Hromadné odpady

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3824×

Příbuzná témata



Hromadné odpady

Hromadné odpady
Jedným z najrozšírenejších ekologických problémov Zeme, ktorý sa týka všetkých krajín, je odstraňovanie veľkého množstva odpadov rôznych skupenstiev a pôvodu. Odpad vzníká pri každej ľudskej činnosti a delíme ho na základné skupiny a to: kvapalné, tuhé a plynné.
Tuhé odpady.
Tuhé odpady sú najrozšírenejšou skupinou odpadov a pri ich vzniku je aj najvatší problém z ich likvidáciou.Môžu sa odstraňovať rôznymi spôsobmi, napríklad sa ukladajú na skládke, môžu sa spaľovať v špeciálnych spaľovniach, alebo ukladať do mora ako rádioaktívne odpady. Mnohé štáty sa usilujú odpad aj recyklovať.
Recyklovanie a spracovanie odpadu
Spracovanie odpadu je definované ako proces odstraňovania materiálov a ich príprava na recyklovanie. Recyklovanie je zber, triedenie, čistenie a opatovné spracovanie takto získaného materiálu za účelom jeho premeny na nový materiál, s ktorým možno obchodovať. Medzi bežné recyklovateľné materiály patrí hliník, sklo, papier a plasty.
Recyklácia plastov:
Plastový odpad sa delí na dve veľké kategorie: priemyselný plastový odpad a spotrebný plastový odpad. V súčasnosti sa bežne používajú tri metody recyklovania plastov:1.) mechanické 2.) recyklovanie východiskového produktu.3.) chemické recyklovanie.
Pri recyklácií plastov existuje niekoľko technických a ekonomických problémov.Tieto problémy patria do dvoch kategérií: a.) identifikácia, oddelenie, triedenie a zber v centrálnych staniciach .b.) hospodárnosť regenerácie plastov.Problémom je, že recyklovanie plastového odpadu nie je vždy ekonomicky výhodné a problematické je aj jeho triedenie.
Spaľovanie
Pod spaľovaním odpadu sa rozumie hromadné spaľovanie odpadu v jednej komore, v ktorej odpad úplne zhorí.V modernej spaľovni sa spáli 10-50 ton odpadu za hodinu. Spaľovaním sa zmenší objem odpadu až o 90%. Odpad sa najprv dopraví do zbernej jamy, potom do spaľovacej komory, čím sa zvyšuje účinnosť spaľovania.Hlavnými vedľajšími produktmi spaľovania sú popol a popolček. Popol sa odváža na skládku odpadu a niekdy sa z neho pomocou magnetu odstraňuje železo. Popolček obsahuje veľmi toxické chemické látky, vrátane dioxínov, furánov a ťažkých kovov. Dioxíny sa tvoria pri ochladzovaní spalín pri teplotách 250- 400°C. Spaľovňa môže vypúšťať do vzduchu 27 rôznych ťažkých kovov, všetkých 210 známych druhov dioxínov a furánov, ako aj až 400 rôznych organických zlúčenín. Prvým krokom pri regulácií emisií je minimalizácia tvorby emisií v spaľovni.

Moderné spaľovne používajú zariadenie na reguláciu znečistenia, ktoré pozostáva z práčiek plynu ( na odstaraňovanie kyslých plynov ), elektrostatické zrážače ( na odstraňovanie prachu ) a textilné filtre ( na odstraňovanie jemných častíc pred vypúšťaním do ovzdušia cez komín ). Toto zariadenie na odstraňovanie znečistenia zachytáva popolček, ktorý vzniká pri spaľovaní.Hlavné problémy spaľovania je to, že nepovzbudzujú opatrenia na zníženie množstva odpadu. Potom sú tu i dlhodobé zdravotné účinky veľmi malých množstiev znečisťujúcich látok na ľudský organizmus.
Hlavné alternatívy spaľovania, ktoré môžu získavať energiu z odpadu sú- anaerobné vyhnívanie-využíva sa bioplyn-skládkový plyn- vzniknutý metán sa používa na elektrickú energiu-palivo vyrobené z odpadu-pod skratkou RDF, odpad sa lisuje do rôznych granúl a brikiet a používa sa pri priemyselných činnostiach-splyňovanie a pyrolýza-a-fluidné spaľovanie.
Skládky odpadu.
Skládka je miesto ukladania odpadu v zemi alebo nad zemou- skládkou sa môže označovať aj samotné miesto zneškodňovania odpadu. Výrazom skládka sa označujú všetky druhy skládok, či už ide o riadené skládky, alebo neriadené staré, nelegálne skládky odpadu alebo smetiská, ktoré nie sú zospodu izolované, takže prípadné uložené nebezpečné látky sa tak môžu dostať do pôdy. Bezpečná, legálne prevádzkovaná skládka je starostlivo vytvorenou priehlbinou v zemi ( alebo je to zariadenie vybudované nad zemou ) , ktorá bola navrhnutá a vybudovaná za účelom skládkovania odpadu a jeho produktov rozkladu dovtedy, pokým sa v primeranej miere nestabilizujú a prestanú byť hrozbou pre zdravie obyvateľov alebo životné prostredie.
Geologické a hydrogeologické podmienky sú možno najdôležitejšími faktormi pri stanovovaní enviromentálnej vhodnosti oblasti pre vybudovanie skládky odpadu. Miesto treby voliť tak, aby možnosť úniku odpadu do podzemnej vody, ktorá sa nachádza pod skládkou, bola minimálna. Geologické podmienky musia splnať dve kritéria, ak má byť skládka čo najbezpečnejšia. Po prvé, horniny musia byť čo najtesnejšie a čo najmenej vodopriepustné, aby sa zabránilo úniku odpadu a po druhé, geologické podmienky musia byť čo najjednoduchšie, aby sa dalo ľahko predvídať, kam sa odpad po náhodnom úniku dostane.
Podľa uplatnenej stratégie odpadového hospodárstva sa skládky delia nasledujúcim spôsobom:1.) Uplne zadržanie všetkého materiálu- je vylúčená možnosť pohybu vody cez skládku.Odpad a jeho schopnosť znečisťovať tu pretrvávajú celé roky. 2.) Zadržanie a zber výluhu- únik vody sa reguluje málo priepustnou tesniacou vrstvou.

Je to najrozšírenejší spôsob ukladania odpadu.3.) Skládka so zneškodňovaním odpadu (VB)- ide o obmedzené a riadené zneškodňovanie určitých zvláštnych druhov odpadu v zbernej skládke.4.)Skládka s nepriepustným tesnením (suchá) (USA)-starostlivo naplánovaná a naprojektovaná, aby sa voda nikdy nedostala dnu.5.)Trvalo udržateľné preplachovacie bioreaktory (VB, Austrália, USA)- optimalizácia biologického rozkladu recirkuláciou výluhu a vody.
Riadené skládky sa tesnia vrstvami rôznych materiálov a rôznej hrúbky. Spodné tesniace vrstvy môžu pozostávať z jednej alebo viacerých vrstievílu alebo syntetickej flexibilnej membrány, alebo môžu byť kombináciou obidvoch. Ak spodná vrstva zlyhá, odpad prenikne priamo do podložia, a tým aj do životného prostredia. Existujú štyri tesniace systémy: jednoduchý, zložený, dvojitý, viacnásobný. Sú aj rôzne tesniace materiály: prírodný íl, BES- zeminy spevnené bentonitom, pružné membránové tesniace vrstvy, geotextílie/ geosiete. Casto sa nad skládku umiestňuje kryt. Kryt alebo prekrytie skládky je v podstate dáždnik nad skládkou odpadu, ktorý ju chráni pred prienikom vody ( aby sa vôbec nemohol vytvárať výluh ). Existuje najmenej sedem zdrojov poškodenia krytov skládok odpadu: erozia, vegetácia, podzemné cicavce, slnečné svetlo, sadanie, gumené pneumatiky, ľudská činnosť.
Izolovanie odpadu od životného prostredia vyžaduje mestská skládka dovtedy, kým sa odpad pôsobením biologických, chemických, fyzikálnych procesov nestane neškodným. Pri skládkach môže vznikať aj tzv. skládkový výluh. Je to voda , ktorá pri prechode cez odpad zbiera znečisťujúce látky. Zloženie výluhu závisí od charakteristík odpadu, od prietoku vody, od navrhnutej prevádzky a veku skládky. Vyluhovaním sa nebezpečné látky môžu dostať do povrchových vôd, podzemných vôd alebo pôdy. . Medzi metody úpravy výluhu patrí odstraňovanie amoniaku vzduchom, absorbcia aktívnym uhlím, spatná osmoza a biologické filtre.
V priebehu niekoľkých mesiacov od uloženia odpadu na skládku sa začnú tvoriť skládkové plyny a tvoria sa celé desaťročia. Skládkový plyn pozostáva zo zmesi metánu asi 50%, oxidu uhličitého, stopových plynov, dusíka, kyslíka. Skládkový plyn ohrozuje životné prostredie, lebo prispieva k skleníkovému efektu a taktiež sa zvyšuje riziko vzniku požiaru a poškodzovania vegetácie. .Premena skládkového plynu na energiu nielenže pomáha vykompenzovať potrebu neobnovyteľných zdrojov energie, ako je zemný plyn, uhlie a ropy, na výrobu elektrickej energie, ale pomáha aj v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Skládka taktiež nepriaznivo vplýva na vzhľad krajiny a zaberá úrodnú pôdu.
Rádioaktívny odpad
Jedným z najchúlostivejších problémov je odstraňovanie rádioaktívneho odpadu. Ten sa bud zastavuje do skla, zalieva do betónu a potom sa ukladá do podzemia, napríklad do opustených solných dolov, alebo sa v špeciálnych sudoch zhadzuje do morských hlbín. Ten prvý spôsob je síce pracnejší, ale pravdepodobne bezpecnejší. Ten druhý spôsob je ovela riskantnejší.

Aktivita väcšiny
rádioaktívnych prvkov trvá storocia až tisícrocia a nádoby, v ktorých je odpad uložený, tažko vydržia odolávat korózii tak dlho. Kvapalné odpady
Odpadová voda
Odpadová voda je použitá voda, ktorá vzniká používaním vodoinštalácií a strojov v domácnostiach, obchodoch, kanceláriách a v priemysle. Obsahuje také látky, ako je ľudský odpad, zbytky potravín, oleje, mydlo a chemikálie. Aj znečistená zrážková voda z mestských a poľnohospodárskych oblastí je odpadovou vodou. Systém na zber odpadovej vody (stoková sieť) je sústava potrubí, čerpacích staníc a príslušenstva, ktorá dopravuje odpadovú vodu od miesta vzniku a ž po miesto čistenia a zneškodňovania. Existujú dva druhy sústav na zber odpadovej vody: jednotné sústavy a delené sústavy
Cistenie a vypúštanie odpadových vôd
Sú tri stupne cistenia odpadových vôd v závislosti od toho, aká cistá musí voda byt pred vypustením do recipientu:1.)-primárny stupen-skladá sa z mechanického čistenia, prevzdušňovania, usadzovania, ničenia baktérií 2.)sekundárny stupen- má tri metody, a to biologický filter, aktivovaný kal, oxidačná priekopa3.) terciárny stupen-používa sa iba za zvláštnych okolností.
Odpadová voda sa dá tiež recyklovať a môže sa znova použiť v domácnostiach, priemysle, poľnohospodárstve atd.
Zvyšok, ktorý sa akumuluje v cistiarniach odpadových vôd, sa nazýva kal. Cistiarenský kal obsahuje organické aj anorganické látky, velké koncentrácie niektorých rastlinných živín atd. Kedže surový cistiarenský kal obsahuje patogénne látky a je nestály a lahko rozložitelný, je hrozbou pre zdravie obyvatelstva aj pre životné prostredie.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?