Ján Neruda Malostranské poviedky
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 5491×
Příbuzná témata
Ján Neruda Malostranské poviedky
Informácia o autorovi:Jan Neruda (1831 – 1891) sa narodil v Prahe na Malej strane. Bol jedným z najvýznamnejších osobností českého národného života druhej polovice 19. storočia. Pôsobil ako novinár, básnik a prozaik. Preslávil sa najmä svojou zbierkou poviedok Malostranské poviedky (1878). Písal fejtóny do Národných listov, kde pracoval ako redaktor od roku 1865 až do smrti. Debutoval básnickou zbierkou Hřbitovní kvítí, kde predstavuje pochmúrnu spoločenskú situáciu v období Bachovho absolutizmu. Výber jeho tvorby vyšiel pod názvom Knihy veršu. Z poézie napísal diela: Poslání na Slovensko, Písně kosmické, Balady a romance, Prosté motívy, Zpěvy páteční. Z jeho prozaickej tvorby uzreli svetlo sveta diela úzko súvisiace s jeho novinárskou činnosťou: Arabesky a už spomenuté Povídky malostranské.
Charakteristika diela:
Dielo vytvoril na základe vlastných spomienok a zážitkov. Pretože bol pôvodom z Prahy a žil na Malej strane, ako prostredie pre tieto poviedky si vybral práve túto časť Prahy spred roku 1848. Do tohoto prostredia umiestnil poviedky v ktorých, rovnako ako Jesenský nastavuje zrkadlo spoločenským pomerom v buržoáznej spoločnosti. S humorom i vážnosťou vykresľuje postavy a postavičky s ich dobrými aj zlými vlastnosťami. Medzi najznámejšie poviedky patria: Přivedla žebráka na mizinu, Hastrman, Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku, Doktor Kazisvět a ďalšie.
Přivedla žebráka na mizinu
Charakteristika postáv:
pán Vojtíšek – žobrák na Malej strane. Dbal o svoj zovňajšok, ľudia boli k nemu prívetiví.
pán Šimr - tlstý policajt na Malej Strane
baba Miliónová – prefíkaná žobráčka. Krívala práve vtedy, keď jej to malo priniesť úžitok. Darcom sľubovala za almužnu, že pán boh im ju miliónkrát vyplatí, žobrala vždy pred kostolom sv. Mikuláša. pán Herzl - hostinský, pánovi Vojtíškovi vždy prispel troškou tabaku.
Obsah diela:
Jedného júnového dňa si k pánovi Vojtíškovi prisadla baba Miliónová. Navrhla mu, že sa chce k nemu presťahovať, lebo veď on má priazeň dobrých ľudí a mohli by byť spolu šťastní. On však nesúhlasil. Onedlho sa po Malej strane začali šíriť správy, že pán Vojtíšek má za vodou (Vltavou) 2 domy a 2 dcéry, ktoré nosia len samé rukavičky a jazdia do Stromovky. Veď prečo nežobral v nedeľu? Vtedy vraj bol vo svojich palácoch. Ľudia mu už nič nedávali a odbíjali ho, že sú zle časy. Pán Herzl si chcel od neho dokonca požičať 20 000.
Tak teda pán Vojtíšek odišiel za rieku, kde ho však nikto nepoznal, preto mu ani nikto nič nedal. Až jedného dňa zamrzol.
Zhrnutie:
Autor sa zameral na ľudskú zlobu a prefíkanosť. „Klebety môžu človeka nepriamo aj zabiť.“
O mäkkom srdci pani Rusky
Charakteristika postáv:
Jozef Velš – kupec, jeden z najznámejších malostranských obchodníkov. pani Ruska – vdova po nebožtíkovi Rusovi, hostinskom v „Gráfovské zahradě.“ Bola prehnane citlivá.
pán Uhmal – malostranský policajný komisár.
Obsah diela:
Pani Ruska sa zúčastnila na pohrebe pána Velša, kde sa rozplakala a trúchliaco hovorila: „Šel a nechal nás tu – nechal tu také všecku svou zámožnost – smrt je zlodějka, je.“ Rozprávala o jeho živote a jeho manželke prítomným, ktorí však o to nemali záujem. Začali ju pokladať za bosorku, ktorá skazí každý pohreb. Pán komisár Uhmal ju teda vyviedol von a predvolal na komisariát na Mosteckú ulicu. Prikázal jej, aby už nikdy nešla na žiadny pohreb. Ona sa však vynašla. Asi po pol roku sa presťahovala do bytu vedľa Oujezdské brány, kadiaľ musel každý funus prechádzať. A keď už akýkoľvek išiel okolo, vyšla pred dom a srdečne plakala.
Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku
Charakteristika postáv:
pán Vorel – prisťahovalec, obchodník. Mal vo veľkej obľube „pěnovku“ (fajku), ktorú mal vždy „nakouřenú“ v jeho obchode.
slečna Poldýnka – bucľatá dámička, asi 20 ročná, jeho prvá zákazníčka. Obsah diela:
Pán Vorel si otvoril nový „křuparský krám“ v dome u „Zeleného andela“, kde predtým ešte žiaden obchod nebol. Predával hrach, krupicu a podobný tovar. Pritom neustále bafkal jeho obľúbenú „pěnovku“, vďaka ktorej bol obchod plný dymu. Múku mal akoby údenú, krupy pražené. On si však neuvedomoval, prečo sa mu zákazníci vyhýbajú. Raz ho navštívila slečna Poldýnka, inak si k nemu našiel cestu len pán Vojtíšek. Čím viac mu nešli kšefty, tým viac bafkal zo svojej pěnovky. Asi po piatich mesiacoch ho začali navštevovať židia. To už bol neklamný znak toho, že Malá Strana zažije bankrot. Onedlho našli pána Vorela obeseného. Vlastný názor:
Poviedky ma zaujali svojou dobovou pražskou atmosférou, ale aj postavami, na ktorých autor pekne znázornil dobré aj zlé ľudské vlastnosti.