Jazz

Kategorie: Umenie (celkem: 313 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 3969×

Příbuzná témata



Jazz

(1900-1920) V prvých dekádach 20. storočia vznikol v Amerike nový hudobný štýl, ktorý prinútil zbytok sveta k sústredenému počúvaniu. Mal naprosto súčastný, dynamický a naliehavý výraz a jeho rytmy, expresivita i frázovanie pochádzali z Afriky. Svet zaregistroval JAZZ roku 1917, keď vyšli prvé nahrávky Original Dixieland Jazz Bandu, ale zárodky tejto hudby už dlho bublali pod pokrievkou: patrila k nim dedinské blues a hudba južanských plantáží, hra pianistov boogie zo železničných barov a salónov, elegancia aj rytmická dôraznosť ragtimu, pochodových a pohrebných kapiel a aj klavírny štýl z hostincov New Orleansu. Tieto prvky existovali aj na mnohých ďalších miestach Spojených štátov, ale najrýchlejšie dozreli práve v tomto meste.
(Dvadsiate roky) Spisovateľ F. Scott Fitzgelard nazval dvadsiate roky jazzovým vekom. Duch jazzu, jeho neviazanosť, spontánnosť a otvorenosť odzrkadľovali vzrastajúce sebavedomie mladého národa. K novým fenoménom patril aj zábavný priemysel, ktorý sa na oboch stranách Atlantiku rozvíjal vďaka nástupu nahrávajúcej techniky, filmu, rádia. Neworleanský jazz sa objavil roku 1917 a v dvadsiatych rokoch od základu premenil celú tanečnú hudbu. Louis Armstrong vyšiel z kolektívnej ansámblovej improvizácie a z jazzu vytvoril platformu pre sólové výkony; v tom ho nasledovala celá rada virtuózov – Earl Hines, Coleman Hawkins, Sidney Bechet. Do popredia prenikala taktiež rada bluesových speváčok. Hudobníci sa sťahovali z Chicaga do New Yorku, a i keď popularitu na čas získal klasicky znejúci symfonický jazz, cestu do budúcna ukazovala Ellingtonova orchestrálna bluesovo ladená hudba.
(Tridsiate roky) Slovo jazz, ktoré získalo dominantnú roľu v predchádzajúcej dekáde, na čas pochoval krach na newyorskej burze a hospodárska kríza. Obecenstvo síce nezmizlo, ale kríza takmer zničila zábavný priemysel a ešte silnejšie postihla sieť rozhlasových staníc. Keď sa ekonomika zotavila, bolo tu už nové publikum, ktoré sa dožadovalo novej hudby. Neworleanská predstava jazzu aj jednoduchých, ničím neokrášlených štýlov, ako bolo blues, už pôsobila staromódne a nekultivivane. K masovému publiku prenikla elegantná a energická tanečná hudba – bigbandový swing.

Swingové kapely ovládli od roku 1935 zábavný priemysel.
Priniesli so sebou generáciu vynikajúcich sólistov; tí vo svojich rýchlych a zložitých sólach doslova rozprávali príbehy, ktoré podfarboval mohutný, ale elegantný rytmus orchestru.
(Štyridsiate roky) Keď sa tridsiate roky chýlili ku koncu, zdalo sa, že swingom nič neotrasie – veď dobyl aj Carnegie Hall. Bola to tak žiadaná hudba, že sa nakoniec opočúvala. Mladí a znudení bigbandoví hráči, k nim patril trumpetista Dizzy Gillespie, saxofonista Charlie Parker a gitarista Charlie Christian, nakoniec priniesli zmenu. Rozvinuli harmóniu, rozčlenili pravidelný swingový rytmus a vytvorili útržkovitú, prerývanú hudbu plnú napätia, ktorá znamenala odklon od swingovej jednoznačnosti a od základu zmenila skladateľské i hráčske metódy. Hlavným inšpirátorom nového prístupu bol Parker; ďalšie impulzy čerpal bebop zo širokej palety spoločenských a ekonomických zmien v priebehu 2. svetovej vojny. Medzi černošskými hudobníkmi rástla nespokojnosť s ich uplatnením. Končila éra big bandu. Jazz sa vzdialil masovému vkusu a jeho väzby na blues a africké rytmy zosilnili. (Päťdesiate roky) Jazz sa v tomto období rozvetvil. Zatiaľ čo swing viedol tridsiate roky a bob nasledujúcu dekádu, v päťdesiatych rokoch swing najprv zmizol a potom sa vrátil ako main-stream.
Bebop vytvoril tvrdší, funkový hard bop a jemnejší cool jazz; neskoršie sa vyvinul do formou nezviazaného modálneho tvaru. Do popredia rovnako prenikli surovejšie princípy: únik formálnych štruktúr znamenal predzvesť free jazzu, spojením belošskej country a černošského mestského blues vznikol rock-and-roll. Všetky tieto zmeny prebiehali súbežne, čo na jednej strane podnietilo sektárstvo, na druhej strane prinieslo bohatý a štýlový sortiment. Nekonformné nálady mladej generácie vytvorili z bopu kultovné hudobné hnutie „beat generation“ a jazzmani zaregistrovali, že z jazzu sa opäť stáva radikálna sila.
(Šesťdesiate roky) Novým smerom z počiatku šesťdesiatych rokoch sa hovorilo „free music“ či „New Things“, čiže slobodná hudba, nová vec. Hudobníci sa príliš nesnažili vysvetľovať, o čo im ide. Aj Miles Davis, ktorý tento nový štýl nemal v láske, poskytol v rokoch 1960 až 1965 svojim spoluhráčom viacej voľnosti a priestoru k sebavyjadreniu. Zápas o občianske práva získaval v USA tempo a napätie z predlžovanej vojny vo Vietname, čo vytváralo pocit, že hudba môže symbolizovať protest, spoločné nádeje, extázu a útechu. Aj keď free jazz pomohol Ornettovi Colemanovi alebo Johnovi Coltraneovi rozšíriť výrazový slovník, vo svojej podstate to bola nekomerčná hudba. Mladá generácie sa vtedy obrátila k rock-and-rollu, čo koncom šesťdesiatych rokov pripravilo cestu k jazzrockovej fusion.

(1970-1990) Rock prešiel v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch takým tvorivým rozkvetom, že poznamenal všetku ostatnú hudbu – vrátane jazzu, ktorý sa zrodil z rovnakých koreňov. Syntetizátory, basgitara a zosilňovacia aparatúra sa stali štandardnou výbavou mnohých rockovo orientovaných jazzových kapiel spočiatku sedemdesiatych rokov, ktorých popularita bola zrovnateľná so swingovými kapelami, pôsobiacimi v štyridsiatych rokoch. Hudobníci, ktorým vadilo opakované klišé, aj to, že fusionu chýbajú jemné odtiene, sa vracali ku starším jazzovým formám–ku swingu, bopu a free jazzu. Ich čas prišiel, keď mladí hudobníci ešte viac prehĺbili spojenie jazzu, funku a latinskej hudby a skoršie nahrávky fusion zrazu pôsobili zastaralo. Do popredia prenikla elegancia bopu a fenomén „world music“ -teda výmena impulzov medzi jazzom a ostatnými hudobnými kultúrami.

JAZZ DNES
V r. 1990 uverejnil časopis Time na obálke obrázok mladého trumpetistu Wyntona Marsalisa. Titulok oznamoval nástup „Nového jazzového veku“, ale oneskorene; prvé signály sa objavovali od začiatku 80-tych rokov – a mnohé naznačil už rok 1976 búrlivý návrat bopového saxofonistu Dextera Gordona.
Jazzová renesancia predsa len veľa ľudí prekvapila. Po období, keď bol jazz takmer vyhodený z gramofónových obchodov, zrazu ako by vstal z mŕtvych.
Časopis Time by ale ťažko mohol tvrdiť, že jazz sa teraz teší takému istému záujmu, ako v predošlom „jazzovom veku“. Neobjavil sa žiadny jazzman, ktorý by svojou popularitou zatienil Madonnu, alebo M. Jacksona, alebo by mal rovnakú charizmu ako Paul Whiteman, ktorý získal titul „Kráľ jazzu“ pred šesťdesiatimi rokmi.
Slovo jazz sa – obzvlášť v Európe – spojovalo sa autami, parfumami a oblečením. Jazz bol opäť v kurze a ľudia, ktorí sa k nemu hlásili, patrili k tým informovaným a svetoznámym.
Ľudia kupovali viac jazzových platní, tí, ktorí presťahovali svoje zbierky na povalu, ich vrátili späť do obývačky, a mladí poslucháči hľadali svoje idoly medzi záplavou talentovaných, technicky vyspelých hráčov, ktorí prichádzali z jazzových konzervatórií.
Hard bop päťdesiatych a šesťdesiatych rokov objavili aj návštevníci diskoték a Djov po celom svete. Nočné kluby zaplavila jazzová klasika a to vrátane veľmi vzácnych nahrávok zo sedemdesiatych rokov na značkách Black jazz, Strata East a Flying Dutchman. Štandardy sa miešali s funkom, rapom a latinskými rytmami. Školská mládež zistila, že Art Blakey dokázal držať beat nielen na svojich klasických nahrávkach, ale že je v plnej sile aj v osemdesiatych rokoch. Wynton Marsalis stojí na čele celej organizácie hráčov, ktorí bývajú označovaní za neoklasikov.

Dnes j epovažovaný za technicky nedostihnuteľného hráča, ktorý hrá jazz takisto dobre ako vážnu hudbu. Plných 10 rokov strávil tým, že sa cez bop a akustickú éru Milesa Davisa prepracovával k neworleanskému vedeniu hlasov.
Senzáciou začiatku osemdesiatych rokov bol návrat Milesa Davisa po 5 ročnom tvorivom vyčerpaní a zdravotnej pauze. Davis znel váhavo a zdalo sa, že mu ide len o to, aby prenikol do vysielania černošských rádií. Aj keď jeho schopnosť primraziť obecenstvo jediným tónom pomaly vyprchala, Milesova verzia hitu speváčky Cindy Lauper- „Time after time“ na jeho albume „You are under arrest“ dokázala, že je stále majstrom lyrického prejavu. Tento album vydal v máji roku 1985 v New Yorku. Ďalšie, z jeho tvorby tie najdôležite sú: Birth of the Cool- 1952-1954, Workin’ a Steamin’- 1956, Kind of Blue- 1959, Miles Ahead- 1957 a Bitches Brew-1970. Miles sa narodil v Illinois, 26. mája 1926. Obaja jeho rodičia sa narodili roku 1900 v Arkansasu. Mal staršiu sestru Dorothy a brata Verona s ktorými veľmi dobre vychádzal. 28. septembra roku 1991 zomrel na následky dlhoročného užívania drog.


















Tvorba jazzových hudobníkov:

–Ragtime a Stride
1938- JELLY ROLL MORTON- The saga of Mr. Jelly Lord
1916- SCOTT JOPLIN- Scott Joplin 1916
1930-1944- JAMES P. JOHNSON- Snowy morning blues
1953-1954- ART TATUM- Solo masterpieces
1929-1936- FATS WALLER- Fractius fingering

–Neworleanský štýl
1928- LUIS ARMSTRONG- Luis Armstrong and Earl Hines
1926-1928- JELLY ROLL MORTON- The king of New Orleans jazz
1926-1930- JELLY ROLL MORTON- Mr.

Jelly Lord
1929-1930- LUIS RUSSEL- The Luis Russel story
1932-1943- SIDNEY BECHET- The bluebird sessions

–Chicago a New York
1944- EDDIE CONDON- The definitive vol.1
1936-1937-HARLEM HANFATS- The Harlem Hanfats
1924-1928- BIX BEIDERBECKE- The Bix Beiderbecke legend

–Prvé speváčky
1925-1927- BESSIE SMITH- The Bessie Smith story vol.3
1924-1928- IDA COX- Sings the blues
1939-1944- BILLIE HOLIDAY- Billia Holiday on commodore

–Swing
1927-1935- FATS WALLER- „34/35“
1937- ARTIE SHAW- The early Artie Shaw
1938- BENNY GOODMAN- Carnegie hall jazz concert

–Bebop
1954- AL HAIG- Jazz will-O the wisp
1950- SONNY STITT- Stitt’s bits
1947-1948- CARLIE PARKER - The complete dean benedetti recordings
1944-1948- - Bird/ the savoy recording (master takes)
1946-1947- -Bird lives- The compete dial masters
1953- MILES DAVIS- Miles davis vol.2

–Cool jazz
1955- LEE KONITZ- Very cool
1949-1950- MILES DAVIS- Birth of the cool
1956- JIMMY GIUFFRE- The Jimmy Giuffre 3

–Hard bop
1956- SONNY ROLLINS- Saxophne colosseus
1954- HORACE SILVER- Horace Silver and the jazz messengers
1956- MILES DAVIS- Workin’ with the Miles Davis quintet
1959- JOHN COLTRANE- Giant steps

–Raný funk
1958- JIMMY SMITH- The sermon!
1961- DONALD BYRD- The cat walk
1961- RAY CHARLES- Genius+Soul=jazz
1964- LEE MORGAN- The sidewinter

–Mainstream
1956- DUKE ALLINGTON- Ellington at newport
1956- ZOOT SIMS- One to blow on

–Povojnový spievaný jazz
1956- MEL TORMÉ- Lulu’s back in town
1988- BETTY CARTER- Look what I got!

–Free jazz
1959- ORNETTE COLEMAN- The shape of jazz to come
1965- JOHN COLTRANE- Ascension
1968- ANTHONY BRAXTON- Three compositions of the new jazz


–Postbopové big bandy
1963- CHARLES MINGUS- The black saint and the sinner lady
1960- THE GIL EVANS ORCHESTRA- Out of the cool
1958- MILS DAVIS- Porgy and Bess

–Modálny jazz
1958- MILES DAVIS- Milestones
1964- JOHN COLTRANE- A love supreme
1959- MILES DAVIS- Kind of blue
1958- BILL EVANS TRIO- Everybody digs Bill Evans
1967- McCoy TYNER- The real McCony


–Latinský jazz
1982- PONCHO SANCHEZ- Sonado
1962- STAN GETZ/ CHARLIE BYRD- Jazz samba
1959- MONGO SANTAMARIA- Mongo
1972- CHICK COREA- Return to foreward
neznáme- TITO PUENTE- In puerto rico

–Fusion
1973- HEBIE HANCOCK- Head hunters
1970- DREAMS- Dreams
1969- MILES DAVIS- Bitches brew

–V mene tradície
1976- DEXTER GORDON- Homecoming
1989- HARPER BROTHERS- Remembrance
1992- DIANA SCHUUR- In tribune
1988- CASSANDRA WILSON- Blue skies
1990- JOE LOVANO- Landmarks

–Klubový jazz
1964- WILLIS JACKSON- More gravy
1980- PHAROAH SANDERS- Journey to the one
1988- AIRTO MOIERA- Samba de flora
1972- GANG STARR- Jazz things

–Free bop and funk
1989- TUCK AND PATTI- Love warriors
1982- BOBBY McFERRIN- Bobby McFerrin
1982- TANIA MARIA- Come with me
1985- MILES DAVIS- You are under arrest
1990- MARISA MONTE- Mais
1987- MICHAEL BRECKER- Michael Brecker
1989- JOHN SCOFIELD- Time on my hands
1985- PAT METHENY- Song X
1988- TONY WILLIAMS- Angel street
1986- STEVE COLEMAN a FIVE ELEMENTS- On the edge of tomorrow

–Worldbeat
1980- BIRELI LAGRENE ESEMBLE- Routes to django
1991- JULIAN JOSEPH- The language of truth
1992- COURTNEY PINE- To eyes of creation
1990- BARBARA DENNERLEIN- Hot stuff
1989- ANDY SHEPPARD- Soft on the inside
1987- COMPANY- Once
1987- PAUL BLEY QUARTET- The Paul Bley Quarter
1987- LOOSE TUBES- Open letter
1965- STAN TRACEY- Under milk wood
1988- PINSKI ZOO- Rare breeds
1988- RABITH ABOU- KHALI- Nafas
1991- SALIF KEITA- Amen.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?