Jozef Gregor Tajovský Maco Mlieč

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 67859×

Příbuzná témata



Jozef Gregor Tajovský Maco Mlieč

Autor : JOZEF GREGOR – TAJOVSKÝ
Útvar : Kriticko – realistická poviedka
Idea : Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým.
Použitá lit. : Tajovský, J. G.: Horký chlieb. Mladéletá, Bratislava 1990
Kompozícia : Krátky príbeh bez zvratov a napätia, komplikovaná stavba:


1. Stretnutie rozprávača ( v 1. os. j.č.) s Macom Mliečom
2. Vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
3. Prerozprávanie života Maca Mlieča os dôb, keď začal pracovať, prerývané opismi postavy a charakteristikou


Postava : Maco Mlieč je prezývaný už 40 rokov Mliečnikom ( hlinený hrniec na mlieko) možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu. Už veľa rokov pracuje len za stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nemá ani vlastnú izbu, spí so statkom. Vyzerá veľmi zanedbane, je špinavý. Nemá podmienky na to, aby kultúrnejšie vyzeral, ale ani záujem. Sluhovia s ním už ani nechcú pre jeho výzor jedávať, preto neje v spoločnej miestnosti pre čeľaď.
Poctivo robí svoju robotu, často i navyše. Nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslí si , že s ním má veľa výdavkov. Nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje. Neuvedomí si, že gazdu nevedie len dobrota, keď ho prekladá od koní ku kravám a teliatkam, ale stále ho v službe drží. Gazdu nenapadne, aby sa k nemu správal ako k dospelému človeku. Macovi sa často vysmievali dievky, ako vyzerá; páni ho posmechovali, že si nevybral nevestu. K slabšiemu človeku sa dedina správa ako k nedospelému. On sa nikdy neurazí, uškŕňa sa nad posmeškami. Vo všetkom vidí tú lepšiu stránku. Nešomre, že mu skaličilo nohu, povie si: „ Druhých ožobráči ešte horšie.“ Je trpezlivý, znáša v tichosti bolesť, nesťažuje sa, nechce obťažovať. Keď poprosí o liek, aj tak mu ho nepripravia. Nedalo by sa mu umrieť, keby sa čestne s gazdom neporátal a neodobral sa od gazdovej rodiny. Žil vždy mimo iných a preto má jednu túžbu – byť pochovaný uprostred cintorína, nie pod plotom. ( Pochovávali sa tam tuláci, samovrahovia.) Macova dobrota pohne aj gazdom. Keď mu pobozkal ruku z vďačnosti, ozvalo sa u gazdu svedomie.

Nestihol však už nič napraviť – Maco v noci zomrel – sám v maštali.


Dej: Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera. Od detstva pozná len robotu. Neoženil sa, lebo ho žiadna dievka nechcela, na ženy zanevrel. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Gazda sa nevzdáva výhodného robotníka, vždy mu našiel náhradnú prácu. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze. Prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. Konečne aj richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telienci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.

Forma : Poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby

Autor si menej všíma prostredie, preto v poviedke upúta predovšetkým brilantný opis osoby:
„ Je pravda, že Maco čela skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý preliaknutý, len líca, akoby ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé voľáke, uší skoro nič. Ale jednak, keby sa bol poprosil, bol by sa mohol oženiť. Ale on dievkam vynadal, naštekal a o ženu sa viac neobzrel. Začas sa držal ako mládenec, holil si tvár, vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať. Ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej tým viac sa zanedbával....“.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?