Internet a Virtuálna realita
Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 4910×
Příbuzná témata
Internet a Virtuálna realita
Je rok 1998 a do konca tisícročia zostáva len pár desiatok dní a v súčasnosti, viac ako kedykoľvek predtým, zaznamenáva počítačový priemysel nesmierny rozmach. S tým súvisí aj otázka internetu a virtuálnej reality. Majú tieto výdobytky techniky len pozitívny vplyv na psychiku človeka? A ak nie, ktoré sú to tie negatívne vplyvy? Touto otázkou by som sa chcel zaoberať v nasledujúcom texte. Dôležité je si uvedomiť v akom vývinovom štádiu sa táto technika nachádza. Ani zďaleka to nie je tak, ako to popisujú autori sci-fi románov, i keď sa pomaly, ale isto, k tomu približujeme. Keď už spomínam literatúru, tak by som chcel podotknúť, že s virtuálnou realitou má čosi spoločné. Čo, to vysvetlím neskôr. Treba si však uvedomiť, že internet aj virtuálna realita by tu neboli, keby neexistovali počítače. InternetInternet je celosvetovo rozšírená počítačová sieť. Spája kontinenty, krajiny, ľudí. Je to informačná diaľnica, zvykne sa nazývať aj fenomén tejto doby. Internet nie je len dobrý alebo len zlý, je taký aký ho spravili jeho používatelia, to znamená milióny ľudí, ktorí vysedávajú pri počítačoch.
Internet je na Slovensku pomerne málo rozšírený. Veľmi populárny je najmä medzi študentmi. Som rád, že preniká aj do podnikov a medzi podnikateľov. Len niektorý počítačový nadšenci majú internet aj doma. Tí šťastnejší sú mu nadovšetko verní a nenechajú si ujsť jedinú voľnú chvíľu, kedy by ho nenavštívili. Ak sa niekomu zdá veľa pozerať dve hodiny TV, tak vedzte, že na internete tie dve hodiny uplynú ako voda a sú prípady, keď dotyčný sedí za počítačom i viac ako šesť hodín nonstop a jediné, čo ho odtiaľ vie dostať je potreba ísť na WC alebo niečo si zajesť.
Ďalšie nie menej nebezpečné riziko internetu je prístup k rôznym informáciám, teda aj k eroticky orientovaným. To môže mať veľmi negatívny vplyv na morálny vývin mladších „internetistov“. Je paradoxné, že tieto stránky patria k najnavštevovanejším. Navštevujú ich aj rodičia, ktorí to zároveň zakazujú svojim ratolestiam. Nemali by ísť, náhodou, príkladom?
Virtuálna realita
Na konci devätnásteho storočia sa na základe Edisonovho vynálezu objavili „oživené obrázky“, vtedy zachvátila svet posadnutosť po trhavo sa pohybujúcom celuloidovom páse. Táto posadnutosť sa objavuje vždy, keď sa na trhu objaví niečo neznáme, čo môže priniesť ľudskej duši nové a vzrušujúce poznatky. A teraz na konci storočia dvadsiateho prichádza nový vynález.
Virtuálne realita.
Ako som už spomenul, virtuálna realita má mnoho spoločné s literatúrou. Autor literárneho diele sa snaží vtiahnuť čitateľa do deja knihy tak, aby ho prežíval ako v skutočnosti. To je však aj úlohou virtuálnej reality. Niektorý čitatelia sú do deja knihy vtiahnutý tak, že konajú a myslia ako ich obľúbený hrdinovia a knihu stotožňujú so životom. No toto isté hrozí aj vo virtuálnej realite, no možno vo väčšom rozsahu, lebo dotyčný vníma virtuálny svet viacerými zmyslami súčastne a to vytvára dojem skutočného sveta. Na druhej strane musím povedať, že virtuálna realita môže byť človeku aj v mnohom užitočná (architektúra, projektovanie). Sú iba dve cesty ako dosiahnuť naozaj reálnej VR. Jedna z nich je zatiaľ veľmi utopistická myšlienka priameho prístupu do mozgu. Je často prezentovaná v sci-fi literatúre. V podstate je to celkom jednoduché. Obídeme zmyslové orgány a dodávame informácie priamo do mozgu. Potom by sa mohlo stať aj to, že slepý by mal zrakové vnemy, hluchý by počul, dokázali by sme vidieť v tme, nepotrebovali by sme rádio, či TV. Má to však „chybičky krásy“. O mozgu a nervovom systéme neviem až tak veľa, takže nikto netuší ako by sa to dalo urobiť a potom je tu druhý problém, ako pripojiť vodiče k mozgovému tkanivu. Druhá cesta je zdokonaliť zariadenia, ktoré do našej mysli cez naše nedokonalé zmysly vkladajú počítačom generovanú realitu. Nebudem sa podrobne rozpisovať ako „oklamať“ jednotlivé orgány, ale aspoň spomeniem, že najťažšie je simulovať VR pre oči, hmat, chuť a čuch, najľahšie pre sluch.
Iste by bolo fantastické, keby sa dalo pomocou VR zvyšovať inteligencia. Mnohý z vás asi videli film Trávnikár, kde sa z mentálne zaostalého chlapca stane, vďaka nejakými mozgovými preparátmi a virtuálnej realite, nadpriemerne inteligentná bytosť. Áno, film to bol pekný, ale realita je iná. Počítač je nástroj, ktorý pomáha zvyšovať inteligenciu zväčšením objemu informácií. Počítač nám môže pomôcť iba v triedení a pamätaní toho množstva informácií. VR robí túto pomoc intenzívnejšiu, pretože umožňuje ľahší a intuitívnejší dialóg s počítačom. Takže VR pôsobí ako zosilňovač intelektu. Z toho vyplýva, že z hlupáka, ktorý si kúpi počítač, sa nestane génius, je to znovu len hlupák, ale s počítačom.
Pýtam sa. Môže pôsobiť VR ako droga novej generácie? Môže vyvolávať alternatívne stavy vedomia, či psychadelické zážitky podobné tým, ktoré sú vyvolávané halucinogénmi, napr.
LSD? Nebudú ľudia radšej utekať do sveta, kde sa im môžu splniť všetky priania, kde sa im bude všetko dariť, proste do sveta VR? Vec sa má takto: keď môžeme elektronicky stimulovať zmyslové orgány, prečo by sme nemohli vyvolať zážitky podobné halucináciám v drogovom opojení – obrazy plné bielych myší, plastické priestorové steny plné našich spomienok. Scéna môže byť interaktívna, môžeme vziať naše spomienky vložiť ich do mixéra a namiešať koktail plný farieb za potlesku bielych myšičiek. Znie to ako halucinácia, vypadá to ako halucinácia, ale v skutočnosti to nie je halucinácia, pretože to nevzniká v našom mozgu, ale na sietnici, takže to nebude halucinácia, pretože v našom mozgu nebude dochádzať k chemickým zmenám. Ale predsa len sa VR môže stať drogou iného typu, tak ako televízia, počítačové hry, internet .. Prečo? Pretože VR má všetky predpoklady stať sa najpútavejšou zábavou budúceho storočia, určite má väčšie šance než TV, či telefóny.
Je nutné dodať, že súčastný stav výpočtovej techniky nedovoľuje masové rozšírenie. Isteže existuje technika na jej simuláciu, avšak tá je nesmierne drahá a klasické PC, s akými sa stretávame jednoducho nestačia na kvalitnú virtuálnu realitu, pretože svojim výpočtovým výkon nestíhajú spracovať obrovské množstvá údajov. Na klasický PC má možnosť vidieť virtuálnu realitu, v ktorej sú objekty najmä v tvare kvádra, ale aj iných napríklad guľa, či kužeľ, tie sú však zložitejšie na výpočet (sú reprezentované drôteným modelom, utvoreným z trojuholníkov a na ne sa nanáša povrch – textúra). .