Jerome David Salinger Kto chytá v žite
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 14910×
Příbuzná témata
Jerome David Salinger Kto chytá v žite
Kompozícia: 26 kapitolŽáner: psychologický román
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (americká)
Rok vydania: 1951
Motto: „Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti." (Salinger, J. D.: Kto chytá v žite. Smena, Bratislava 1964, str. 172)
Kedy a kde sa odohráva dej: 2 dni na strednej škole Pencey, 3 dni v uliciach predvianočného New Yorku
Zhrnutie: Príbeh rozpráva s odstupom jedného roka v sanatóriu Holden Caulfield. Vyhodili ho zo školy, domov sa bojí ísť a tak sa túla predvianočným New Yorkom - stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje záporné ľudské vlastnosti, túži totiž iba po jednom - po čistých a úprimných medziľudských vzťahoch.
Kto chytá v žite - citát z básne od Roberta Burnsa hovorí „Keď raz človek niekde v žite stretne človeka", no Caulfield si vždy myslel, že tam je „chytí"; so „žitom" a „chytaním" súvisí aj jeho životný sen; žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi
Postavy:
Holden Caulfield
- s ročným časovým odstupom sa tento 17-ročný hrdina delí o svoj príbeh s ostatnými
- mladý citlivý, tak trochu čudák, má rád deti
- niekedy príliš detinský, inokedy zas príliš dospelý
- fajčí, pije, klame
- predstaviteľ všetkých mladých Američanov
- nie je naivný, je márnotratný, syn advokáta
- o dva roky mladší brat Allie mu zomrel na leukémiu, strašne ho mal rád, dodnes naňho často myslí a rozpráva sa s ním
- drsný i citlivý zároveň
- má krásny vzťah aj so staršín bratom D. B. a desaťročnou sestrou Phoebe
- sukničkár, milovník žien - iba tých krásnych, samozrejme; túži však po skutočnej láske, čaká na to pravé dievča - krásne a inteligentné
- nerozumie si so spolužiakmi a zväčša ani s profesormi nie
- nechce sa mu učiť, vyhadzujú ho z jednej školy za druhou
- jeho úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých
Phoebe
- Holdenova 10-ročná sestra, inteligentné, chápavé a vnímavé dievčatko
- vďaka nej sa Holden nakoniec vzdá pokusu o útek a vráti sa domov
Dej:
Caulfield začína svoje rozprávanie tým, že nás uvedie do prostredia, v ktorom prežil posledné mesiace (teraz je zrejme v nejakom ústave a dej je vlasten retrospektívny pohľad na to, čo sa stalo) a oznámi nám, že o pár dní odchádza.
Tým prostredím je jeho stredná škola Pencey a odchádza nielen preto, že sa začnú vianočné prázdniny, ale preto, že ho „vyliali". Odchádza sa rozlúčiť so starým profákom dejáku Spencerom, ktorý ho chcel ešte vidieť. Profesor sedí v kresle s tou svojou chrípkou a časopisom a prihovára sa Holdenovi. Ten však nemá chuť na jeho kázeň a tak sa s ním rýchle rozlúči. Je sobota a on sa vráti späť na intrák. Spoločnosť mu robí sused Ackley. Jeho spolubývajúci odchádza na rande a Holden zistí, že randí s jeho starou dobrou priateľkou Jane Gallegherovou. Strandlater ho poprosí, či by mu nenapísal sloh. Opis bytu, domu alebo také niečo podobné. Holden mu napíše opis baseballovej rukavice jeho brata Allieho, ktorý zomrel na leukémiu. Bola to zaujímavá rukavica, no nebolo to to, čo by Strandlater očakával. Keď sa ho Holden vypytuje, aké bolo rande a či sa s Jane vyspal (pozná totiž spolubývajúceho a nemyslí si, že by si ju zaslúžil), pobijú sa. Teda on provokuje a dostane od Strandlatera poriadnu „po papuli". Chce ísť spať na vedľajšiu izbu, no Ackley mu to nechce dovoliť. Holden sa rozhodne ešte tú noc odísť. Zbalí si veci a odchádza do New Yorku - nie však domov, lebo sa bojí reakcie rodičov, ale do hotela. V hoteli sa mu ešte nechce spať a tak sa rozhodne ísť do baru. Alkohol, ktorý chcel mu síce nedajú, no aj tak sa tam zdrží až do záverečnej a povykrúca tri tridsiatničky od vedľajšieho stola. Nemá však o nich vysokú mienku. Potom odchádza ešte do ďalšieho nočného podniku, no tam sa nezdrží dlho. Všetky cesty 16-ročný hrdina Holden absolvoval taxíkmi, pretože sa cítil pri peniazoch. S „liftárom" sa dohodne na „jednom čísielku pred spaním", avšak keď k nemu predajná dievčina príde, nie je schopný ničoho. Zaplatí jej dohodnutú sumu, no ona pýta ešte viac. Nakoniec si to s ním príde vybaviť i „sám veľký výťahár". Na druhý deň z hotela odíde a dohodne si rande so Sally Hayesovou. Idú spolu poobede do divadla a potom jej navrhne, aby spolu utiekli. Ona odmieta a po roztržke odchádza urazená domov. Večer sa stretáva s dávnym kamošom Carlom Lucom a v noci sa strašne opije. V parku mu napadne skvelá myšlienka - potajomky pôjde domov za sestričkou Phoebe. Avšak platňu, ktorú pre ňu kúpil, sa mu podarilo rozbiť. Tajne sa prikradne domov, avšak rodičia sú niekde na návšteve. Rozpráva sa s malou sestrou a cíti sa s ňou dobre. Ona je naňho naštvaná, že ho zase vyhodili. Prichádzajú však domov rodičia a on zase tajne odchádza, pričom si ešte od sestry požičia „predvianočné" peniaze. Jej štedrosť a obetavosť ho dojme k slzám. Prenocovať odchádza k bývalému profesorovi Antolinimu.
Ten mu tiež robí prednášku a snaží sa ovplyvniť a zmeniť jeho život. V noci sa Holden budí a cíti, ako ho profák maznavo hladká po hlave. Holden sa zľakne jeho perverzných chúťok a utečie. Zbytok noci strávi na stanici. Ráno sa rozhodne, že utečie z domu na Západ a vráti sa tam, až keď „niekto bude zomierať a bude ho chcieť ešte poslednýkrát vidieť". Chce sa ešte rozlúčiť so sestrou, majú sa stretnúť pred múzeom a malá Phoebe tam príde aj s kuframi, že vraj chce ísť s ním. Nechce ju však vziať a ona trucuje. Nakoniec jej Holden prisľúbi, že nikde nepôjde a vráti sa s ňou domov.
„Niet takého lokálu na povrchu zemskom, kde by ste vydržali dlhšie sedieť, jedine ak si tam môžete objednať nejaký alkohol a sťať sa. Alebo ak ste tam s babkou, do ktorej ste úplne paf." (Salinger, J. D.: Kto chytá v žite. Smena, Bratislava 1964, str. 78)
„Ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko niet ani jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, čo by som naozaj rád robil." (Salinger, J. D.: Kto chytá v žite. Smena, Bratislava 1964, str. 172)
„Nikdy nikomu o nikom nič nerozprávajte. Lebo potom vám bude každý chýbať." (Salinger, J. D.: Kto chytá v žite. Smena, Bratislava 1964, str. 209).