Ján Palárik Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 11609×
Příbuzná témata
Ján Palárik Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCHJán Palárik – 1860
Dejstvo I.
Začína sa Milušiným oznámením svojmu otcovi, že grofka súhlasila s opravou školy. Orieška je nadšený a ďakuje svojej dcére za národné uvedomenie, ktoré vyvolala v grófke: „Ach, dievka moja! Veď keby viac bolo takých dcér na Slovensku, ako si ty, azda by naša vyššia šľachta nepríjimala k svojím deťom guvernantky, spoločnice až hen kdesi z Hamburgu a z Londýna, ktoré potom našu domorodú šľachtu tak hrozne národu odsudzujú. Je to smutná vec, keď naše vyššie zemianske stavy, duchom cudzím nakvasené, takú akúsi separatickú, cudzoživelnú, protinárodnú kastu v národe našom tvoria.“
Grófka sa dozvie,že čoskoro príde k nej jej snúbenec Ľudovít, ktorého ale už veľmi dlho nevidela a vlastne ho ani nepozná.
Na panský dvor prídu dedinčania prosiť o dovolenie usporiadať obžinky na panskom dvore. Eržika s tým súhlasí a za pannu, ktora ich bude viesť, je zvolená Miluša. Na obžinky chcú pozvať aj Ľudovíta, aby aj on spoznal slovenské mravy, lebo je o ňom známe, že je maďarón.
Dejstvo II.
Grófka a Miluša sa dohodnú, že si vymenia úlohy, čiže Miluša bude grófkou a grófka ju nahradí aj pri obžinkoch, aby ho mohla grófka lepšie spoznať.
Ľudovít prichádza na panský dvor aj s priateľom Rohonom. Tí sa však tiež dohodli, že sa vymenia a tak Rohon vystupuje ako barón. Príjime ich Miluša ako grófka. Rohon hrá maďaróna a aj Ľudovít upozorňuje Milušu „...pán Lajoš je veľký Maďar; pri slovenskej konverzácií sa mu iste zívať bude ako rybe na suchom.“ A Miluša mu na to odpovedá: „Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami krásne zneje reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský.“ Ľudovít uvidí obraz grófky, ktorá je namaľovaná ako žnička a hneď sa do nej zaľúbí. Rohon je zase zahľadený do Miluše. Ľudovít konečne stretne grófku. Tá však hrá nevzdelanú dedinskú dievku.
Dejstvo III.: Miluši sa tiež zapáči Rohon a prezradí mu, že nie je grófka a on jej, že nie je barón (neskôr sa to dozvie aj grófka) .Ľudovít zmorený láskou k grófke, ju márne hľadá v dedine. Stretáva ju až na obžinkoch. Postupne sa aj z neho stáva pravý Slovák. Stretne Oriešku ( ten nevie, že Miluša a grófka sú zamenené) a spytuje sa na pannu, ktorá viedla obžinky.
A keďže Orieška nič netuší, povie mu, že je to jeho dcéra Miluša, národovkyňa a vzdelaná dievčina.
Vychovával ju v duchu hela Cicera a Themistoklea: „Nech Rím, nech Atény skazu vezmú, nech sa zrútia všetky bašty, domy, paláce a mestá, nech sa spustoší celá krajina, jestli len ľud – národ živý nezahynul, tak ani vlasť ešte nezahynula.“
Dochádza tu k dyleme, lebo aj Rohon, aj Ľudovít idú žiadať o Milušinu ruku Oriešku. Ľudovít sa zdôverí otcovi, že nechce „grófku“, ale obyčajné dievča.
„Ach apko, či sme my azda dáki iní tvorovia na zemi nežli ten dobrý ľud? Či ho večne máme lem zberbou prezývať a v nemúdrej pýche nad ním sa nadýmať, pretože nám prajný viac nadelil osud? Či nie je on náš ľud pracovití, tichý? Ó, bár by sme sa už raz tej sprostej pýchy sprostili a toho záhubného bludu, že mi nepatríme k slovenskému ľudu, trebárs: jeho krvavých mozoľov žijeme – A to vlastenectvom ešte menujeme, keď ho opúšťame v biede, v ktorej stone!“
No nakoniec sa všetko vyjasní a Ľudovít sa dozvie celú pravdu o grófke. Láska si predsa našla svoju cestu.
Poznámka: Autor tu otvorene hlása priateľstvo s maďarským národom podľa orientácie Novej školy slovenskej. „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“.