Jan Neruda Malostranské poviedky - O mäkkom srdci pani Rusky
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2310×
Příbuzná témata
Jan Neruda Malostranské poviedky - O mäkkom srdci pani Rusky
O mekkem srdci pani RuskyPostavy: pani Ruska
Jozef Velš
„Milá figúrka, neveľký, tučný s hlávkou stále sa potriasajúcou a s tým úsmevom. V kráme mával ploskú čapicu a koženú kupecký zásteru, na ulici dlhánsky módny kabát so zlatými gombičkami.“ Jozef Velš bol kupec, ktorý patril k najvýznamnejším malostránským obchodníkom. Vlastnil krám na námestí. Bol v ňom každý deň okrem nedelí. Pán Velš bol milý k zákazníkom, vždy usmiaty, veselý.
Poviedka sa začína dňa 3.mája 184* o štvrtej hodine popoludní, keď nebo už pán Velš nažive. Ležal vo svojej izbe v parádnej truhle, ešte aj po smrti sa usmieval. Izba bola plná, bolo tu dusno. „Vládlo tu ticho, ľudia iba šepkali.“
Zrazu vkročila do izby pani Ruska, vdova po nebohom Rusovi, hostinskom v sutronskej záhrade, kde bývali najkrajšie kanonierske bály. Žila bezdetná vo svojom dome a keby sa bol niekto spýtal, čo vlastne robí, odpovedali by mu: „chodí na funusy.“
Bola to päťdesiatnička, ale statná pani vyššej strednej postavy. Z pliec jej splývala čierna hodvábna mantila, čierny, svetlozelenými stuhami ozdobený čepiec vrúbil okrúhlu a úprimnú tvár.“
Pani Ruska sa prihovorila nejakej paničke. Rozprávala jej ako bola na židovskom pohrebe: „...ale nie je to pekné. Všetky zrkadlá sú zvesené, vraj nevideli mŕtvolu, nech sa obrátili kamkoľvek.“ Ďalej jej hovorila o pánovi Velšovi a jeho žene, ktorú začala ohovárať: „ Vravím bola protivná! Pre všetkých bola najmúdrejšia a najkrajšia a do hospodárenia sa ani jedna nerozumela tak ako ona...“
Medzi tým však neznáma pani odišla a tak sa Ruska otočila na pani Hirtovú. Zrazu jej niekto položil ruku na plece: „Šťastlivo za májovej noci na metle prišla?“ Zasipel pán Uhmuhla. Komisár Uhmuhla ju vyviedol von, a odprevadil ju až k jej domu. Proti Ruske sa v ten deň pozdvihla malostránska nevôľa. „Neopovážte sa už jakživ ísť na dajaký funus!“ Pani Ruska nemohla dlho nájsť bývalú spokojnosť. Ale asi po polroku sa presťahovala. Prenajala si byt pre Ujezdskej bráne. Každý funus musel ísť okolo. Keď nejaký išiel, Ruska vždy vyšla pred dom a srdečne sa rozplakala.