) a so skupinami kamzíc sa stretávajú len náhodne. Zdá sa, že starým kamzíkom nevyhovuje stály ruch, ktorý panuje v čriede s nedospelými kamzíčatami. Žijú úplne samotársky a izolovane na svojich tradičných stanovištiach. Mladšie samce sa túlajú po dvoch, troch až štyroch. Niekedy sa zoskupujú aj staršie samce s mladšími. Vznikajú tak malé čriedy dospelých samcov mladšieho a stredného veku(3-8 rokov).Kamzíky samce sa pripájajú k čriedam kamzíc s nedospelými kamzíkmi a mláďatami v októbri - novembri, teda len v období ruje. Cez ruju ovládajú celú čriedu sociálne najvyššie postavené samce. V prípade nebezpečenstva a úteku vedie celú čriedu sociálne najvyššie postavená a najskúsenejšia kamzica. Vzniká teda črieda dospelých samcov, dospelých samíc, nedospelých jedincov (háčikáre) a mláďat, vedená najskúsenejšou kamzicou. Po ruji sa čriedy rozpadávajú do pôvodných dvoch formácií.
Početnosť čried kamzíčej zveri je rozličná a v normálnych podmienkach sa pohybuje od 2-3 jedincov až po 12-15. Výnimočne ich môže byť aj viac.
 ROČNÉ OBDOBIA
Leto znamená pre kamzíky okrem dostatku potravy aj krátke obdobie zmeny vzhľadu. Len veľmi krátko, asi štyri týždne, majú krátku hrdzavohnedú srsť, o ktorej som už písala. Kamzíky sú prispôsobené skôr drsnej vysokohorskej klíme, preto počas letných horúčav sa zdržujú na tienistých úbočiach a často sa ochladzujú na firnových poliach. Samotársky žijúce kamzíky sa v lete zdržujú v najvyšších hrebeňových partiách.

Počas letnej sezóny sa kamzíky najčastejšie stretávajú s ľuďmi, na ktorých si zvykli a pokiaľ sa títo pohybujú po značkovaných chodníkoch, neprejavujú voči nim mimoriadnu plachosť.
Cez jeseň, už od konca októbra prichádzajú k čriedam kamzíc kamzíky - capy. Začína obdobie ruje, ktoré je už taktiež spomenuté. Kamzíky sa ozývajú rujovým mekaním a navzájom sa preháňajú v divokých naháňačkách. Neustále čuchom kontrolujú rujnosť kamzíc, ktoré sú schopné oplodnenia iba v priebehu jedného až dvoch dní.
Zima prichádza do najvyšších polôh zavčasu a vládne dlho. Tatranské kamzíky však aj vtedy zostávajú verné svojmu prostrediu a iba výnimočne, v čase najkrutejších fujavíc, schádzajú na krátky čas k dolnej hranici lesa. V zime vytvárajú najpočetnejšie čriedy, aby takto spoločne pretrvali nepriazeň počasia, odolali tlaku predátorov a ľahšie sa dostali k potrave ukrytej pod snehom. 8

ZACHRÁŇME KAMZÍKY!
SOS! SYMBOL TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU JE OHROZENÝ!

Pýcha TANAP je vážne ohrozená. V poslednom období sa kamzíky ako lavína spustili zlé podmienky pre život, ktoré nie sú pomaly schopné znášať. Kde ešte vlastne žije tatranský kamzík?
Tatranský kamzík žije na celom území TANAPu a jeho náhradná populácia v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry. Obýva pásmo kosodreviny, alpínskych holí a skalných brál nad hornou hranicou lesa. Pri výbere svojich stanovíšť sa vyhýba súvislým porastom kosodreviny, ako aj súvislým skalným masívom, kde nenachádza trávnaté jazyky, ostrovy, úplazy a terasy. Jeho pohyb, či už denný alebo sezónny, je závislý od celého komplexu okolností, ako napr. ročné obdobie, poveternostné pomery, expozícia svahov, charakter rastlinstva, ktoré mu slúži na potravu a v neposlednom rade od vplyvu predátorov a človeka. Kde sú obľúbené stanovištia kamzíkov?
Čriedy kamzíc s mláďatami a nedospelými (2 ročnými) jedincami sa
s obľubou zdržiavajú v záveroch dolín, v oblastiach čelných ľadovcových morén a karov s priľahlými svahmi. Skupinky kamzíkov- samcov radšej pod skalnými chrbtami, na bočných hrebeňoch a pod hrebeňmi.

 VYJADRENIE TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU
Od uzákonenia Tatranského národného parku, keď žilo na území iba cca 235 kusov kamzíčej zveri, narastali jej počty nepretržite až do roku 1964. Populácia kamzíčej zveri dosiahla 944 kusov /Chudík 1968/. Po tomto roku dochádza v TANAP- e k postupnému poklesu početnosti kamzíkov. Za uplynulých 30 rokov bol vývojový trend početnosti populácie kamzíčej zveri v znamení postupného poklesu, ale za posledne 4 roky bol tento pokles neúmerne vysoký. Súčasná situácia si preto vyžaduje neodkladné a účinné riešenie tohto nepriaznivého stavu. Obdobná situácia je aj v prírastkoch kamzíčat.

Najnižšie absolútne i relatívne prírastky kamzíčat boli v tomto období v rokoch:
 1977-64 ks (11,6 %)
 1978-64 ks (11,9 %)
 1979-58 ks (11,5 %)
Významne obdobie z hľadiska nepriaznivého vývoja prírastku relatívny prírastok kamzíčat nedosiahol vyššiu hodnotu ako 10, 2 %. Ďalší pokles kamzíčat nastáva po roku 1980, odkedy sa trvalo pohybuje pod hranicou 100 ks a od roku 1991 pod hranicou 50 kusov! Od roku 1991 aj
Z obdobia rokov 1980 - 1994 možno pokladať za pomerne dobré roky pre prírastok kamzíčat:
 1981-70 ks (13,5 %)
9
 1987-72 ks (14 %),
 1990-81 ks (15,8 %)
Naopak za nepriaznivé roky:
 1991-49 ks (9,6 %)
 1992-41 ks (10 %)
 1993-44 ks (10,2 %)
 1994-31 ks (9,2 %)
Z uvedeného vyplýva, že absolútny prírastok kamzíčat v TANAP -e na jeho pôvodnom územi (okres Poprad) možno považovať v počte:
 nad 80 ks za veľmi dobrý (progresívny)
 60-80 ks za vyhovujúci (udržiavací)
 pod 60 ks za nedostatočný (regresívny)
Podobne aj relatívny prírastok kamzíčat z celkového počtu kamzíčej zveri možno považovať:
 nad 16 % za veľmi dobrý (progresívny)
 13-16 % za vyhovujúci (udržiavací)
 pod 13 % za nedostatočný (regresívny)
Za obdobie posledných 30 rokov je štvorročné obdobie rokov 1991 - 1994 doteraz najhoršie, pokiaľ sa týka absolútneho i relatívneho prírastku kamzíčat u kamzíčej zveri v TANAP- e. Z vývoja prirodzeného prírastku kamzíčej populácie možno dedukovať nízku fertilitu kamzíkov a tým aj to, že prírastky kamzíčat dlhodobejšie nestačia dopĺňať straty (mortalitu) kamzíčej zveri vplyvom prirodzených i neprirodzených selektívno- regulačných činiteľov. Pri analýze príčin tohto stavu možno tieto činitele rozdeliť na:
prirodzené
klíma, lavíny, predátory, trofické a topické činitele a pod. neprirodzené
imisie, stav ozónovej vrstvy, ekologické katastrofy, športy, turistika a ostatné aktivity človeka vo vysokohorskom prostredí, pytliactvo a pod. Aj sociálne zloženie kamzíčej populácie v TANAP- e dospelo v posledných 30 rokov k významným zmenám. Kým napríklad v roku 1963 bolo v sociálnych jednotkách – v čriedach s počtom do 10 kusov kamzíkov rozložených cca 40 % populácie , v čriedach 10 a vo viacčlenných až 60 % kamzíčej populácie, tak v roku 1994 je tento pomer obrátený, t.j. v čriedach do 10 kusov bolo zistených 57 % populácie a v čriedach 10 a vo viacčlenných iba 43 % kamzíčej populácie. Taktiež poklesla absolútna početnosť jedincov v čriedach (veľkosť čried). Kým napr.

v roku 1963 bola pri spočítaní kamzíkov zistená
10
najpočetnejšia črieda s počtom 74 jedincov, tak v roku 1994 to bola črieda s počtom iba 21 kusov! Z uvedeného vyplýva, že kamzíčia zver ako významný spoločensky živočíšny druh stráca vitalitu v sociálnej skladbe, čím sa oslabuje jeho schopnosť prežívať nepriaznivý nápor súbehu prirodzených a neprirodzených selektívno -regulačných činiteľov v poslednom období.
Uvedená nepriaznivá situácia si vyžaduje neodkladne a efektívne riešenia. Statne lesy TANAP- u vytvorili pracovnú skupinu zloženú z odborných a prevádzkových pracovníkov.
V prvom rade bude potrebne vykonať podrobnú analýzu súčasného stavu a navrhnúť účinné opatrenia na jeho zlepšenie. Pri riešení daného problému bude potrebne predovšetkým zmierniť vplyv tých selektívno-regulačných činiteľov, na ktoré máme možnosť operatívne vplývať a ktoré spôsobujú priame okamžité straty. Jedna sa najmä o zníženie predátorského tlaku vlka a rysa, ktorých početnosť je v súčasnosti na území TANAP- u pomerne vysoká. Mame priame i nepriame dôkazy o ich nepochybnom významnom vplyve na straty kamzíčej zveri. Bude potrebne zintenzívniť a zefektívniť aj práce na eliminovaní pytliactva, ktoré sa všeobecne rozmohlo najmä v posledných 4-5 rokoch. Na to bude potrebne aplikovať modernejšie a efektívnejšie metódy a zabezpečiť dostatočné finančné, personálne a materiálne vybavenie.
Ďalšími opatreniami bude potrebne zlepšiť praktickú starostlivosť o kamzíčiu zver najmä na úseku jej potravnej základne, zdravotnej a veterinárnej starostlivosti, zabezpečenia pokoja vo vysokohorskom prostredí a pod. Dlhodobejšími opatreniami bude zrejme monitorovanie najmä globálnych vplyvov (imisie, stav ozónovej vrstvy, ekologických katastrôf, nukleárnych skúšok a pod.), sledovanie fertility kamzíčej zveri, natality kamzíc a prirodzeného prírastku kamzíčat, ako aj aktívnejšie opatrenia v tejto oblasti zamerane najmä na podporenie prirodzeného prírastku kamzíčat a zlepšenie sociálnej štruktúry celej populácie (zriadenie regeneračno -výskumnej reprodukčnej zverničky, umele oplodňovanie kamzíc atd.). Veríme, že kamzík vrchovský tatranský, ktorý je symbolom Tatier - TANAPu dostane v pravej chvíli účinnú pomoc od človeka a že uvedenými opatreniami a zvýšením starostlivosti o tento poklad našej prírody sa mu podarí preklenúť regres, v ktorom sa v súčasnosti nachádza a do ktorého sa dostal aj pričinením človeka.

 V SKRATKE:
Kamzíky sú veľmi citlivé zvieratá, obzvlášť na ruch a nepokoje.

Okrem spomínaných prirodzených javov by sme sa mali snažiť o elimináciu nasledovných ľudských činností, ktoré stavajú kamzíky do stavu ohrozenia:

Hlavne sa jedná o:
- výstavba a prevádzkovanie rekreačných objektov a športovo- technických zariadení
(výťahy, vleky a zjazdovky) v subalpínskej a alpínskej zóne

11
stavanie ochranných sietí na okraji glaciálnych kotlov
- pešia turistika
- lyžovanie (zjazdové, skialpinizmus, turistické)
- prelety nad územím (motorové i bezmotorové - paragliding, závesné klzáky)
- fotografovanie kamzíčej zveri
- zásobovanie horských objektov vrtuľníkmi.

Ak ste turista, ktorý sa pohybuje len po vyznačených trasách, môže sa stať, že narazíte na úplne krotkého kamzíka, ktorý absolútne nie je plachý a dá sa aj vyfotografovať. Toto sú tzv. „poľudštené kamzíky“. Ktoré si už privykli na cestovný ruch. Avšak mnohí turisti sa dopúšťajú veľkej chyby, že zídu z turistických tratí a naďabia na „divých kamzíkov“. Tie sú na rozdiel od „ľudských“ plaché a čo najmenší ruch či iné odklonenie od ich pokoja ich dokáže veľmi rozrušiť až vystresovať, pričom sa kamzíky poplašia sa často si ublížia. Častý stres má za následok uhynutie. To isté platí aj o spomínaných preletoch vrtuľníkov, ktoré kamzíky neskutočne vystrašia. Tlak predátorov je ďalším problémom. Jedná sa hlavne o rysa, vlka a orla. Vyskytuje sa, aj keď našťastie len v malej forme, aj pytliactvo. ČÍSLA A RIEŠENIA:
Stavy kamzíkov zdecimované po II. svetovej vojne sa po zriadení Tatranského národného parku podarilo stabilizovať a postupne sa ich stavy upravili na počte okolo 900 ks na slovenskej strane TANAP- u. To bolo koncom 60tych rokov. Už po roku 1980 sa začali zaznamenávať klesajúce stavy pri každoročnom sčítaní tak na slovenskej ako aj poľskej strane Tatier. V roku 1985 bola pre turistiku prakticky uzatvorená hrebeňová časť Belanských Tatier. Pri poslednom sčítaní bolo v TANAP- e zistených len 150 Ks! a v poľskom TPN iba 68 ks (november 1999). Klesajúce stavy sa zaznamenali aj v Belanských Tatrách a súčasný počet je ledva 25 % z doby najvyšších počtov. Po tohotoročnej zime je situácia ešte hrozivejšia - odborný odhad stavov hovorí o počte okolo 100 kusov v celom TANAP- e. V tomto roku sa iniciatívy chopili odborníci, ochrancovia prírody zo všetkých oblastí a založilo sa občianske združenie Na záchranu tatranského kamzíka. Ukazuje sa že doterajšie postupy sú neefektívne a pripisovanie klesajúceho stavu len turizmu je nepravdivé, čoho dôkazom sú Belanské Tatry, kde napriek masovej turistike boli stavy pomerne vysoké a po úplnej uzávere stavy klesli na spomínaných cca 25 %. 12

Druhým extrémnym názorom na dôvod klesajúcich stavov bol pohľad na tlmenie - regulovanie predátorov v TANAP- e, opäť to nie je jediný dôvod. Pravdou však zrejme je, že nedávne privysoké stavy jelenej zveri mali svoj odraz v stavoch šeliem hlavne rysa a vlka. Po redukcii stavov jelenej zveri sa záujem šeliem obrátil na kamzíčiu zver. V tomto sa však príroda vie sama regulovať a žiaden živočíšny druh nebol zdecimovaný pôsobením tlaku predátorov. Za daného stavu je najvážnejším poznanie, že sa vlastne v ochrana kamzíka tápe a nepozná sa príčina rapídneho poklesu stavov.

Ak sa neurobia rýchle a zásadne kroky o 5 - 6 rokov môže tatranský kamzík definitívne zaniknúť. Vplyv civilizácie na životné prostredie tu jednoznačne je ale zdá sa tu zlyháva aj manažment riadenia ochrany v ktorom sa tým najhorším spôsobom prejavuje nekoncepčnosť, rôzne záujmy a neodborné, často veľmi zidealizované názory niektorých samozvaných ochrancov prírody. V danom kontexte - aký je reálny prínos zriadenia náhradnej populácie v Nízkych Tatrách, keď "čistotu" tejto čriedy ohrozili kamzíky alpského typu reintrodukované do Slovenského raja , ktoré sa rozšírili až na hranicu NAPANT- u? Bolo to zistené už v roku 1990 a dlhé roky sa diskutovalo, či sa z hraničného pásma náhradnej populácie tatranského kamzíka vylúči alpský kamzík, alebo nie. Dnes si už nikto nemôže byť istý, či ku kontaktu rôznych poddruhov nedošlo. Ale aj celý koncept náhradnej populácie ostal kdesi na pol cesty. Dlhodobo obmedzená migrácia vo veľmi malých čriedach sa nutne musí prejaviť v degenerácii. Prirodzené migračné cesty medzi "originálnou" a "náhradnou populáciou" tu neexistujú - tak tomu treba prostredníctvom riadeného projektu napomôcť. Druhým príkladom vágneho prístupu bola reakcia na tlmenie tlaku predátorov. Ak už argumenty na samoreguláciu prírody nestačili, rozhodlo sa, že sa stavy šeliem budú regulovať - ale pretože tým, ktorí rozhodujú o ochrane prírody bolo ťažko verejne pripustiť lov šeliem v TANAP- e, rozhodnutie bolo naozaj šalamúnske - stavy vlka a rysa sa budú znižovať odchytom. Určite si viete predstaviť s akým výsledkom. Takéto rozhodnutie sa vlastne ani nemuselo prijímať. Ak sa teda uznalo, že tlak predátorov je momentálne neúnosný, potom riešenie musí byť radikálne. To sú len dva príklady a určite ich je viac. V kruhoch okolo TANAP-u sa diskutuje, že určitým riešením by bolo zriadenie oborov. Ale skutočný projekt zatiaľ neexistuje. A čo takto využiť skúsenosti zo zahraničia? Pred dvoma rokmi sme mali možnosť vidieť na Festivale horských filmov v Poprade francúzsky film o odchyte a premiestnení čriedy kamzíkov a napomohlo sa reintrodukcii v oblasti, kde kamzík aj predtým žil.

Pokiaľ sa na rapídnom úbytku tatranského kamzíka podpisuje aj pytliactvo, tak sa musíme pýtať ako je vlastne zabezpečená profesionálna ochranná služba? Kto ju vlastne zabezpečuje?


13

Nemal by za danej situácie zasiahnuť napríklad pán minister kultúry, keď sa nad manažmentom ochrany nevedia dohodnúť ministri poľnohospodárstva a životného prostredia?

Mierne zvýšenie počtu kamzíkov bolo zaznamenané asi v sedemdesiatych rokoch, kedy boli tatranské kamzíky umelo reintrodukované aj do centrálnej časti Nízkych tatier. (v rokoch 1969-1976)(NAPANT), kde doteraz tvorí náhradnú populáciu pre prípad, že by došlo k vyhynutiu kamzíka v TANAP- e.

Pracovná skupina vytvorená v ŠL TANAP- u zložená z odborných i prevádzkových pracovníkov vykonáva neustále podrobnú analýzu súčasného stavu. Verím, že sa im podarí navrhnúť a realizovať účinné opatrenia pre prežitie druhu tatranského kamzíka. Veď vysokotatranské kamzíky, ktoré žijú na jednej z 23 pôvodných lokalít sveta, sú medzinárodnou hodnotou, ktoré patria medzi významné prírodné pamiatky. Na to, aby situáciu zmenili, šesť profesionálnych strážcov, koľko ich je teraz v Národnom parku Nízke Tatry, však nestačí. Národný park má takmer 73-tisíc hektárov a jeho ochranné územia ďalších 110-tisíc hektárov.  A ČO NA TO STRÁŽNA SLUŽBA?
Na jedného strážcu pripadá až 30 500 hektárov územia, čo je až na prvý pohľad priveľa, čo v praxi znamená, že kamzíky nie sú dostatočne kontrolované. Trochu je to vylepšené počas víkendových a voľných dní, kedy na stanicu strážnej služby prichádzajú dobrovoľníci ochotní pomôcť.

 VLÁDA?
Situácia by sa mohla zmeniť pri realizácii programu záchrany kamzíka, na ktorý je vyčlenených 18 miliónov korún. Časť prostriedkov by mala pokryť mzdy ďalších strážcov. Kedy ich bude viac, doteraz nevedia. Na záchranu kamzíkov sa zgrupovalo viacero organizácií, z ktorých spomeniem aspoň oraginzáciu ZACHRÁŇME KAMZÍKA, ktorá vypracovala aj plán na rok 2001, ktorý bol viac- menej úspešný.

PLÁNY ORGANIZÁCIE vytvorenej v Liptovsom Hrádku pre záchranu kamzíka:
1. uskutočniť monitoring početnosti a stráženie kamzíka
2. za účasti partnerských organizácií pripraviť program záchrany tatranského kamzíka na 5 rokov (2001 - 2005)
14
3. zvýšiť informovanosť užívateľov regiónu Tatier (návštevníci, obyvatelia, vlastníci pozemkov a lesov na území TANAPu)
Monitoring početnosti a stráženie kamzíka v roku 2000: Cieľom monitoringu bolo zozbierať čo najviac údajov o počte, vekovej a sexuálnej štruktúre populácie tatranského kamzíka, ako aj zmapovať miesta, v ktorých sa kamzíčie čriedy zdržiavajú. Členov strážnej služby boli vybraní veľmi starostlivo na základe odporučení pracovníkov Správy TANAP- u. Strážcom sa môže stať človek fyzicky zdatný, ktorý dobre pozná terén Tatier a vie sa v ňom orientovať aj v nepriaznivom počasí, je komunikatívny, má zmysel pre tímovú prácu a vie sa samostatne rozhodovať. A samozrejme je morálne bezúhonný a presvedčený o nevyhnutnosti pomôcť kamzíkovi.

Od konca júla do konca septembra 2000 sa v dolinách Západných, Vysokých a Belianskych Tatier pohybovala skupina zaškolených 30 strážcov. Jednodenný tréning strážcov obsahoval informácie o pobytových znakoch a biológii kamzíka, riešení krízových situácií (stretnutie s medveďom, agresívny návštevník, úraz, atď) a povinnostiach strážnej služby. Strážcovia pracovali v dvojčlenných tímoch a o svojich skúsenostiach si viedli podrobnú dennú evidenciu. Do terénnych monitorovacích lístkov zaznamenávali všetky údaje o pohybe a správaní sa kamzíkov, prítomnosti iných živočíšnych druhov (predovšetkým dravce a svište) ako aj o prítomnosti a aktivitách ľudí. Informácie o kamzíkoch strážcovia získavali aj z rozhovorov s lesníkmi, chatármi a návštevníkmi Tatier. Návštevníkov zároveň informovali o cieľoch projektu na záchranu kamzíka.
Po odbornej stránke zabezpečovali strážnu službu pracovníci Správy TANAP- u pracoviská Liptovský Mikuláš a Tatranská Lomnica. Na pravidelných stretnutiach so strážcami (konali sa raz do týždňa zvlášť pre Západné a zvlášť pre Vysoké a Belianske Tatry) zbierali vyplnené monitorovacie lístky, rozdeľovali úseky a poskytovali strážcom potrebné informácie. Raz mesačne sa konali aj spoločné stretnutia všetkých strážcov, na ktorých si strážcovia vymenili svoje skúsenosti s prácou v teréne. Tu sa zároveň sumarizovali zistené údaje o počte a sexuálnej štruktúre kamzíčej populácie. Spolu s informáciami o pohybe turistov a prítomnosti iných živočíchov pomôžu tieto údaje odborníkom presne lokalizovať biotopy kamzíka a pre každú lokalitu navrhnúť vhodné opatrenia vedúce k záchrane kamzíka v Tatrách. Program záchrany tatranského kamzíka: V priebehu realizácie projektu bolo zorganizovaných niekoľko stretnutí s vlastníkmi a užívateľmi pôdy a lesa v území Tatranského národného parku. Na jednom z týchto stretnutí prejavili záujem o spoločný postup pri záchrane kamzíka štyri organizácie. Dve odborné: Správa TANAP- u a Štátne lesy TANAP- u a dve mimovládne organizácie: Občianske združenie Zachráňme tatranského kamzíka a nezisková organizácia A-projekt.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?