Jozef Murgaš životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 3130×

Příbuzná témata



Jozef Murgaš životopis

Jozef Murgaš


Narodil sa 17. 2. 1864 v Tajove v rodine roľníka. Už v prvých ročníkoch školy objavil pedagóg Karol Berger maliarsky talent Jozefa Murgaša.
Pred nástupom do bystrického gymnázia musel zájsť učiteľ za rodičmi a prehovoriť ich, aby nepremárnili talent malého žiaka, pretože otec chcel mať zo syna pomocníka na malom gazdovstve. Počas štúdia sa dostal do ateliéru slovenského maliara Klemensa, ktorý ho priúčal ozajstnému maľovaniu.
Popri maľovaní ho zaujala aj fyzika a z nej hlavne elektrina.
Po skončení školy mala rodina problém s ďalším financovaním štúdia a tak jedným z riešení bol kňažský seminár, ako bezplatné štúdium.
Po maturite pokračoval na bohosloveckej fakulte v Ostrihome. Vo voľnom čase sa venoval kresleniu a štúdiu fyziky. Kňažské štúdium dokončil v roku 1888 v Banskej Bystrici.

Po vysviacke za kňaza v Tajove ho banskobystrický biskup Bende pridelil za kaplána do Dubovej. Aj počas kaplánovania sa venoval svojej maliarskej vášni. Požiadal biskupa, aby mohol ísť vyštudovať Majstrovskú školu do Budapešti. Táto dvojročná škola predstavovala najvyšší stupeň domácej maliarskej výuky a kvalifikácie. Murgaš toto štúdium absolvoval za jeden rok.
Po návrate z Budapešti sa stretol v Banskej Bystrici s Dominikom Skuteckým, ktorý prehovoril biskupa Bendeho, aby mohol Murgaš študovať na uznávanej maliarskej akadémii v Mníchove.
Počase sa však národne uvedomelý Murgaš dostal do sporu s maďarónskymi cirkevnými nadriadenými, ktorí ho obviňovali z panslavizmu a šikanovali. Nesmel dokončiť štúdium v Mníchove a tesne pred ukončením štvorročného štúdia sa musel vrátiť za kaplána do Dubovej. Na tieto podnety sa rozhodol v roku 1896 odísť do Ameriky.

Usadil sa vo Wilkes Barre v štáte Pennsylvánia, kde žilo vtedy asi 65 slovenských rodín. Pomohol im vybudovať vlastnú jednotriednu školu, neskôr kostol, faru, kúpil pozemok na cintorín, park v ktorom postavil novú školu s knižnicou a telocvičňou. Na tieto stavby sám prispel veľkými finančnými čiastkami, ktoré dostával za patenty a vynálezy.
V podkroví fary si vybudoval ateliér a v suteréne laboratórium. Pri štúdiu elektrotechniky svoju pozornosť sústreďoval na telegrafiu a telefóniu. V tomto čase už bol oboznámaný s výsledkami pokusov Popova a Marconiho. V Marconiho systéme objavil slabinu keďže Marconi prevzal do rádiotelegrafie systém Morseho abecedy (bodky, čiarky) z drôtovej telegrafie.
Murgaš si musel všetky súčiastky, ktoré používal pri svojich pokusoch vyrábať sám a to ho v napredovaní zdržiavalo.

Na začiatku si náklady na výskum hradil tým čo zarobil pri maľovaní.

Medzi tým založil slovenský kultúrny a duchovný týždenník KATOLÍK a spolu s Jozefom Joščákom založil a vydával slovenský ilustrovaný humoristický časopis ŠAŠEK.

Murgaš vedel, že v roku 1901 Marconi vyskúšal svojou metódou prenos správ po mori a nad vodou. Marconi v tom čase pripustil, že komunikácia na zemi a cez horstvá nie je možná pomocou bezdrôtovej telegrafie. Murgaš zistil aký dlhý je potrebný čas na vysielanie čiarky a ako sa tým celá depeša spomalí a pracoval na princípe, pri ktorom by sa signály líšili tónom a nie dĺžkou. Bodka bola vyšší tón, čiarka nižší. Oba tóny boli krátke, čím skrátil vysielací čas a zároveň prekonal terénne aj rušivé účinky. Nazval ho “Ton-system“.
Dňa 2. 10. 1903 podal do Washingtonu svoju prvú patentovú prihlášku. Patentový úrad mu dňa 10. 5. 1904 udeľuje dva patenty: Zariadenie bezdrôtovej telegrafie a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. V roku 1905 ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos. Jeho hlas zachytáva za búrkovej noci John Stenger. O tomto prenose informoval Edison i známeho Marconiho.

V tom istom roku boli jeho úspechy také veľké, že vo Philadelphii založili spoločnosť Universal Aether Telegraph Co., aby ich prakticky zúžitkovala. Murgaš dal postaviť vysielaciu a prijímaciu stanicu s vysokými anténovými stožiarmi. Pri verejnej skúške sa mu podarilo vyslať a zachytiť bezdrôtové signály z diaľky 35 km. Cez rádový systém Murgaša sa rozprávali starosta Connelly zo Scrantonu a starosta Kirkendall z Wilkes Barre. Dokonca depeše posielané Murgašom medzi Wilkes Barre a Scrantonom boli správne prijaté aj v 200 km vzdialenom Brooklyne, ktorý mu poslal spätnú správu o prijatí (Marconiho aparatúrou).
Za krátke obdobie prišla nepredvídaná smrť dvoch vplyvných zakladaťeľov spoločnosti a víchrica zničila jeden stožiar a druhý vážne poškodila. Spoločnosť ďalej odmietla financovať pokusy a neskôr zbankrotovala.

Murgašov “Ton-system“ preštudovali Marconi a Fesseden. Fesseden zostrojil vf generátor a uskutočnil prenos hlasu rádiom. Marconi a Fesseden sa dohadovali o prvenstvo. Ich spor sa dostal pred súd v New Yorku. Rozsudok vyniesli 7. 1. 1916 a znel, že obidve súperiace sa strany čerpali z Murgašovho objavu a tak prioritu patentu priznali nesúdiacemu sa Murgašovi. Ale to bolo len morálne víťazstvo Jozefa Murgaša, pretože sa ukázalo, že jeho patenty boli chránené len vo Washingtone. A tak slávu a peniaze zožal Marconi, ktorému neskôr udelili Nobelovu cenu za fyziku.

Murgaš sa podielal na zakladaní Slovenskej ligy. Je spoluautorom jej memoranda. Bol predsedom vojnovej Slovenskej národnej rady v Amerike, predsedom akcie „Miliónová zbierka“ amerických Slovákov na pomoc oslobodeniu s pod maďarského útalku. Jeho podpis je aj pod Pittsburskou dohodou – 30. 5.

1918.

Okrem už dvoch spomenutých patentov udelili Murgašovi ešte ďalších 11 patentov:
- vlnomer
- elektrický transformátor
- konštrukcia antény na bezdrôtovú telegrafiu
- zariadenie na tvorbu elektromagnetických vĺn
- bezdrôtová telegrafia 2x
- detektor magnetických vĺn
- magnetický detektor
- prístroj na výrobu elektrických oscilácií
- naviják na rybársky prút
- spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií striedavým prúdom

V roku 1920 sa vrátil do ČSR, podľa sľubu ktorý dal prazidentovi T.G. Masarykovi. Prezident ho pre zaneprázdnenosť nemohol prijať, ale odporučili ho na ministerstvo školstva. Tam ale vládne bezútešná byrokracia a tak mu ponúkli vyučovanie náboženstva, lebo na elektrotechniku nemá aprobáciu. Znechutený sa vrátil do Ameriky.

Roku 1925 ho prezident USA Calvin Coolidge menuje za prezidenta „Komisie pre rádiotelekomunikácie USA“. Murgaš zo zdravotných dôvodov odmietol.

11. 5. 1929 umrel v pracovni na zlyhanie srdca. V tú noc lupiči vykradli a zničili jeho laboratórium s dodnes neobjasneným motívom.

12. 10. 1944 (15 výročie smrti) – vyhlásil Edward Martin, guvernér štátu Pennsylvánia, za „Deň reverenda Jozefa Murgaša“.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?