Jonáš Záborský Bájky (Výber z diela II.)
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 3491×
Příbuzná témata
Jonáš Záborský Bájky (Výber z diela II.)
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúryBratislava 1953
Prvé vydanie
351 strán
Niečo o autorovi knihy:
Jonáš Záborský (1812 – 1876) sa narodil v Záborí v zemianskej rodine, študoval teológiu v Prešove. Pôsobil ako evanjelický, neskôr katolícky farár. V básnickej tvorbe (zbierky Bájky, Žehry) bol dôsledným klasicistom. Jeho najvýznamnejším a súčastne najrozsiahlejším veršovaným dielom je hrdinská báseň – náboženský epos Vstúpenie Krista do Raja (25 spevov), v ktorej sa motívy biblickej a ľudovej mytológie prepletajú so skúsenosťami dejín. V próze sa prejavil ako neľútostný satirik (autobiografická poviedka Panslavický farár, poviedky Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Šofránkovci, Dva dni v Chujave). S obľubou spracovával historické témy (poviedky Buld, Svätoplukova zrada). Rozsiahla je jeho dramatická tvorba (napísal dovedna 34 drám, veselohier, frašiek a scénických obrazov), ktorou prevažne v tragickej, ale aj satirickej podobe odhalil všetky morálne, spoločenské a politické zápory feudalizmu. Jeho najvlastnejšou dramatickou žánrovou formou sa stala historická dráma (tzv. smutnohra). Záborského historické drámy sa členia do 3 väčších cyklov: Básne dramatické – súhrn tragédií z dejín Veľkomoravskej ríše a zo slovensko-uhorských dejín, Lžedimitriády, čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku – 9 drám z čias lžidimitrijovských nepokojov v Rusku na začiatku 17. storočia, Stroskotanie Srbska, Ďorde Čierny – súbor tém zo srbsko-uhorských dejín.
Bájka:
Veršovaná alebo neveršovaná malá epická forma básne, ktorej témou je alegorické zobrazenie ľudskej činnosti a spoločenských vzťahov. Obyčajne v nej vystupujú zvieratá, ktoré konajú, hovoria a majú také vlastnosti ako ľudia. Cieľom bájky je vysmiať sa zlému satirou a podať nejaké, najčastejšie mravné ponaučenie, ktoré býva na konci, alebo na začiatku humorne vyrozprávaného príbehu. Bájky patria k najstarším literárnym žánrom. Známe boli už v staroindickej (tzv. Bidpajove bájky) a v starogréckej literatúre (Ezopove bájky). Ich rozvoj nastal v klasicizme (vo Francúzku v 17. storočí J.de La Fontaine, v Nemecku v 18. storočí G.E. Lessing, v Rusku v 18.-19. storočí I. A. Krylov). V slovenskej literatúre písali bájky J. Záborský, V.Paulini-Tóth, S. H. Vajanský, M. Rázus a i. V súčasnosti sú bájky živým žánrom v literatúre pre deti.
Obsah knihy:
MRAVENIŠTE
Aj malé tvory dokážu robiť veľké veci – nedajú sa však robiť naraz.
Treba ich robiť postupne, svedomito, pravidelne a hlavne pomáhať si navzájom – ako napríklad maličké mravce vytvoria obrovské mravenisko. „To nie je dielo jednej chvíle. Robotnosť mnoho môže aj pri malej sile.“
TRASORÍTKA
Ak vás niekde nemajú radi, nezmeníte to tým, že iba odídete inde. Aj tam vás po chvíli nemusia mať radi. Pretože človek sa nezmení tým, že niekde odíde, ale tým, že zmení svoje správanie – „Nie miesto mení povesť, ale mravy.“
ZLODEJ
Kradnúť sa nevyplatí, pretože sa to väčšinou obráti proti nám – ako napríklad v tejto bájke, kde zlodej, ktorý chcel ukradnúť trávu, nevedomky ukradol ohnicu, a nakoniec si ňou otrávil svoju kravu. „Ach, pravda predsa: zle nadobúdané statky zriedka prinesieš domov požehnané.“
NEOHROZENÝ CHLAPEC
Vlastnosti človeka sa ukážu až vtedy, keď sa dajú dokázať, a nie vtedy, keď o nich človek hovorí – v tejto bájke chcel chlapec zabiť vlka aj sekerou, a keď sa pred ním zjavil zajac, zľakol sa ho. „Nebáť sa je snadné, pokiaľ zlé ďaleko.“
PES A VLCI
Bájka poukazuje na to, že nie je dobré nechať sa zlákať iba sladkými rečami, a byť nespokojný s tým, čo máme, pretože nakoniec sa to môže obrátiť proti nám – pes uveril vlkom, pomáhal im kántriť stádo, ktoré strážil, ale vlci mu nakoniec nedali ani tie kosti, ktoré dostával od pána. „Buď rád, žes’ nebol i sám zjeden.“
ZAJAC A LÍŠKA
Byť silný je vždy viac ako byť dobrý – dobrý sa neuchráni, v prírode vždy vyhráva ten silnejší. „Tys’ dobrák, len jednu veľkú vinu máš, tú – že si slabý.“
MEDVEĎ A LÍŠKA
Medveď sa chcel zbaviť bĺch tým, že sa trel o jedľu. Líšku trápilo to isté, ale išla na to s rozumom – ponorila sa do vody a bĺch sa zbavila pomocou sena. Niekedy je teda lepšie použiť rozum, ako silu. „Hum! Hum! Predsa len ďalej vedie než sila rozum.“
STRNÁDKA A VČELY
Jeden za všetkých – všetci za jedného. Ak budú ľudia držať spolu a nebudú myslieť len na seba, ale aj na to, že čo sa dnes stane iným, môže sa zajtra im, určite sa im bude žiť ľahšie. „Tam všetci žijú v pokoji, kde všetci za jedného, jeden za všetkých stojí.“.