Izrael

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 3913×

Příbuzná témata



Izrael

Základné údaje
Rozloha: 20 700 km2
Najvyššia hora: Mount Meron 1208 m
Najnižší bod: Mŕtve more –400 m
Najdlhšia rieka: Jordán (časť) 420 km
Počet obyvateľov: 5 525 000
Štátne zriadenie: pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom
Ozbrojené sily: celkom 176 000; pozemné vojsko 134 000, námorníctvo 10 000, letectvo 32 000
Najväčšie mestá: Jeruzalem (hl. mesto) 620 000, Tel Aviv-Jafo 390 000 (aglomerácia 1 750 000), Haifa 275 000
Úradný jazyk: hebrejský, arabský
Národnostné zloženie: Židia 81,8 %, Arabi a ostatní 18,2 %
Náboženská príslušnosť: židia 81,5 %, moslimovia 14,4 %, kresťania 2,3 %, drúzi 1,6 %, ostatní 0,2 %
Mena: 1 nový izraelský šekel = 100 agorot
Hrubý domáci produkt: 69 mld. US dolárov
Hrubý domáci produkt na osobu: 12 690 US dolárov
Nádeje dožitia pri narodení: muži 75 rokov, ženy 78,5 roku
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 3 %, ťažba a priemysel 22 %, stavebníctvo 5,5 %, služby 69,5 % (doprava a spoje 9 %, obchod 11,5 %, finančníctvo 23,5 %, ostatné služby 25,5 %)


Malý, husto zaľudnený štát Izrael vznikol v roku 1948 ako židovská domovina v Palestíne. Historické putá obyvateľstva, ktoré bolo po mnoho storočí rozptýlené po svete, siahajú až do doby pred viac než 3000 rokmi. Židovské územné nároky sa stretávajú s požiadavkami palestínskych Arabov, ktorých osídlenie je tiež veľmi staré.


Prírodné pomery

Izrael leží v juhovýchodnom cípe Stredomoria a hraničí s Libanonom na severe, Sýriou na severovýchode, Jordánskom na východe a Egyptom na juhozápade. Krajinu možno rozdeliť do štyroch oblastí: úrodný, husto osídlený pás rovín na stredomorskom pobreží; centrálnu vrchovinu tiahnúcu sa od Galileje na severe po Judeu uprostred; hlboké tektonické údolie rieky Jordán s najhlbšou preliačinou sveta – Mŕtvym Jazerom (vzhľadom k vysokému obsahu soli v ňom neexistuje život), prebiehajúce pozdĺž východných hraníc k zálivu Akaba; a Negevskú púšť na juhu.
Klíma je subtropická, s horúcimi a suchými letami a silnými zrážkami v zime hlavne na chladnejšej severnej vysočine (600 až 900 mm); vo veľmi teplom údolí Jordánu ich spadne 100 až 400 mm. Väčšina pôvodných vždyzelených lesov v priebehu storočí zmizla, ale boli vysadené nové porasty paliem, ihličnanov, eukalyptov a citrusov. Na centrálnej vysočine rastie krovinatá vegetácia typu frygana. Rozmanitá fauna prežíva v rezerváciách.

Ľudia a dejiny

Historická Palestína má veľký význam nielen pre Židov na celom svete, ale tiež pre kresťanov a moslimov. Jeruzalem je svätým mestom pre veriacich všetkých troch náboženstiev.
Súčasný Izrael zaujíma asi 3/4 územia pôvodnej Palestíny. Starý zákon (židovská tóra) opisuje, ako sa nomádski Izraeliti vymanili z egyptského zajatia a v 13. stor. pred n. l. sa usadili na území semitských Kananejcov (od ktorých odvodzujú svoj pôvod dnešní palestínski Arabi). Na prelome 11. a 10. storočia p. n. l. vzniklo Judsko-izraelské kráľovstvo, ktoré sa neskôr rozpadlo a bolo ovládnuté Asýrčanmi a Babylončanmi. Okolo roku 400 p. n. l. sa celá Palestína dostala pod nadvládu Ríma. V roku 70 n. l. Židia dobyli Jeruzalem, ale už od 2. storočia dochádzalo k ich rozptýleniu po Blízkom východe, Stredomorí a Európe (diaspora). V 7. storočí, keď Palestínu dobyli moslimskí Arabi, tvorili Židia drobnú komunitu uprostred väčšinou kresťanského obyvateľstva. Roku 1516 sa oblasti zmocnili osmanskí Turci, ktorí tu vládli nasledujúcich 400 rokov.
Až v priebehu 19. storočia dochádza k obnoveniu požiadaviek Židov na území Palestíny. V roku 1917 deklarovali Briti, ktorí obsadili Palestínu za 1. svetovej vojny podporu vytvoreniu židovského štátu.
Prenasledovanie európskych Židov nacistickým Nemeckom v rokoch 1933 až 1945 urýchlilo napriek odporu arabského obyvateľstva židovskú migráciu do Palestíny. Roku 1947 Spojené národy Palestínu rozdelili a nasledujúci rok bol vyhlásený židovský štát Izrael. Od vtedy trvá takmer nepretržitý boj medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Niekoľko vojen (1948, 1967 a 1973) skončilo pre Izrael ziskom pásma Gazy, západného brehu Jordánu (vrátane východného Jeruzalema) a Golanských výšin na sýrskych hraniciach. Až roku 1993 dochádza k úspešným mierovým rokovaniam Izraelčanov s Palestínčanmi a roku 1994 sú pod palestínsku správu prevedené prvé územia - Gaza a Jericho. V rámci mierového procesu bol začiatkom roku 1995 oficiálne ukončený dlhoročný vojnový stav s Jordánskom.
Hlavou republiky je prezident volený poslancami parlamentu na 5 rokov. Izraelský zákonodarný zbor (Knesset, 120 členov) je volený na štyri roky systémom pomerného zastúpenia a funguje bez ústavy. Výkonnú a politickú moc má vláda, tvorená väčšinou krehkými koalíciami.
Židia tvoria väčšinu obyvateľstva a viac než polovica sa ich narodila v Izraeli. V krajine sa prejavuje etnický rozdiel medzi aškenázskymi Židmi pochádzajúcimi zo strednej a východnej Európy a sefardskými Židmi z Ázie a Sterdomoria.

Vedľa hebrejštiny je úradným jazykom Palestíncov arabčina.
Izrael je najviac urbanizovanou krajinou Blízkeho východu. Vykazuje vysoký populačný prírastok, na ktorom sa z 2/3 podieľa prisťahovalectvo, v posledných rokoch najmä z krajín bývalého ZSSR.


Hospodárstvo

Hospodársky rozvoj Izraela prebiehal za značnej finančnej pomoci Spojených štátov a za podpory židovských komunít z celého sveta.
Izrael zakladal kolektívne a družstevné poľnohospodárske osady. Intenzívne zavlažovanie rozšírilo rozsah obrábanej pôdy na viac ako 20 % plochy krajiny a vysoká úroveň mechanizácie a produktivity práce vytvorila z Izraela vývozcu poľnohospodárskych produktov.
Hlavné plodiny predstavujú grapefruity, pomaranče, mandarínky, paradajky a melóny. Dôležitá je aj produkcia bavlny, vína, banánov, olív, arašidov, pšenice a zemiakov. Chov dobytka z výnimkou hydiny nemá dobré podmienky.
Mŕtve more dáva cenné bromidy, potaš a horčík. Významná je ťažba fosfátov, menej ropy, plynu a medi. Priemysel je zameraný na výrobu zbraní, elektroniky, cementu a chemikálii. Veľmi významná je produkcia potravín, textilu a brúsených diamantov. Zdrojom valút je tiež cestovný ruch.
Cestná sieť je na vysokej úrovni, železníc je málo. Najväčšie prístavy sú Haifa a Ejlat v zálive Akaba. Tel Aviv má medzinárodné letisko. Noviny a časopisy vychádzajú v hebrejštine, arabčine, jiddiš a vo viacerých európskych jazykoch.
Sociálny systém zahŕňa úplnú škálu zdravotných a sociálnych služieb. Štát zaisťuje bezplatné vyučovanie na hebrejských aj arabských školách. Palestínci vykazujú nižšiu úroveň gramotnosti, bývania aj horší zdravotný stav. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?