Ján Botto životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 4944×

Příbuzná témata



Ján Botto životopis

Ján Botto


Ján Botto bol slovenským romantickým básnikom, príslušníkom štúrovskej generácie, ktorého poézia bola úzko spätá s ľudovou slovesnosťou. Vyjadruje myšlienky národnooslobodzovacieho a sociálneho boja. Jeho literárna tvorba odzrkadľuje udalosti čias, v ktorých žil a je zavŕšením revolučno – romantickej línie slovenskej poézie.
Narodil sa 27. januára 1829 v roľníckej rodine vo Vyšnom Skálniku na Gemeri. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Ihneď po svojom príchode do Levoče sa stal členom Jednoty mládeže slovenskej. Na lýceu študoval v čase, keď sem prišli trinásti Štúrovi prívrženci z Bratislavy na protest proti zosadenia Ľudovíta Štúra z katedry. Na štúdiách v Levoči sa dostal do kruhu štúrovských študentov. Osvojil si Štúrove ideové a národno spoločenské náhľady a názory na ľudovú poéziu. Všetko toto dôsledne uplatňoval vo svojej básnickej činnosti. V Levoči začal svoju literárnu činnosť. Svoje prvé ponášky na ľudovú slovesnosť uverejnil pod pseudonymom Janko Maginhradský v levočskom písanom zábavníku Holubica už roku 1846. V Levoči Botto skončil dva najvyššie gymnaziálne ročníky (rétoriku) a dva gymnaziálne ročníky (filozofiu). Roku 1847 odišiel študovať zememeračské inžinierstvo do Pešti. Prvý rok jeho štúdia nebol veľmi úspešný pre nedostatočnú prípravu na takéto štúdium. Okrem toho pravidelné štúdium rušili revolučné udalosti počas ktorých sa istý čas zdržoval vo svojom rodisku a v štúdiu pokračoval až v školskom roku 1849/50. Štúdium dokončil v letnom semestri 1851 rigoróznymi skúškami a ako sa priznáva vo svojich listoch Pavlovi Dobšinskému začal písať smrť Jánošíkovu. Do októbra 1852 vykonával zememeračskú prax u krajinského zememerača na katastri obcí Oždian a Husinej. Potom je až do marca 1853 bez stálejšieho zamestnania až kým nedostal prácu v Turci ako inžiniersky adjunkt. Až do skončenia týchto prác v apríli 1854 sa usadzuje v Martine. Potom preňho nastáva dlhé obdobie nezamestnanosti. V júni 1855 sa zunovaný nečinnosťou vybral za bezplatného pomocníka do Zvolenskej Slatiny. Od augusta už ako platený tam zostal až do júla 1856. Od prvého augusta dostal prvú trvalejšiu prácu v Tisovci. Tam pracoval až do konca roku 1858. Od prvého mája 1859 sa usadil v Banskej Štiavnici. Tam sa stretáva so svojím levočským spolužiakom Pavlom Dobšinským. V Štiavnici dokončil Smrť Jánošíkovu, ktorá vychádza v druhom ročníku almanachu Lipa.

Roku 1868 dostal Botto rozsiahle práce na Horehroní a koncom roku 1870 sa trvalo usadzuje v Banskej Bystrici. Počas svojho pobytu v Banskej Bystrici Botto podporoval Slovenské národné úsilia, zbieral finančné príspevky na Maticu slovenskú a s príspevkom dvesto zlatých sa stal spoluzakladateľom i patrónom Revúckeho gymnázia. Roku 1880 vyšli po prvý raz knižne spevy Jána Botta. V slovenskej spoločnosti to vyvolalo radosť a rozruch, a na Národných slávnostiach v Martine toho istého roku bol ocenený. Botto len – len, že sa dožil tohto ocenenia. 28. Apríla 1881 v Banskej Bystrici náhle zomrel vo veku 52 rokov. Tvorba

Literárnu tvorbu autora predstavujú básne a balady. Aj napriek tomu, že Ján Botto nepísal veľa, radí sa medzi popredných štúrovských básnikov.
Botto rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s okolím a situáciami. Dynamika deja sa dosahuje stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíva dialóg, zvukomalebné slová , skratkovitosť reči. V 50. rokoch intenzívne tvoril a ľudová slovesnosť, ako hlavný inšpiračný zdroj , našla výraz najmä v jeho baladách Žltá ľalia , Ctibor a Margita a Besná. Zobrazuje v nich nepreklenuteľnú priepasť medzi vidinou a skutočnosťou a záhadnú hru osudu. Protikladnými kvalitami (dobro - zlo, láska - nenávisť, vernosť - nevera, mierumilovnosť - násilie) zvýrazňuje konfliktové situácie v živote baladického hrdinu.
Stal sa významným predstaviteľom slovenského romantizmu, ktorý ukázal nové možnosti básnického zobrazovania, v alegorických polohách transponoval ľudové myslenie a cítenie , oživoval ľudové tradície. Už v čase levočských štúdií napísal lyrickú Pieseň Jánošíkovskú, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánošíka a tvorí východisko pre neskoršiu skladbu Smrť Jánošíkova, ktorá sa stala jeho vrcholným dielom. Vyšla v roku 1862 v almanachu Lipa. Čo je zaujímavé je, že túto básnickú skladbu písal až 10 rokov a to v rokoch 1848 - 58. Čiže vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku. Jánošík sa v básnickom zobrazení nepodáva v hrdinských , bojových situáciách , ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje jeho náladu po neúspešnej revolúcii. Ďalej Botto napísal historickým spevom inšpirovanú baladu Dva hroby, ľudovou povesťou inšpirované balady Tajný šuhaj a Práčka na Rimave a iné. Pri stvárňovaní ľudových povestí napísal napr. Báj na Dunaji, Báj Turca a Povesť bez konca.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?