Jozef Murgaš životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2434×

Příbuzná témata



Jozef Murgaš životopis

Narodil sa 17. Februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici v rodine malého roľníka. Už na základnej škole v rodisku vynikal bystrosťou a vnímavosťou a na gymnáziu v Banskej Bystici nevšedným talentom v kreslení a v prírodných vedách.
Po ukončení štvrtej triedy však talent a záujem o technickú školu v nemajetnej rodine museli ustúpiť a mladého Murgaša čakala kňazská dráha. Po dvojročnom seminári v Bratislave pokračoval v štúdiách v Ostrihome a Banskej Bystrici. A stal sa kaplánom v Dubovej. Jeho veľký záujem o pokrok v elektrotechnike sa snúbil s maliarskym nadaním, a tak sa Murgaš za pomoci maliara Dominika Skuteckého namiesto kaplánovania dostal na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a odtiaľ za vynikajúce výsledky na maliarsku akadémiu do Mníchova (1890-1893), ktorú mu však znemožnili dokončiť.
V tom čase sa totiž uvedomelý Murgaš dostal do sporu s maďarónskymi cirkevnými nadriadenými, ktorí ho obviňovali z panslavizmu a šikanovali ho. Rozhodol sa nasledovať tisíce svojich krajanov hľadajúcich obživu za morom a roku 1896 sa usadil v malej slovenskej baníckej obci Wilkes Barre v Pennsylvánii. Murgašovo vyše tridsaťročné pôsobenie vo Wilkes Barre bolo plodným obdobím práce medzi starousadlíkmi, ale predovšetkým v priekopníckej práci v rádiotelegrafii.
Maľovaním si získaval prostriedky na zriadenie laboratória.
V tom čase už poznal výsledky pokusov Marconiho, v jeho systéme však čoskoro zistil veľké nedostatky. Marconiho systém totiž spočíval na bodkách a čiarkách teda na Morseovej abecede, ktorá sa používala pri drôtovej telegrafii. Na vyslanie čiarky týmto systémom bol potrebný pomerne dlhý čas, čím sa depeša spomaľovala, prípadne čiarky a bodky splývali, a preto Murgaš hľadal taký systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých by sa signáli líšili tónom, a nie ako u Marconiho dĺžkou.
Tak po čase vznikol Murgašov Ton-System, ktorý sa zakladal na myšlienke vysielať dvoma kmitočtami. Už roku 1904 mu ho patentovali a v priebehu ďalších siedmich rokov Murgaš prihlásil na patentovanie ďalších jedenásť konštrukcií a originálnych zlepšení v rádiotelegrafii, ako je spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou (1904), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1905), bezdrôtová telegrafia (1905), vlnomer (1906), konštrukcia antény na bezdrôtovú telegrafiu (1906), elektrický transformátor (1906), detektor magnetických vĺn (1908) a prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1910).

Fotokópie týchto patentov sú uložené v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Roku 1905 boli už Murgašove úspechy také výrazné, že vo Philadelphii založili spoločnosť Universal Aether Telegraph Co, aby ich prakticky a obchodne zúžitkovali. S jej pomocou dal Murgaš postaviť skúšobnú vysielaciu a prijímaciu stanicu so 60-metrovými anténovými stožiarmi. Skúška sa podarila v plnom rozsahu. Murgaš si úspešne vymenil depeše medzi Wilkes Barre a Scrantonom, ba jeho depešu správne prijali aj v Brooklyne, vzdialenom 200 km, a to prijímacou aparatúrou Murgašovho systému. Neskôr výchrica zničila jeden anténový stožiar a druhý vážne poškodila, spoločnosť odmietla ďalšie pokusy financovať a nakoniec sa aj rozpadla. Ale z odbornej literatúri vieme, že máloktorý významný vynález možno spájať len s jediným menom. A tak je to aj s objavom rádiotelegrafie či – ako sa vtedy toto najmladšie odvetvie elektrotechniky nazývalo – bezdrôtovej telgrafie. Aj táto prevratná myšlienka sa rodila Dlhý čas, celý rad významných technikov nadväzoval na dielo predchádzajúcich,
zdokonaľoval jednotlivé čiastkové vynálezy novou vlastnou koncepciou. J. C. Maxwell (1831-1879) vytvoril teóriu eleltromagnetického poľa, H. R. Hertz (1857-1894) dokázal existenciu elektromagnetických vĺn, preskúmal ich vlastnosti, a to vlastne vytvorilo základy rozhlasu a televízie.
E. Branley (1844-1940) vynašiel koherer, ktorým sa mohol realizovať bezdrôtový telegraf,
E. H. Armstrong (1890-1954) prepracoval praktické použitie kmitočtovej modulácie, ale ešte pred tým
A. S. Popov (1859-1905), nadviazal na Hertzove pokusy
roku 1895 vysielal v Rusku prvý rádiogram. A skutočne dramatické finále sa odohralo roku 1920 na Najvyššom federálnom súde USA, ktorý zrušil základné patenty
G. M. Marconiho (1874-1937) v oblasti rádiotelegrafie s odôvodnením, že sú v podstate obsiahnuté v patentoch, ktoré získal takmer 10 roko pred ním N. Tesla (1856-1934) a v niektorých ho predstihol aj Jozef Murgaš. Murgašov Ton-System preštudovali G. M. Marconi a R. A. Fessenden, zdokonalili ho a nazvali Sonorous-System. Fessenden zostrojil vysokofrekvenčný generátor a uskutočnil prenos ľudského hlasu rádiom. A tak sláva, majetok a publicita patrili iným...
Znechutený Murgaš sa rozhodol roku 1920 vrátiť do svojej starej vlasti. Nový život v Československej republike privítal s veľkými sympatiami a nádejami, ale keď o jeho služby ako profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre.
Zomrel 23. Mája 1929 vo Wilkes Barre. Po jeho smrti vydala agentúra United Press nekrológ, v ktorom sa okrem iného hovorí : „Jozef Murgaš bol veľmi známou osobnosťou, mal zvláštne zásluhy o rádiotelegrafiu.

Vo Wilkes Barre postavil iskrovú stanicu, ešte skôr ako Marconi úplne prepracoval svoj vynález. Prispel tak k zdokonaleniu Marconiho systému...
Murgaš bol veľmi známy aj medzi Američanmi, ba azda po celom svete lebo bol jedným z pionierov pri pokusoch vynájdenia bezdrôtovej telegrafie. Bol natoľko prominentný, že práve v tieto dni mal byť vymenovaný za člena federálnej rádiovej komisie.“.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?