Írsko
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Írsko
Všeobecné informácieNázov Írsko
Štátne zriadenie Parlamentná republika
Rozloha 70 285 km
Počet obyvateľov 3,49 milióna
Mena Írska libra
Úradný jazyk Írština, angličtina
Ročný prírastok 0,6% (1992-2000)
Hustota zaľudnenia 49,6 obyvateľov na km
Hlava štátu Mary McAleeseová (od 11.11.1997)
Členstvo EU, Rada Európy, OECD
OBSE, OSN, EBRD, IBRD, IMF
Hlavné mesto Dublin - 1008240 obyvateľov
Poloha 6° - 11° východnej dĺžky
51° - 55° severnej šírky
Podnebie Dublin január 5°C 77 mm
júl 15°C 66 mm
Dosiahnutý stupeň vývoja Urbanizácia 65%
Gramotnosť 99%
Obyv. na 1 lekára 633
História
Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 pred n. l. V období doby brondzovej sa s miestnymi výrobkami obchodovalo po celej Európe. Okolo r. 300 pred n. l. na územie dnešného Írska prišli Kelti. V 5. storoči Íri prijali kresťanstvo. V období po rozpade rímskeho impéria, počas výpadov Vikingov, sa ostrov stal centrom kresťanstva v tejto časti Európy. V roku 1014 Vikingov definitívne porazil Brian Bora, prvý kráľ celého Írska. V r. 1172 Írsko prepadli a podmanili si anglickí rytieri – odvtedy sa datuje boj Írov za slobodu a nezávislosť. RoztržkaAnglicka s rímskokatolíckou cirkvou, ku ktorej došlo v roku 1533, posilnila odpor írov, k Anglicku, ktorý boli pevný katolíci. Nasledovalo množstvo protianglických povstaní podporovaných katolíckym Španielskom a Francúzkom. Vrľa írov utieklo do Európy. Povstanie írov v Ulstere viedlo v roku 1641 k masakru tisícou kolonistou. Takú istú odplatu pripravili írom parlamentné vojská pod vedením Olivera Cromwella. Daľšie povstanie vedené zosadeným katolíckym králom Jakubom II bolo v bitke, v roku 1690, pri rieke Bovne porazené protestanskou armádou krála Wiliama III. Za anglickej vlády bolo írsko rozdelené na panstvá, ktoré vlastnili veľkostatkári žijúci mimo Írska a obrábali ju írsky roľníci V rokoch 1846 – 1851 bola úroda zemiakov, základnej Írskej potraviny, zničená pliesňou. Viac ako 1 mil. Írov zomrelo od hladu a ešte viac emigrovalo, hlavne do Spojených Štátov Amerických.OD roku 1870 začalo silnieť hnutie za nezávislosť Írska. V britskom parlamente viedol toto hnutie Charles Stewart Parnell. V roku 1914 získava Írsko i napriek odporu ulsterských protestantov autonómiu. V r. 1937 nezávislosť a v r. 1949 opúšťa Commonwealth. Írovia sa nikdy nevzdali nároku na Severné Írsko. - Dnes je Írsko stabilná demokracia.
Hlavou štátu je prezident, ktorý zvoláva a rozpúšťa Eirechats – dvojkomorový parlament.
Hospodárstvo:
Poľnohospodárstvo:
Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvateľstva a je pomerne produktívne Väčšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jačmeň pšenica a zemiaky. Rezhodujúca je však živočíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Šťavnaté pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu veľkému počtu hovädzieho dobytka, vo vyžších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliečne výrobky tvoria takmer šestinu Írskeho exportu.Rozloha lesou je obmedzená a pestovanie sa obmädzuje na rýchlo rastúce ihličnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich vydrancovaniu. Ďalší potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súčasnej dobe ohrozený znečistením životného prostredia. Miera sebestačnosti (%)
Írsko 1990 Írsko 1992 EU - O 1990 EU - O 1992
Hovädzie mäso 903 1034 110 113
Bravčové mäso 129 133 105 103
Hydina 107 105 105 105
Mlieko 350 335 112 108
Maslo 1292 974 125 104
Mlieko v prášku 1950 1830 149 108
Syry 438 463 106 110
Vajcia 92 88 102 102
Obilie 108 110 100 120
Ovocie 15 15 88 neuvadza sa
Zelenina 85 80 106 neuvadza sa
Priemysel:
Nerastná zdroje Írska nie sú veľké. Ťaží sa sádrovec, rudy zinku, olova a striebra. Hlavný zdroj paliva, rašelina, má obmedzené priemyselné využitie. Rieky ako Shannon a Erne však umožňujú výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. V posledných rokoch sa rozvíja ťažba zemného plynu z šelfu Írskeho mora. Írska mena
Írska 5 - -librová bankovka, na ktorej je znázornená Catherine McAuley
Írska 10 -librová bankovka, na ktorej je znázornený James Joyce
Írska 20 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Daniel O´Connell
Írska 50 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Douglas Hyde
Írska 100 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Charles Stewart Parnell
Povrch:
Írsko je 483 km dlhé, 274 km široké a jeho hranice tvorí asi 5000 km pobrežia. Jeho rozloha je 70285km2 Asi 80% povrchu Írska vyplňuje mierne zvlnená nížina, z jej vápencového podložia sa zdvíhajú s relatívne veľkým prevýšením vrchy, ktoré sú 500 – 900 metrov vysoké. Plochou najväčšie pohorie je Wicklow južne od Dublinu a Macgillicuddyś Reeks s najväčšou horou Írska prevyšujúcou 1000 metrov na juhozápade. Kontinentálny ľadovec zanechal v zemi mnoho ľadovcových jazier (logh), ale aj pomerne neúrodné aj keď kamenité pôdy. Najdlhšie rieky – Liffey, Blackwater, Clare a Shannon sú široké a vodnaté. Veľké plochy majú aj rašeliniská a slaniny.
Celé západné pobrežie je veľmi členité a miestami skalnaté. Najmä juhozápad charakterizujú hornaté polostrovy oddelené hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry. .