Indonézia
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Indonézia
Základné údajeRozloha: 1 904 569 km2
Najvyššia hora: Puncak Jaya (Západný Irian) 5030 m, najdlhšia rieka: Kapuas (Kalimantan) 1400 km, najväčšie jazero: Toba 2050 km2
Počet obyvateľov: 199 700 000
Štátne zriadenie: pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom
Ozbrojené sily: celkom 270 900; pozemné vojsko 202 900, letectvo 24 000, námorníctvo 44 000
Najväčšie mestá: Jakarta 9 200 000, Surabaya 2 725 000, Bandung 2 250 000, Medan 1 900 000
Úradný jazyk: indonézsky
Etnické zloženie: Jávania 40 %, Sunďania 16 %, Indonézania 12,3 %, Madurania 4,2 %, Minangovia 2,3 %, ostatní 25,2 %
Náboženská príslušnosť: moslimovia 87,5 %, kresťania 9,5 %, hinduisti 2 %, budhisti 1 %
Mena: 1 indonézska rupia = 100 senov
Hrubý domáci produkt: 156 mld. US dolárov
Hrubý domáci produkt na osobu: 820 US dolárov
Nádeje dožitia pri narodení: muži 55,6 roku, ženy 58,9 roku
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 19 %, ťažba 13,5 %, priemysel 22,5 %, stavebníctvo 5,5 %, služby 39,5 %
Indonézska republika tvorí dlhý ostrovný most medzi Áziou a Austráliou. Celé súostrovie počíta 13 677 ostrovov (z toho asi 6 000 obývaných), ktoré sa ťahajú v dĺžke 5 100 km od Sumatry na západe po Novú Guineu na východe. O dva najväčšie ostrovy sa Indonézia delí s inými štátmi: severná prímorská časť Bornea patrí Malajzii a východná polovica Novej Guineje tvorí hlavnú časť štátu Papua-Nová Guinea. Indonézia násilne okupovala Východný Timor po tom, čo roku 1975 získal od Portugalcov nezávislosť.
Prírodné pomery
Indonézia leží na križovatke troch veľkých prírodných oblastí a jej flóra a fauna vykazuje ázijské, austrálske i tichomorské rysy.
Povrch
Indonézske ostrovy sú rozsiate na ploche asi 8 mil. km2. Geologicky sa zem delí na tri časti. Najväčšia, západná časť zahŕňa Borneo na severe a celý južný reťazec ostrovov od Sumatry až po Timor; ide o oblasť Sundského šelfu, ktorý predstavuje predĺženie ázijskeho kontinentu k juhovýchodu. Sumatra je od Malajského polostrova oddelená len 100 km širokým Malackým prielivom. Uprostred ležiace Sulawesi (Celebes), južné a východné Moluky sú časťou dlhého, čiastočne potopeného horského reťazca, ktorý pokračuje na sever Filipínami. Zo Sahulského šelfu na východe vystupuje Nová Guinea a severné Moluky.
Indonézskej časti Bornea dominujú na severe pri hraniciach s malajskými štátmi Sawarakom a Sabahom hory viac než 2000 m vysoké.
Zalesnené centrálne vrchoviny spadajú k pobrežiu do rozsiahlých nížin vytvorených najväčšími riekami Indonézie Kapuas, Barito a Kutai.
Ostrov Sumatra tvorí dve oblasti. Bažinaté a lesmi pokryté nížiny zaujímajú väčšiu časť južnej polovice ostrova. Celým ostrovom sa od severozápadu k juhovýchodu tiahne sopečné pohorie s viac než 10 činnými vulkánmi (najvyšší Kerinci 3805 m), ktoré sa v južnej časti nazýva Barisan. Početné sú i krásne kráterové jazerá (najväčšie je Toba).
Za úzkym Sundským prielivom s povestnou sopkou Krakatoa sa rozkladá hornatý, ale silne zaľudnený ostrov Jáva. Dlhé vulkanické pásmo, ktoré tvorí os ostrova, zahrňuje 50 činných sopiek (najvyššia Semeru 3676 m) a ďalších 17 vyhasnutých, resp. spiacich. Úrodné údolia a nížiny po oboch stranách pohoria sa rozširujú hlavne na sever a severovýchod až na plochý ostrov Madura. Vulkanické pohorie pokračuje z Jávy cez Malé Sundy (ostrovy Bali, Lombok, Sumbawa a Flores) a mizne v Bandskom mori reťazcom ostrovných sopiek. Sumba a Timor, ležiace južne od hlavného ostrovného reťazca, sú hornaté, ale nie sopečné ostrovy. Divoký a členitý ostrov Sulawesi tvoria štyri hornaté polostrovy, ktoré vybiehajú z centrálnej žulovej vrchoviny. Na severovýchod sa tiahne najdlhší polostrov Minahassa s niekoľkými sopkami, najväčších výšok (cez 3000 m) však dosahuje pohorie v strede a na juhu ostrova. Tak isto južné Moluky sú veľmi hornaté (na ostrove Seram 3055 m), severné majú zase rad činných sopiek. Novou Guineou sa tiahne mohutné horské pásmo Maoke s najvyššou horou Indonézie Puncak Jaya (5030 m). Južnú polovicu ostrova vyplňuje rozsiahla náplavová nížina pokrytá močiarmi a nepriechodným pralesom. Podnebie
Súostrovie má rovníkové tropické monzúnové podnebie s malými výkyvmi teplôt (priemerná teplota sa pohybuje medzi 25 a 27°C), ktoré sú ďaleko viac ovplyvňované nadmorskou výškou. Ale len na Sumatre a Sulawesi sa vyskytujú rozsiahlejšie územia s chladnejšou klímou. Najvyššie partie hôr v Západnom Iriane dokonca pokrýva sneh.
Väčšina územia Indonézie má okolo 2000 mm zrážok, ale existujú i značné rozdiely ovplyvnené polohou voči monzúnovému prúdeniu. Od septembra do februára vanie severozápadný monzún, od júna do augusta prevládajú juhozápadné a južné vetry. Preto tiež najväčšie zrážky dostávajú juhozápadné svahy hôr (4000-6000 mm), ale vzdialenejšie ostrovy (východné Malé Sundy) a polohy v zrážkovom tieni na Celebese vykazujú aj menej než 1000 mm zrážok.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Nížinné pobrežie na južnom Borneu a východnej Sumatre tvoria rozsiahle bažinaté mangrovy.
Až do výšky 1500 m rastú husté dažďové pralesy, ktoré pokrývajú väčšinu plochy Kalimantanu, Sumatry a Západného Irianu. Rastú v nich obrovské fikusy a chlebovníky i stromové paprade. Bohatstvo druhou patrí k najväčším na svete (celkom sa tu vyskytuje asi 30 000 rastlinných druhov, z toho 4000 tvoria stromy). V horách rastú ihličnaté lesy, tak isto ako porasty dubov, gaštanov a vavrínov. K východu prevládajú monzúnové lesy s teakom a na Malých Sundách savana.
Živočíšstvo patrí k indomalajzskej oblasti, ale zahrňuje i rad unikátnych druhov. Vyskytuje sa tu 1480 druhov vtákov (16% z celkového počtu druhov na svete), z ktorých 370 je možné nájsť len v tejto oblasti. Z 500 druhov cicavcov je 100 unikátnych. Na ostrovčeku Komodo žije najväčší mäsožravý jašter na svete – varan komodský, dlhý aj cez tri metre. Typickým predstaviteľom fauny na Borneu a Sumatre je orangutan. Na Sumatre i Jáve žije tiger. Obrovskou rozmanitosťou vynikajú motýle. Vo východných oblastiach, hlavne na Novej Guineji, dominujú austrálske druhy.
Spoločnosť
Indonézia je konglomerátom nielen mnohých ostrovov, ale aj národov, etnických skupín, často s veľmi rozdielnou históriou.
Dejiny
Indonézia patrí k najskôr osídleným oblastiam na svete. Pred viac než 500 000 rokmi tu žil človek Jávanský (Homo erectus). Predkovia väčšiny indonézskych obyvateľov prichádzali pravdepodobne z Ázie od roku 1000 p. n. l. Od začiatku nášho letopočtu prenikajú na ostrovy indický kolonosti a obchodníci a šíria tam hinduizmus a neskôr aj budhizmus. V 2. – 7. storočí vznikli na Jáve a Sumatre prvé štátne útvary. V 7. storočí bola celá ostrovná oblasť aj s okolím ovládnutá budhistyckým kráľovstvom Šrívidžaja. Bola založená univerzita v Palembangu a vybudovaný Borobudur (750 – 850). Došlo k rozkvetu literatúry, umenia i remesiel.
Od 9. do 12. storočia región ovládli Saleiderskí princovia. Na ich vládu naviazala Mandžapahitská ríša na Jáve, ktorá svojho vrcholu dosiahla v polovici 14. storočia, ale začiatkom 16. storočia sa rozpadla. Úpadok Mandžapahítu súvisel s prenikaním islamu, ktorý šírili arabskí obchodníci.
Začiatkom 16. storočia sa na Molukách, zvaných Ostrovy korenia, usadili Portugalci. Roku 1608 flotila Holandskej východoindickej spoločnosti donútila Portugalcov ku kapituláci a Holandsko postupne hospodársky ovládlo Jávu (roku 1621 bola založená Batávia), Sumatru a Muluky. Roku 1811 obsadili holandské kolónie Briti, ale Viedenskou dohodou ich v rokoch 1814 – 1815 Holandsku vrátili.
Podľa dohody z roku 1824 Holandsko kontrolovalo aj zostavajúce ostrovné oblasti. V 30. a 40. rokoch došlo k povstaniam na Jáve a Sumatre, ale holandská územná expanzia pokračovala až do 20. storočia. Od jeho začiatku začína vzostup národnostného hnutia formovaním islamskej strany. V roku 1927 založil Ahmed Sukarno (1901 – 70) Národnú stranu Indonézie. V roku 1942 napadli Indonéziu Japonci a Sukarna ustanovili jedným zo správnych úradníkov. Keď v roku 1945 Japonci kapitulovali, Sukarno vyhlásil nezávislosť Indonézie. Nasledovala holandská a britská intervencia, ale už roku 1947 Holandsko uznáva Indonézsku republiku na Jáve a Sumatre. V Záp. Iriane zostali Holanďania až do roku 1962.
Roku 1957 Sukarno vyhlásil politiku tzv. riadenej demokracie. Jeho dlhá vláda bola poznamenaná korupciou, ekonomickými problémami a konfliktami s Malajziou. Sukarno mal nepriateľský vzťah k západným krajinám, hlásil sa ku komunistickej ideológii, stupňoval moc diktatúry, ale nakoniec stratil hlavného spojenca, armádu. Prevrat v roku 1965, kedy prevzal kontrolu nad armádou generál Suharto (nar. 1921), bol sprevádzaný masakrami komunistickej a ľavicovej opozície. V roku 1967 bol Sukarno donútený odovzdať výkonné a prezidentské právomoci Suhartovi a neskôr ho dali do domáceho väzenia. Suharto bol v r. 1968 menovaný prezidentom, sľúbil návrat k demokracii a úspešne otvoril hospodárstvo zahraničným investíciam. Podstatná časť politickej moci bola prenesená na vládou kontrolovaný Spojený sekretariát funkčných skupín (GOLKAR), ktorý, hoci nebol klasickou politickou stranou, získal v parlamentných voľbách r. 1971 i 1977 väčšinu. V r. 1975 získal Východný Timor, ktorý od roku 1520 patril Portugalcom, nezávislosť, ale okamžite tam vtrhla indonézska armáda a pripojila ho k Indonézii. Demonštrácie, ktoré sa na Timore konali r. 1991, boli krvavo potlačené. Navzdory odporu opozície bol r. 1988 Suharto po piaty raz zvolený prezidentom. I cez trvalý hospodársky rast sa prejavuje nespokojnosť a začiatkom 90. rokov požadovala väčšiu demokraciu i armáda. Štátne zriadenie
V praxi je Indonézia prezidentskou republikou, prezident je i predsedom vlády a má rozsiahle právomoci. Politická moc sa opiera o pôvodnú ústavu prijatú po vyhlásení nezávislosti a predpokladajúcu vládu prostredníctvom prezidentských výnosov. Prezidentovi asistuje kabinet ministrov a ďalší vysokí štátni úradníci, ktorých sám menuje i odvoláva. Najvyšší zákonodarný orgán – Ľudové poradné zhromaždenie (1000 členov) – sa schádza raz za päť rokov, volí prezidenta a potvrdzuje generálnu politickú líniu.
V medziobdobí zákonodarnú činnosť vykonáva Rada ľudových zástupcov (500 miest, z toho 400 volených a 100 rezervovaných pre zástupcov ozbrojených síl) s potvrdením prezidenta. Členovia rady sú zároveň členmi zhromaždenia (kongresu) spoločne s predstaviteľmi regiónov a rôznych inštitúcií a vrstiev obyvateľstva (funkčných skupín). Existuje i Rada regionálnych zástupcov, ktorá dohliada na vlády 27 provincií. Obyvateľstvo
V Indonézii žije asi 140 etnických skupín hovoriacich takmer 250 jazykmi a nárečiami, z ktorých väčšina je malajsko-polynézskeho (austronézskeho) pôvodu. Výnimkou sú Papuánci na Novej Guineji, ktorí sú austroloidného pôvodu, podobne ako pôvodní obyvatelia Austrálie. Svoj jazyk má väčšina ostrovov a len na Sumatre sa ich používa minimálne 15. Tiež tieto jazyky majú, okrem jazykov, ktorými sa hovorí v Západnom Iriane a na severných Molukách, malajsko-polynézske korene.
Aj keď dominujúcou etnickou skupinou sú Jávanci, úradný jazyk, indonézština, vychádza z malajzštiny, ktorou sa hovorí na východnej Sumatre a ktorá sa rozšírila v Malajzii a pobrežných oblastiach Bornea. Indonézštinou hovorí väčšina vzdelaných ľudí ako druhým jazykom. Jedinú významnejšiu prisťahovaleckú menšinu predstavujú Číňania.
Väčšina veriacich sú moslimovia. Islam je však silne ovplyvnený hinduizmom a budhizmom. Hinduizmus je najsilnejší v Jogjakarte, kultúrnom centre Jávy, a na ostrove Bali.
Indonézske ostrovy sú zaľudnené veľmi nerovnomerne. Jáva s viac než 100 miliónmi obyvateľov patrí k najhustejšie osídleným oblastiam sveta (priemerná hustota zaľudnenia takmer 800 obyv. na km2). Naproti tomu veľké oblasti Západného Irianu sú prakticky ľudoprázdne (menej než 5 obyv. na km2). Viac než 2/3 populácie stále žije na vidieku, ale Jakarta sa už radí medzi najväčšie mestá sveta. Vláda podporuje sťahovanie z preľudnenej Jávy na ďalšie ostrovy, najmä na Kalimantan. Hospodárstvo
Indonézske hospodárstvo, starostlivo kontrolované vládou a silno závislé na exporte surovín, sa v posledných 20 rokoch rýchlo rozvíja.
Poľnohospodárstvo a priemysel
I cez vládne programy modernizácie vyžaduje poľnohospodárska výroba stále veľa pracovných síl a zamestnáva okolo polovice aktívnych obyvateľov. Najdôležitejšou plodinou je ryža, ktorá zaisťuje 70% príjmu obyvateľov na vidieku. Tak isto ako u iných plodín, je jej pestovanie koncentrované na najúrodnejšom ostrove Jáva. Od roku 1985 je Indonézia v jej produkcii (3. miesto na svete) úplne sebestačná. Ďalšie dôležité plodiny predstavujú cukrová trstina, kasava, kukurica, palma kokosová (1. miesto v produkcii kokosových orechov a 2. v produkcii kopry) i olejná (2.
miesto v produkcii palmového oleja), káva, kakao, čaj, orechy a korenie. Živočíšna výroba je slabo rozvinutá. Významný je ale morský i sladkovodný rybolov.
Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom. Rozsiahle odlesňovanie – 1 milión ha ročne v období 1950-81 – prinútilo na nátlak medzinárodných organizácii vládu k zákazu exportu surového dreva. Ten nahradil vývoz výrobkov, najmä preglejky. Krajina tiež zaujíma 2. miesto na svete v produkcii prírodného kaučuku. Indonézia je pomerne bohatá na kovy cínu, medi, striebra, niklu a bauxitu. Rozhodujúcu časť exportných príjmov, ale zabezpečuje ťažba ropy a zemného plynu na Sumatre, Borneu a v Jávskom mori. Na Sumatre sa tiež ťaží uhlie. Spaľovanie palív zabezpečuje 80% vyrobenej elektriny. Najdôležitejšie priemyslové odvetvia predstavujú popri potravinárstve petrochémia, výroba cínu a hliníku, umelých hnojív, automobilov a pneumatík, papieru, textilu a tiež elektronických komponentov.
Doprava a spoje
Doprava v indonézskych podmienkach hrá mimoriadnu úlohu. Najdôležitejšia je lodná doprava (najväčšie prístavy sú Jakarta, Surabaja a Medan). Len Jáva má odpovedajúcu železničnú a cestnú sieť. V prevádzke je asi 125 letísk.
Rozhlas a televízia sú pod kontrolou vlády, ale existujú tiež nezávislé stanice. Telefónne spojenie na ostrovoch zaisťujú satelity.
Zdravotníctvo a školstvo
V Indonézii je väčšina nákazlivých chorôb pod kontrolou. Vo veľkých mestách sa vyskytujú zdravotné problémy spojené s podvýživou a bývaním.
Povinná školská dochádzka trvá šesť rokov, a veľa detí pokračuje ďalších šesť rokov na strednej škole. V každej provincii je verejná univerzita a mnoho súkromných inštitúcii vyššieho vzdelania. Takmer 20% dospelých je negramotných. .