Husiti

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 14011×

Příbuzná témata



Husiti

Od čias, keď sa Praha stala hlavným mestom rímsko - nemeckej ríše a sídlom univerzity, veľmi citlivo reagovala na všetky problémy európskej politiky. Najmä pápežský rozkvet – schizma, keď boli na čele rímskej cirkvi dvaja a od roku 1409 dokonca traja pápeži, sa veľmi ťažko pociťoval. Súčasníci v ňom videli hlavnú príčinu všetkých ostatných spoločenských problémov. Prostredníctvom českých kázní v pražskej betlehemskej kaplnke sa tieto myšlienky dostávali aj medzi jednoduchý ľud. Od roku 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke profesor pražskej univerzity Majster Jan Hus. Vo svojich kázňach vyčítal cirkevným a svetským hodnostárom, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal, že iba spravodlivý a cnostne žijúci pán môže poddaným vládnuť. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl v bohatstve cirkevných hodnostárov. Keď mu pražský biskup zakázal kázne v Betlehemskej kaplnke, pokračoval v kazateľskej činnosti na českom vidieku. V roku 1414 sa zišiel v Kostnici koncil, na ktorý pozval rímsky kráľ Žigmund Luxemburský aj Jan Husa. Hus prijal pozvanie, lebo veril, že cirkevný snem mu dá za pravdu pri verejnom rozhovore. Keď Jan Hus odmietol odvolať články svojho učenia označené za bludné, koncil s ním odmietol diskutovať. Jan Hus bol odsúdený ako kacír a 6. júla 1415 za živa upálený. Zvesť o upálení Jana Husa vyvolala v Čechách veľké vzbúrenie. Česká a moravská šľachta zaslala koncilu protestný list, na ktorý privesilo svoje pečate 452 šľachticov. Zástancovia Husovho učenia sa začali nazývať husitmi. Pokladali sa za pravých kresťanov, čo demonštrovali prijímaním pod obidvoma spôsobmi (chlieb a víno ). Symbolom tejto „ pravej viery ” bol kalich. Husovo učenie sa stalo ideologickou zbraňou husitského revolučného hnutia. Od jari1419 sa husiti schádzali v jednotlivých krajoch Čiech, na návršiach a kopcoch, chodievali ozbrojení. Najväčšie púte boli pri Hradci na hore Oreb a v južných Čechách na hore Tábor. Otvorené bojové vystúpenie husitov v Prahe zorganizoval v lete a v jeseni 1419 Ján Želinský, ktorý zaútočil vo svojich kázňach proti feudálom a prudko napadol kráľa Václava IV. Nové nepokoje nastali v septembri 1419 po správe smrti kráľa. K bojujúcemu ľudu sa pridal veliteľ vyšehradskej posádky Ján Žiška z Trocnova. Husiti sa rozštiepili na dva základné prúdy. Na radikálne a ľudové krídlo.

Strediskom ľudového krídla bolo mesto tábor, ktoré predstavovanom revolučnom vystúpení požadovalo odstránenie feudalického poriadku a nastolenie spoločenskej rovnosti, na umiernené, meštianske krídlo usilujúce sa iba o reformu cirkvi. radikálnu časť husitov tvorila pražská chudoba a vidiecky ľud, umiernených predstavovalo najmä pražské meštianstvo a šľachta. Táborskí husiti sa usilovali položiť základy novej spoločnosti, riadiacej sa zásadami rovnosti a bratstva. zrušili feudálne výsady a práva, odstránili súkromné vlastníctvo. Jeden z deviatich hajtmanov v tábore bol Ján Žiška. Kráľ Žigmund sa rozhodol vojensky poraziť husitov a dosiahol u pápeža vyhlásenie križiackej výpravy proti husitským Čechám. Pod vedením Jána Žišku porazili 14. júla 1420 husiti križiakov vo Vítkove. V čase obliehania Prahy vznikol spoločný husitský program nápravy kresťanstva, tzv. štyri pražské artikuly, ktorý vyvieral z triednych záujmov meštiansko – šľachtického krídla Husitského hnutia :
1. aby slovo Božie bolo slobodne kázané
2. aby sviatosť oltárna bola prijímaná pod obidvoma spôsobmi
3. aby sa trestali ťažké hriechy
4. aby sa odstránilo svetské panovanie cirkvi
Po potlačení rozporov v štáte roku 1421 – 1422 v husitskom hnutí nastalo obdobie prevahy meštianskej opozície trvajúce do roku 1437. V zhode s jej zásadami pokračoval aj Ján Žiška. Vpády križiakov do Čiech odplácali husiti výpadmi za hranice. Boli to tzv. „ spanilé jazdy .” Ich cieľom bola snaha získať v okolitých krajinách spojencov. Vroku1428 smerovala ich výprava do Sliezska a v roku 1429 – 1430 do Nemecka. Táboristi vedení geniálnym vojvodcom Jánom Žiškom z Trocnova a po jeho smrti Prokopom Holým boli neporaziteľní. Roku 1431 zorganizoval Žigmund najväčšiu križiacku výpravu proti husitom. Križiacke vojská pritiahli k Domažliciam, no rozutekali sa, len čo začuli hrmot husitských vozov a slávnu husitskú pieseň KTOŽ JSÚ BOŽÍ BOJOVNÍCI. Cisár a pápež sa nakoniec presvedčili, že husitov nemožno vojensky poraziť.
Únava z ustavičných bojov postupne otupovala ostrie revolučného hnutia. husitský tábor sa rozkladal. Pokračujúce boje škodili obchodu a bránili meštianstvu využiť dosiahnuté výhody. Na ďalšom pokračovaní revolučného zápasu mala záujem už iba chudoba a jej ozbrojená moc – poľné vojsko. Cisár a pápež využili rozpory medzi husitskými skupinami. Husitská šľachta a väčšina miest boli ochotné dohodnúť sa s cirkvou a Žigmundom. Nezhody v husitskom hnutí viedli k bratovražednej bitke pri Lipanoch 30. mája 1434, v ktorej husiti premohli husitov. V bitke padlo vyše 10 000 bratov z poľných vojsk, medzi nimi aj Prokop Holý. Česká šľachta zvolila Žigmunda za kráľa.

Panoval iba rok, lebo krátko nato v roku 1437 zomrel.
Na Slovensku sa šírilo Husitské revolučné hnutie spočiatku prostredníctvom slovenských študentov na pražskej univerzite. Medzi husitmi v Čechách vystupovali aj niektorí Slováci ( Lukáš z Nového Mesta, Mikuláš zo Žiliny ).
V rokoch 1428 – 1433 ovládli husiti značnú časť juhozápadného Slovenska a prenikli aj do severských stolíc, hlavne na Spiš. Pod vplyvom husitov zosilnel u nás triedny boj vidieckeho ľudu, mestskej chudoby i drobného meštianstva proti cirkvi, svetským feudálom a nemeckému patriciátu. Prítomnosť husitov prispieva nielen k šíreniu husitskej ideológie, ale aj k posilneniu slovenskej, najmä v mestách. Husitské vojsko zasadilo ťažký úder feudálnemu vojenskému systému a s veľkou mierou sa zaslúžilo o postupné víťazstvo nových, taktických a organizačných foriem. Zhrnutím skúseností z prvých bojov husitov bol Žiškov bojovný poriadok z roku 1423.Väčšina prostriedkov, ktoré husiti použili neboli výnimkou vo vojenstve. Ich prevaha spočívala vo využívaní vtedy najmodernejších strelných zbraní a schopnosť svojich bojovníkov majstrovsky ovládať náradie a vozy. Husiti dokázali využiť rýchle pochody a manévrovať silou. Podnikali akcie bez ohľadu na deň alebo ročné obdobie. Pred bitkou vyberali terén a tábor umiestnili vo vrchoch alebo na kopcoch. Husitská jazda zabezpečovala pochod jednotiek a prieskum útokom z krídel. Dovršovala spoločne s pechotou porážku nepriateľa a prenasledovaním ho ničila. Objavom husitského vojstva sa stala vozová hradba. Stavali ju podľa terénu do štvorca alebo do kruhu. Postupným rozširovaním vozov sa vozy rozdelili na bojovné a zásobovacie. Jeden voz obsahoval 21 bojovníkov. Jednotku tvorilo 10 vozov. Velenie preberal hlavný hajtman, podriadený hajtman.
Definitívny úder poľným vojskám zasadila roku 1437 poprava Jána Roháča z Dubé a jeho spolubojovníkov. V husitskom revolučnom hnutí povstali v nevídanom rozsahu masy vykorisťovaného ľudu proti feudálnemu útlaku. Výsledkom vystúpenia husitov bol aj rozvoj českej národnej kultúry na širokom ľudovom základe. Po potlačení husitského revolučného hnutia, zdržovali sa menšie skupiny husitov v pohraničných slovenských poľských oblastiach, ktoré sa stali zárodkom nového „ bratríckeho ”hnutia. V ňom doznieval husitský odkaz Tábora.
Husitské vojenstvo je pokrokový typ vojenského umenia ľudových ozbrojených síl. Bojové prvky husitov, napr. vozová hradba, sa stala jedným z vývojových stupňov európskeho vojenstva 15. storočia. Husitskú stratégiu charakterizuje útočnosť a sústredenie sa na rozhodujúce miesto a čas.

Najväčším prameňom sily husitov a základná príčina husitských víťazstiev bolo ich presvedčenie, že bojujú za spravodlivú vec a ich oddanosť revolučným myšlienkam.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?