Issac Newton životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2999×

Příbuzná témata



Issac Newton životopis

Život a práca
Dedinku Woolsthorpe, vzdialenú asi 200 km severozápadne od Londýna, pokrýva hustá noc. Len v dome nebohého roľníka Newtona sa ešte svieti. Hannah Ayscoughová si darovala najkrajší darček ,aký si dať mohla.Narodil sa jej syn. Keďže sú v móde biblické mená,malý chlapček dostáva meno Isaac.Po smrti Isaaca Newtona staršieho,zostala Hannah úplne sama na slabučké bábätko.Je preto logické,že Isaac na matke veľmi lipne. Roky plynuli a Hannah si zmyslela,že sa znovu vydá.Trojročného Isaaca však necháva na starosti starej mame. Tento čin jej Isaac nikdy neodpustil. Už v štrnástich rokoch mal zriadené chemické laboratórium.Okrem chémie sa zaujíma o mechaniku a o všetky neobyčajné vynálezy.Najviac sa tešil darčekom typu kladivá,sekery a rozličné iné náradia.Po skončení školy jeho kroky nevedú ku kamošom,ale zatvorí sa do svojej dielne,kde akurát dokončuje maketu veterného mlyna.Zkonštruoval ho po dôkladnom preskúmaní celej činnosti ozajstného mlyna.Za pozornosť stojí spomenúť hodiny položené na polici oproti dverám.Pozostávajú z pomerne veľkej nádrže,z ktorej v pravidelných intervaloch odkvapkáva voda na drevenú doštičku.Doštička sa pod vodnými kvapkami nakláňa a pohybuje hodinovou ručičkou.

Vždy,keď sa neskoro večer vracal domov,potreboval si na cestu posvietiť.Ako prvý zhotovil papierový, ľahko skladateľný lampión,do ktorého vložil sviečku.Nevenuje sa však len fyzickej ,ale aj duševnej práci.Už od mala a po celý život,usilovne číta Písmo sväté a Wilkinsonovu Matematickú mágiu.Paradoxom je,že nikdy nebol dobrý žiak a netreba si ho predstavovať ako dajakú zbožnú netíkavku.Neraz sa pochytil so svojimi spolužiakmi.V roku 1661 Newton odchádza na cambridgeaskú univerzitu.Pred odchodom sa však stihol zasnúbiť s dievčaťom,ktoré si nikdy nevzal za ženu,ale aj po dlhých rokoch ju občas navštívil,aj keď ona už bola dávno vydatá.Na Cambridgea v tomto období učí staručký profesor Henry More .Zdôrazňoval,že nikdy nemôžeme byť dosť opatrní,nedôverčiví k svojim hypotézam.Prijať môžeme iba hypotézu dôkladne skontrolovanú rozhodujúcimi pokusmi overenú,potom to už nie je hypotéza,ale priamo pravda.Túto metódu prevzal,spresňoval a rozvíjal aj Newton.Dá sa povedať,že chlapec,ktorý púšťal šarkany a otĺkol nos kamarátovi o múr sa v Cambridgea vykryštalizoval na fylozofa a génia.Najväčšiu zásluhu na objavení geniality v Newtonovi mal učiteľ Isaac Barrow.Ten korigovaním svojich slávnych PREDNÁŠOK O OPTIKE poveril Newtona.S prácou svojho žiaka bol taký spkojný,že ho v predslove knihy osobitne pochválil.Po dlhom prehováraní Newton o svojej práci informoval aj spoločnosť.Roku 1665 preberá po Barrowovi profesúru matematiky,s nie bezvýznamným príjmom.Je zima 1665 a v celom Anglicku zúri mor.Epidémia neobišla ani Cambridgae.Študenti boli rozpustený a Newton sa vrátil domov,na vidiek k matke.Hannah bola veľmi rada,že sa jej syn vrátil,že mu nedovolila nič robiť,aby si oddýchol.Čo iné Isaacovi ostáva,ako premýšľať.Najlepšie sa mu uvažuje v prírode.Jesdného jesenného dňa si vysilený dlhou prechádzkou,sadá pod jabloň.Odrazu sa zodvihol vetrík a zachvel konármi stromov.Do vonného ticha,v ktorom sa ozýva len cvrkot svrčkov,s veľkým buchotom spadlo na zem niekoľko jabík.V nedostižnej výške bielo žiari Mesiac.Po dlhých úvahách,ktoré podnietila udalosť s jablkami,o dráhe,dostredivej a príťažlivej sile Mesiaca a planét,Newton v 1666 napísal:”Odvodil som,že sily,ktoré udržujú planéty na ich dráhach sú nepriamo úmerné štvorcu vzdialenosti od stredobodu ich otáčania,a tým som porovnal silu nevyhnutnú na udržanie Mesiaca na jeho dráhe s príťažlivosťou,ktorú možno pozorovať na Zemi.Konštatoval som,že sú približne rovnaké.”Slnečná sústava sa v Newtonovej predstavivosti zjednodušovala na zázračný veľkolepý obraz.Celú sústavu držala pokope jediná abstraktná,matematická sila,gravitácia.Už nie sú potrebné nijaké hypotézy,lebo každá jednotlivá častica hmoty,podlieha zákonom príťažlivosti a pohybu.Čo sa mu však nepodarilo,bolo vypočítať dráhu Mesiaca,aj keď vedel vypočítať hocijaký výsledok na 50 des.miest doslova za pár sekúnd.Vynašiel aj novú metódu na počítanie s premennými veličinami.Po ústupe moru sa opäť vracia do Cambridgea v roku 1667.Začína však úplne nové bádania.Objavy spektra.Zaoberal sa vysvetľovaním zvláštneho úkazu zafarbenia okraja obrazu v ďalekohľade na dúhové farby.Zistil,že biele svetlo sa skladá z lúčov rôznych farieb,teda je zmesou farieb.Aj napriek námietkam mr.Hooka a Huygensa,nepripustí malé nepresnosti vo svojej teórii.Keďže mu verilo len veľmi málo ľudí,potreboval svoju teóriu dokázať.Najväčší problém videl v hmote.Preto sa zahĺbil do alchýmie.Po roku,uvažujúc nad Boylovými alchymickými pokusmi rozvádza svoju éterickú hypotézu o gravitácii podrobnejšie.Píše:”Predstavme si teleso vznášajúce sa vo vzduchu alebo spočívajúce na zemi a predpokladajme,že éter je hrubší v medzierkach vo vyššej časti telesa ako v nižšej časti a že hrubší éter sa ťažšie zmestí do medzierok ako jemnejší.V tomto prípade nižší,jemnejší éter vytlačí z vyššich medzier hrubší éter,a tak sa teleso bude musieť pohybovať nadol,aby urobilo miesto nahor vystupujúcemu hrubému éteru.”Toto je to,čo Newtona zblížilo s alchýmiou – smelosť predstavy a použitie tradyčných obrazov na vyjadrovanie myšlienok.Hľadal matematické princípy poznania prírody,a len tam,kde sa táto cesta ukázala neschodná uchýlil sa k hypotézam.Celé dni trávi štúdiom,lebo inak strávený deň,pokladá za stratu času.Je pravda,že koľko historických prameňov,toľko názorov,ale v jednom bode si neodporujú.Newton bol samotár,uzavretý,ale vznešený,humánny a vľúdny.K vrcholu svojej,dá sa povedať kariéry,sa priblížil slávnym dielom Matematické princípy prírodnej filizofie.Toto dielo petrí k tým málo knihám,ktoré pretvorili ľudské myslenie,zmenili svet.Ďalšia jeho kniha,Princípy,prdstavuje nesmiernu sieť príťažlivostí a vzťahov.Jedna súvislosť vyplýva z druhej.Aby mohol mať niekto z Princípov pôžitok,musí zaplatiť poriadné vstupné.Musí sa naučiť matematické súvislosti o funkciách,čiže analýzu,diferenciálny a integrálny počet.Dávno,aspoň od čias Archimeda sa vedelo jako vypočítať plochu útvarov ohraničených niektorými pravidelnými krivkami (parabola,elipsa) .Při výpočtoch týchto plôch vlaste iba mladý Pascal vytušil možnosť všeobecného postupu,a to,že tieto dvojaké dvojaké úlohy,vypočítanie plochy a dotyčnice,môžu súvisieť.Newton poznal ich prácu,ale ani sa len nepokúšal pokračovať v nej.Razil si celkom novú cestu.Rozvíjal matematiku súvislostí utvorených zo stálych premenných,matematiku princípov.Newton objavil to,že konštrukcia dotyčnice a výpočet plochy sú iba špeciálne príklady dvoch navzájom súvisiacich všeobecných operácií.Nová matematika stálych premenných,teória funkcií,slúžila ako základ našich priemerne presných teoretických i praktických výpočtov.A to,že túto novú matematickú metódu,teóriu funkcií,treba aplikovať na opísanie a vysvetlenie fyzikálnych javov,je Newtonov objav s nedoziernymi následkami.Avšak v tom istom čase jako Newton,v Paríži vyvinul takúto istú matematickú teóriu mladý Nemec Gottfried Wilhem Leibniz.Newton si sám seba vždy cenil veľmi vysoko.Veď svoje experimenty s hrnolom nepokladal iba za jeden z hlavných objavov,ale za najväčší objav v optike všetkých čias.Jako by teda mohol veriť,že okrem neho by bol ešte niekto vynájsť metódu funkcií.Libniz ju však objavil a možno že aj podrobnejšie,ale vtedajšia Kráľovská spoločnosť viac vyzdvihovala Newtonove objavy,a tak sa o Leibnizovi hovorí oveľa menej.V roku 1679 Newtona z cambridgeaského pokoja vytrhne matkina smrť.Obetavá žena na jar tohoto roku ošetrovala svojho druhého syna,Isaacovho nevlastného brata.Pritom prechladla,ochorela na zápal pľúc a jej stav sa zhoršoval.Newton jako najlepšie vedel,tak sa o chorľavu matku staral,ale starostlivé opatrovanie nepomohlo a žena začiatkom leta zomrela.Jako milujúci brat zostal při rodine,pomáhal im finančne ale aj radami,kým sa nespamätali z matkiného odchodu.27.novembra 1679 sa znovu vracia do Cambridgea,kde ho čaká Hookov list.V ňom Newtona nabáda,aby sa začal zaoberať pohybom Země okolo Slnka.Stalo sa .Vyšiel na vysokú vežu a spustil z nej kameň.Predpokladal,že keby kameň mohol voľne pokračovať na svojej ceste vo vnútri Země,rútil by sa špirálovou dráhou do stredu Země.Avšak Hooke Newtonovi napísal,že pod vplyvom dvoch pohybov,a to dotyčnicového pohybu a pádu smerujúceho k stredu Zeme,teleso by vôbec neopísalo takú dráhu,akú opísal Newton.O špirále nemožno ani hovoriť.Teleso by pôsobením týchto dvoch síl opísalo uzavretú krivku tvaru elipsy.A Newton sa mýlil aj v tom,keď si myslel,že gravitačná sila je stála.Hooke sa domnieval,že gravitačná sila je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti,zrýchlenie bude teda úmerné odmocnine príťažlivosti,a v dôsledku toho je nepriamo úmerná vzdialenosti.Na podnet Edmunda Halleyho,začal Newton znovu prednášať o pohybe telies.Keď v roku 1689 predložil Kráľovskej spoločnosti rukopis 1. Zväzku Princípov,Hooke ho obvinil,že zákon o príťažlivosti si privlastnil od neho.Newtona úplne ovládol hnev voči Hookovi.Píše:”Predpokladajme,že som sa o zákone sily dozvedel neskôr od Hooka,lenže aj vtedy mám naň také právo ako na elipsu.Hooke a Newton sa stali rivalmi na život a na smrť.Každý si obhajoval svoju pravdu,no ani jeden z nich nechcel uznať,že si vlastne navzájom pomáhali.
V roku 1699 sa za svoje zásluhy,ako kontrolór mincovne,stal riaditeľomom tejto inštitúcie.Po smrti Hooka v r. 1703 sa mu naskytla príležitosť uskutočniť jeho posledný a najväčší sen;usmerňovať vedu.Newton sa stal predsedom Kráľovskej spoločnosti.Dal do poriadku finančníctvo,dbal na dodržiavanie poriadku.V roku 1706 mu vyšla kniha Optika do ktorej zahrnul aj pokusy a myšlienky mladého génia Francisa Hawksbeeho.Ani na začiatku 18. st. nebol vyriešený spor Newton versus Leibniz.Anglicko si chcelo zachovať povesť vedeckej veľmoci.A tak sa Anglicko izolovalo od nápadov a objavov prichádzajúcich z Francúzka.Tým pádom sa v Anglicku skončil zlatý vek vedy.Až na začiatku 19.st položili mladí matematici základy novšieho zlatého veku matematickej fyziky tým,že si osvojili aj Leibnizove myšlienky.Nakoniec sa nám natíska otázka:Aký teda bol skutočný Newton.Dobrotivý ujo svojej netre Catherine,alebo pyšný predseda Kráľovskej spoločnosti,diktátor anglickej vedy?To sa už nedozvieme.
Dňa 31.marca 1727 zhasol večne osamelo blúdiaci duch,ale vo Westminiserskom opátstve s veľkou pompou pochovali iba sira Isaaca .Newton, autor Princípov a Optiky,z roka na rok aktívnejšie žil v myšlienkach ľudí a silnejšie ovpyvňoval celú európsku civilizáciu.A to nie len fyzikou a matematikou,nie len všeobecne prírodné vedy.Newtonova veľká syntéza formovala celé európske myslenie,stal sa vzorom a symbolom osobitného spôsobu uvažovania.
Newtonove práce,tézy,zastarievajú a dnes sú už zväčša zastarané.Jeho priestor a čas vystriedal Einsteinov svet.Ale sila,sila jeho veľkej syntézy pulzuje aj dnes v celom svete.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?