Július Lenko životopis
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 2154×
Příbuzná témata
Július Lenko životopis
Narodil sa 10. decembra 1914 v Hybiach v robotníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1935 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Potom študoval slovenčinu a nemčinu na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia roku 1939 tri roky pôsobil ako stredoškolský profesor na Obchodnej akadémii v Humennom a tri roky na Evanjelickom kolégiu v Prešove. Roku 1945 prešiel učiť do Liptovského Mikuláša na gymnázium, kde pôsobil až do roku 1957, keď prešiel pracovať na Povereníctvo školstva a kultúry v Bratislave. V rokoch 1960–1977 bol redaktorom vydavateľstva Tatran. Potom odišiel do dôchodku. Žije v Bratislave.Prvé básne publikoval už v rokoch stredoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť pod pseudonymami Valský, Elo Strmina a J. Oknel. Publikačnú činnosť zintenzívnil v rokoch vysokoškolských štúdií. Básne uverejňoval v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo. Knižne debutoval básnickou zbierkou V nás a mimo nás (1941), ktorou sa prihlásil k poetike nadrealizmu. Druhá básnická zbierka Pohorie beznádeje (1946) je básnickou odozvou na prežité vojnové hrôzy. V nasledujúcej zbierke Hviezdy ukrutnice (1947) vyjadril smútok nad pretrvávajúcim chaosom spoločenského vývoja. Z poetologického hľadiska sa v nej prihlásil k výrazovým prostriedkom symbolizmu. Zbierka Spomienková báseň (1948) je tematicky výrazne ohraničená motívmi detstva a mladosti, ale aj smútkom nad stratou matky. Motívy rodného kraja a večného zápasu človeka o chlieb každodenný sú prítomné aj v zbierke Úrodný kameň (1951). V zbierkach Salvy bojovníkom (1952) a Epocha (1953) vzdal hold bojovníkom SNP a zároveň sa pokúsil zaradiť túto historickú udalosť novodobých dejín slovenského národa do širších historických súvislostí. Svoj vzťah k rodnému Liptovu a jeho ľudu vyjadril v zbierkach K zemi sa kloním (1958) a Z tvojho stola (1962). Priamočiare chápanie života a spoločenského vývoja opustil v zbierke Objatie (1970). Návratom do rokov básnikovej mladosti je básnická zbierka Stužková slávnosť (1974). Tematicky zakotvený v rodnom kraji je aj v zbierke Čakaj ma pri púpavách (1981), v ktorej zaznievajú ľúbostné motívy. Podobne môžeme charakterizovať aj zbierku Naberanie živej vody (1989). Poetickou výpoveďou básnika ľudskej harmónie, pokoja, radosti a krásy je básnická zbierka Smútok zelených stromov (1993). Výbery z básnickej tvorby J.
Lenku vyšli pod názvami: V nás a mimo nás (1964), Nostalgia (1969), Rozkmitané struny (1973), Medzi tebou a mnou (1979) a Ak si raz ľúbil (1989).
Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa venuje aj prekladaniu nemeckej, ruskej a francúzskej poézie. Vydal výber z nemeckých romantických básnikov Kvety romantiky, roku 1988 vyšiel Lenkov výber z poézie Walthera von der Vogelweida, Friedricha Hölderlina, Novalisa, Heinricha Heineho, R. M. Rilkeho, Georga Trakla a Hermanna Hesseho pod názvom Preklady. Preložil Goetheho veršovanú drámu Torquato Tasso, Schillerovu hru Viliam Tell, Brechtov Kaukazský kriedový kruh, z ruskej klasickej literatúry preložil Puškinovu drámu Boris Godunov, Krylovove Bájky, poéziu Koľcova a Nekrasova, z francúzskej klasickej literatúry La Fontaina.