Josif Vissarionovič Džugašvili životopis
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 2251×
Příbuzná témata
Josif Vissarionovič Džugašvili životopis
Narodil sa v Gori v Gruzinsku. Bol sociálnym demokratom, potom boľševikom. Roku 1917 podporoval činnosť Lenina ale v októbrovej revolúcii nezohral významnú úlohu. V rokoch 1917-22 bol ľudovým komisárom národností , potom generálnym tajomníkom strany. Po Leninovej smrti 21. Januára 1924 vyradil všetkých kandidátov na nástupníctvo po Leninovi ako revolučných (Trockij) tak aj umiernených (Bucharin) a roku 1929 bol už absolutným pánom ZSSR. Zavrhol zmiešané hospodárstvo a rozhodol o násilnej industrializácii podľa päť ročných plánov a začal ofenzívu proti bohatým sediakom (kulakom), v ktorej zahymulo päť mil. ľudí.Začiatky teroru:
Keďže bol Stalin všemocný , Zjazd iba preberal jeho závery, Sergej Kirov, tajomník ústredného výboru a vedúci stranícky činiteľ v Leningrade ho charakterizoval ako „najväčšiho vodcu všetkých čias a všetkých národov“. Zdalo sa , že sa všetko zlepšilo. Na vidieku sa prestalo s mäsovým zatýkaním, chlieb už nebol na prídel , politická polícia (GPU) sa zmenila na NKVD (Ľudový komisariát vnútra), ktorý už nemal právo súdiť ani popravovať. Stalin sa však stále držal politiky teroru. Kirov bol 1. Decembra 1934 vo svojom úrade zavraždený. Táto vražda jednak odstránila Stalinovho rivala, jednak umožnila obnoviť represie.V ten istý večer dostala politická jurisdikcia právo odsúdiť na smrť bez odvolania a bez milosti, nasledujúci deň v Leningrade zatkli tisícky ľudí. 4 decembra z nich celé stovky popravili. Začal sa celý rad čistiek , zatknutí, procesov, deportácií a popráv, ktoré terorizovali celý ZSSR, v rátane komunistickej strany. Úspech prvej päťročnice kontrastoval so svetovou krízou a mal za následok , že 17 zjazd strany, nazývaný aj víťazný , ktorý sa konal začiatkom roku 1934, potvrdil osobné Stalinovo víťazstvo ako aj určité uvolnenie.
Teror
V dňoch 19-24 augusta 1936 sa konal prvý veľký moskovský proces. Významných činiteľov októbrovej revolúcie Kameneva a Zinovieva ako aj 14 ďalších obžalovali zo všetkého možného , najmä z velezrady , terorizmu, sabotáže, sprisahania s Trockým, ktorý bol od roku 1929 v exile. Na druhý deň boli zastrelený. V dňoch 23-30 januára 1937 sa konal ďalši proces, v ktorom obžalovali 17-tich bývalích činiteľov, a trinásť z nich bolo popraveních. Od 2-13 marca 1938 prišla na rad ďalších 21, medzi ktorými boli aj Bucharin a Jagoda, obvinení z najrozličnejších zločinov.
Systém sa zrazu zadrel.Prví odsúdení sa priznávali k všetkému, čo sa od nich žiadalo – zlomilo ich mučenie, zostávali verní revolúcii alebo chceli chrániť svojich blízkych. Tentoraz Krestinskij odvolal svoje priznanie. Bucharin odmietol najabsurdnejšie obvinenia., a Jagoda (dovtedy šéf NKVD) povedal, že ak by bol zahraničným agentom, tak by sa to už dávno prejavilo. Teror sa neprejavil len vo veľkých procrocesoch ale prakticky všade. Ak prišli členovia alebo funkcionári do kontaktu zo zahraničím alebo sa dokonca zúčastnili na Občianskej vojne v Španielsku, hneď boli podozriví. Za dva roky bolo zatknutích 100 mil. ľudí a z toho 10 percent končilo smrťou v podzemí nejakej väznice. Stalinizmus ako empirizmus:
Je to skôr súbor praktík ako teória. Vyžadoval : podriadenie jednotlivca mäsám, absolutnú vieru v spisy Marksa a Lenina, bola to v prvom rade diktatúra jedného muža spätá s praktikami , ktoré ju zabezpečovali: terorom a kultom osobnosti. – a totalitarizmus , ktorý mal v úmysle podriadiť osobnú slobodu záujmu kolektívu, a tento záujem definoval Stalin sám. Keď 3 marca 1953 zomrel v gulagoch bolo viac než 10 mil. ľudí.Režim sa udržal až do „destalinizácie“ roku 1957, čo možno vysvetliť jeho úspechmi v oblasti hospodárstva (industrializácia), v sociálnej oblasti ( vzostup postavenia žien, zdravotnícka starostlivosť) a v oblasti kultúry (rozsiahle šírenie poznania i keď autoritatívne normalizovaného).