Joseph Heller Hlava XXII

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 6829×

Příbuzná témata



Joseph Heller Hlava XXII

Kompozícia: 42 kapitol pomenovaných zväčša podľa hlavnej postavy jednotlivých epizód

Žáner: protivojnový satirický román

Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (americká)

Rok vydania: 1961

Motto: „Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum" (Heller, J: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 39)

Kedy a kde sa odohráva dej: pred koncom 2. svetovej vojny, po obsadení južného Talianska Spojencami, na malom ostrove Pianosa, ktorý leží v Stredozemnom mori, na základni 256. leteckej eskadry americkej armády

Zhrnutie: Príbeh kapitána Yossariana, ktorý si po neustálom zvyšovaní povinných náletov a smrti najbližších priateľov uvedomí, že jediné riešenie ako sa zbaviť vojny, nebezpečenstva smrti a strachu z nej je útek -> dezercia za pomoci majora Danbyho a kaplána pluku Tappmana do Švédska.

Hlava XXII - absurdný vojenský paragraf, ktorý hovorí o tom, že lekár môže preradiť k pozemnej službe iba bláznov, ale tí o to musia najprv požiadať. A každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu blázon nie je. Postavy:

Yossarian
- kapitán
- tragikomická postava (trochu klaun aj blázon), prirovnávaný k Haškovmu Švejkovi
- nehrdinsky bezradný jednotlivec v absurdnom bezvýchodiskovom a nepochopiteľnom svete
- uvedomuje si vlastnú bezmocnosť, bezbrannosť, osamelosť, je šokovaný svetom zrútených ideálov a morálnych hodnôt (kapitola „Večné mesto" - blúdenie zničeným Rímom)
- má svoje morálne zásady
- autor ho nevyzdvihuje nad ostatných vojakov
- robil veci, ktoré privádzal nadriadených do šialenstva, no nie však preto, aby sa pobavil, ale ako formu vzbury
- napr. podpisuje listy, ktoré cenzuruje, ako „Washington Irving" a začierňuje v nich podľa nálady skoro všetko
- keď povie Natelyho štetke, že Nately je mŕtvy, tá ho chce zabiť, všade ho prenasleduje s nožom v ruke, i pri dezertácii („Yossarian vyrazil. Hneď za dverami sa skrývala Natelyho štetka. Nôž ho minul len o vlások a Yossarian sa dal na útek." (Heller, J.: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 389))
- Yossarian sa rozhodne, že už má nálety odlietané a viac lietať nebude i keď medzičasom sa ich počet zase zvýšil. Je to vzbura a nadriadení nevedia, čo s ním. Ostatní vojaci s ním tajne súhlasia a čakajú, ako to s ním dopadne. Cathcart sa s ním chce dohodnúť: prepustia ho, ale on bude všade svojich nariadených ospevovať a robiť im reklamu.

Po rozhovore s kaplánom sa Yossarian odmietne stať hračkou v niečich rukách
- nutnosť voľby -> rozhodne sa utiecť

Cathcart
- plukovník
- ide mu len o prestíž, urobil by všetko pre to, aby sa zviditeľnil
- neustále zvyšoval počet povinných náletov (z 30 až na 70, ešte stále mu nestačilo), hoci v iných oddieloch to nikto nerobil
- obmedzený tupec

Major
- major
- poznačený svojim menom
- vydal rozkaz, že nikto nemôže vstupovať do jeho pracovne, keď tam je on - jedna z mnohých absurdít
- schovával sa, chodil tajne, nechcel sa s nikým stretávať
- listy, ktoré dostával podpisoval tiež ako „Washington Irving"

Daneeka
- doktor
- hypochonder, nič nerobil, iba si vysedával pred stanom
- nevyhovel žiadnej žiadosti o preloženie na zem, hoci to mohol urobiť
- vojna mu urobila škrt cez rozpočet v jeho praxi
- nechodí na nálety, iba ho zapisujú. Raz sa ale stane, že je napísaný v lietadle, ktoré havaruje a vyhlásia ho za mŕtveho, aby neboli zbytočné papierovačky. Oznámenie jeho žene, že je mŕtvy a keď jej napíše on a čaká na odpoveď, pošlú jej ju naspäť. Povedia jej, že jej píše nejaký napodobňovateľ a ona (jeho smrť jej vyniesla ťažké prachy - poistky a rôzne príspevky na pohreb) sa jedného dňa s deťmi odsťahuje bez udania novej adresy. Doktor sa potuluje po tábore, ale každý ho ignoruje, lebo je „mŕtvy". Tappman
- kaplán pluku, anabaptista
- nikto ho nemal rád, všetci sa cítili v jeho prítomnosti nepríjemne
- nájde priateľa v Yossarianovi a Dunbarovi
- pripíšu mu, že to on je „Washington Irving" a vyšetrujú ho
- dostal sa do prostredia a položenia, keď prestáva veriť v Boha
- až Yossarianov útek mu dodá novú chuť a vieru
- mal zlé sny, že sa niečo stane manželke a deťom
- sympatická postava, poddajný, rozkazuje mu aj jeho podriadený

Milo Minderbinder
- proviantný dôstojník
- „cvok a génius zároveň"
- kvôli zisku hral na všetky strany, bombardoval dokonca aj svojich, keď mu Nemci zaplatili
- žiadna morálka, zábrany, mal (nez)dravého obchodného ducha
- rečičkami o syndikáte a podiele všetkých (nikto však nikdy žiadny „podiel" nevidel) vedel oblbnúť každého
- z povinných 70-ich náletov mal odlietané 4, ak sa počíta aj bombardovanie svojho oddielu
- nezaujímali ho ľudské životy, iba zisk - nikdy sa totiž nestretol s vojnou tak, ako tí, ktorí museli lietať a nasadzovať životy
- vždy mu všetko prešlo
- keď Milo prišiel za Cathartom, že aj on chce byť užitočný a chce lietať, plukovník sa rozhodol zvýšiť počet náletov a ešte rozdeliť aj tie Milove, nemal by kto totiž viesť firmu

Dunbar
- Yossarianov najlepší priateľ
- často spolu ležali v nemocnici, keď toho už mali naozaj dosť
- vynikajúco si rozumeli, spolu privádzali do šialenstva nadriadených i lekárov
- ku koncu ho „nechali zmiznúť" - nikto sa nikdy (Yossarian ani čitateľ) nedozvedel, čo to má znamenať a čo s ním stalo

Orr
- Yosarianov spolubývajúci
- majster, ktorý vedel všetko opraviť a poskladať
- nebezpečný spôsob lietania - Yossarian s ním odmietol lietať, i keď ho Orr prehováral
- skoro počas každého náletu skončil aj s lietadlom vo vode
- celú dobu sa hral na „blbečka", Yossarian až na konci pochopil, ako prefíkane a šikovne to mal Orr vymyslené: raz, keď jeho lietadlo opäť pristálo vo vode a späť sa vrátila posádka bez neho, si všetci mysleli, že zomrel v búrke.

On však dezertoval takýmto spôsobom do Švédska. Až vtedy si Yossarian uvedomil, ako dokonale to mal pripravené a prečo chcel, aby aj on s ním lietal.

Nately
- Yossarianov kamarát
- syn z dobrej rodiny
- je odhodlaný bojovať za vlasť a plniť rozkazy
- beznádejne sa zamiloval do ľahkého dievčaťa - on je jej však ľahostajný
- kvôli svojej láske sa nechce vrátiť ani domov, chce ďalšie nálety
- zomiera počas náletu

Natelyho štetka
- vždy unudená
- má malú sestru - tú chce potom Yossarian nájsť a zachrániť
- v mene hlavy XXII raz všetky štetky vyhodia na ulicu
- Yossarian jej povie, že Nately je mŕtvy a ona ho za to chce zabiť, prenasleduje ho

Washington Irving
- pseudonym, ktorý používal na podpisovanie cenzurovaných dopisov Yossarian
- potom ho začal používať aj major Major
- obvinili za to kaplána Tappmana

Dej



Kapitán Yossarian vykonáva na ostrove povinnú leteckú službu (čo najpresnejší a najvernejší záznam autorových skúseností a pocitov z vojny). Celý dej sa odvíja okolo toho, že plukovník Cathcart neustále zvyšuje počet povinných letov. Yossarian má z vojny zlý pocit, strašne sa bojí, no nevie si poradiť. Po smrti jeho najbližších priateľov, ktorá je často zbytočná, si uvedomí, že jediná cesta z tohto bludného kruhu je útek. Dezertuje za pomoci majora Danbyho a kaplána Tappmana. „Hlava XXII" je vlastne mozaika rôznych absurdných situácií a galéria portrétov veľmi odlišných ľudí. Dochádza v nej k prelínaniu časových rovín. Autor využíva iróniu, satiru, situačnú komiku a humor (čierny a často šibeničný) a pomocou tohto všetkého sa mu darí dosiahnuť to, čo chcel. Tento román vzbudzuje to, čo má - vojna je nezmysel. Tak ako je nezmyselná celá „Hlava XXII", tak sú nezmyselné aj všetky rozkazy nadriadených.
Heller nezobrazuje konflikt americký vojak x nepriateľ ale vojak x armáda. Hlavný hrdina je deheroizovaný, téma vojny odpatetizovaná.


„Čo je to za všivavý svet? Ktovie, koľko bedárov by sa túto noc našlo aj v jeho blahobytnej vlasti, koľké domovy sú iba chatrče, koľko manželov je spitých a koľko manželiek zbitých.

Koľko by sa tam našlo zotročených, ubiedených a opustených detí? Koľko rodín hladuje, lebo nemajú ani na jedlo? Koľko je tam zlomených sŕdc! Koľko ľudí spácha túto noc samovraždu, koľko ľudí zošalie? Koľko švábov a domácich pánov bude triumfovať? Koľko víťazov bude porazených, koľko úspechov sa zmení v neúspech, koľko boháčov príde na mizinu? Koľko chytrákov je vlastne hlúpych? Koľké happyendy sú vlastne tragédiou? Koľkí počestní ľudia sú podvodníkmi, koľkí odvážni sú zbabelcami, koľkí verní sú zradcami, koľko kňazov je skorumpovaných, koľko dôveryhodných ľudí zapredalo dušu za mizerný groš darebákom, koľkí dušu nikdy nemali? Koľko úzkych a rovných chodníčkov je chodníčkami neprávosti? Koľko najlepších rodín je vlastne tými najhoršími a koľko dobrých ľudí je vlastne zlých? (Heller, J.: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 355)

„Nemci budú o pár mesiacov porazení. A o pár mesiacov nato sa vzdá aj Japonsko. Ak by som teraz prišiel o život, nebolo by to za vlasť. Bolo by to za Catharta a za Korna. Preto sa až do konca vojny na zameriavač ani nepozriem. Odteraz myslím iba na seba." (Heller, J.: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 383).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?