Johann Wolfgang Goethe Faust
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 8563×
Příbuzná témata
Johann Wolfgang Goethe Faust
Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832) sa narodil 28. 8. 1749 vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho otec sa veľmi svedomito staral o výchovu a vzdelanie svojho syna. Mladý Goethe sa učil po grécky, latinsky, hebrejsky, francúzsky, anglicky a taliansky. Dobre poznal i literatúru písanú v týchto jazykoch. V rokoch 1765-68 študoval právo v Lipsku. Dosť sa venoval študentskému životu, nadväzoval nové priateľstvá a prežíval svoje prvé lásky. V devätnástich rokoch u neho prepuklo tuberkulózne ochorenie a Goethe sa vrátil domov. V štúdiu potom pokračoval v Štrasburgu až do roku 1771. Krátko nato pôsobil ako právnik vo Frankfurte nad Mohanom a vo Wetzlare. Vo svojich 25 rokoch slávil svoj prví literárny úspech románom Utrpenie mladého Werthera, ktorý silno zapôsobil na celú kultúrnu Európu. Údajne aj sám Napoleon viezol so sebou do Egypta tento román. Rok nato sa Goethe zasnúbi s Lili Shonemannovou, dcérou bankára. Čoskoro však spoznáva, že sa dopustil omylu a rozchádza sa s ňou. Odchádza na cesty do Švajčiarska a do Štrasburgu. V októbri roku 1775 ho do Veimaru pozve vojvodca Karol August. Goethe pozvanie prijíma a zostáva tu v štátnych službách celých päťdesiat sedem rokov. Stáva sa vojvodovým priateľom a radcom. Stará sa o veimarské financie, doly a lomy a armádu. Nachádza tu intímnu priateľku Charlottu von Stein.Ak povieme Faust, vzápätí sa nám vynorí aj meno svetoznámeho nemeckého básnika J .W. Goetheho, ktorý túto závažnú tému stvárnil na vysokej umeleckej úrovni. Téma faustovského nepokoja mala v Nemecku naozaj silnú tradíciu. Skutočný doktor Ján Faust žil približne v rokoch 1480 až 1541 a po jeho smrti ľudia fabulovali množstvo príhod, ktoré vraj zažil. V ľudovom podaní fantázia naozaj nepoznala hranice a možné bolo všetko. Povesť o Faustovi sa rýchlo šírila po celej Európe a cez Čechy sa dostala aj k nám. Bolo to v 19.storočí a kniha vyšla v Skalici. Táto dvojdielna dramatická filozofická báseň je písaná veršom so známkami striedavého rýmu. V diele sú rozsiahle rozhovory hlavne medzi Faustom a Mefistofelom. V populárnom ľudovom čítaní je Faust vykreslený ako pôžitkár túžiaci po bohatstve, ale v rovnakej miere mu záleží na svetskej sláve. Chce si užívať život naplno a práve v tom vidí zmysel svojej existencie.
K nespokojnému Faustovi, túžiacemu stále po novom poznaní tajomstiev života, raz v noci príde Mefistofeles, ktorý zosobňuje diabla, a uzavrie s ním zmluvu podpísanú Faustovou krvou.
Diabol získa Faustovu dušu až vtedy, keď mu Faust ukáže veci, ktoré ešte nevidel. Aby odvrátil Fausta od túžby po vedomostiach, pokúša sa ho Mefistofeles zlákať zvodmi sveta: vráti mu mladosť, uvedie ho do veselej spoločnosti a pošle mu do cesty príjemné meštianske dievča, Margítku, do ktorej sa Faust zamiluje. Margítka však zaviní smrť svojej matky i brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou utopí svoje a Faustovo dieťa a v žalári očakáva popravu. Ale na tomto čine nesie svoju vinu aj Faust a snaží sa Margítku obhájiť. Zradný Mefistofeles mu však našepkáva, aby ju nechal tak. Faust, aj keď ju veľmi ľúbi, opustí svoju lásku. Margítku nakoniec zachráni božia vôľa.
V druhej časti prepadá Faust zúfalstvu z Margítkinej smrti, preto ho diabol odvedie na cisársky dvor, aby sa rozptýlil. Faust získava cisárovu dôveru, keď vynálezom papierových peňazí zachráni ríšu pred úpadkom. S umelým človekom homonkulom a Mefistofelom sa vydá do mýtického Grécka, kde sa ožení s najkrajšou ženou staroveku, Helenou, má s ňou syna Euforióna. Po smrti syna sa vracia na dvor, aby si od cisára vyžiadal bažinatú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, na nej by žili slobodní ľudia. V uskutočnení tejto vidiny vzhliadne už ako starý vladár konečný zmysel svojho života. Aj keď pocítil uspokojenie a podľa Mefistofela by mal svoju dušu odovzdať peklu, Faust, ktorý chcel svojimi činmi pomôcť ľuďom, je nakoniec zachránený a jeho duša spasená. Faust, odbojník proti starým konvenciám a symbol tvorivej práce, premieňa sa na predstaviteľa činorodého ľudstva. A táto Faustova premena je výstižným obrazom Goetheho myšlienkového vývoja. Goethe sa snaží riešiť otázku dobra a zla a verí vo víťazstvo ľudskej solidarity. Vo Faustovi spracoval starú povesť, podľa ktorej tento učený doktor prepadol večnému zatrateniu. Goethe tento tradičný námet umelecky zhodnotil a vytvoril jedno z myšlienkovo najhlbších diel svetovej literatúry.
Citát z diela:
Tak predsa si hodný slobody a žitia, keď biješ sa o ne deň čo deň.