Hospodárska súťaž v studenej vojne

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 2648×

Příbuzná témata



Hospodárska súťaž v studenej vojne

Hospodárska súťaž

Hlavný rozdiel medzi západným a východným blokom bol politický a ekonomický systém správy štátu. Kým vo východnom bloku vládol komunizmus, na západe sa udomácnil kapitalizmus. Tu sa studená vojna prejavovala ako súťaž dvoch nezávislých a v podstate úplne odlišných ekonomík. Z druhej svetovej vojny vyšli víťazne dve hlavné veľmoci. Avšak obe mali odlišné úrovne vyspelosti ekonomík. Spojené štáty boli svojou úrovňou ekonomiky ďaleko pred Sovietským zväzom. Moskva si vytýčila cieľ, že dobehne a predbehne úroveň ekonomiky Washingtonu. A zo začiatku sa jej to aj celkom rýchlo darilo dobiehať americkú ekonomiku. Sovietský zväz stavil hlavne na ťažký priemysel, riadené a plánované hospodárstvo. Sovietský progres v hospodárstve si Spojené štáty rýchlo uvedomili, a tak sa hospodárska súťaž mohla začať. Očakávalo sa, že víťazom studenej vojny sa stane ekonomicky prosperujúcejší systém. Istý čas bola súťaž celkom vyrovnaná. Síce ekonomika a hospodárstvo Sovietského zväzu bolo ešte veľmi ďaleko od amerického hospodárstva, štúdie ale dokazovali, že keby Sovieti postupovali tak ako koncom 50. a začiatkom 60. rokov v blízkej budúcnosti hrubý domáci produkt Sovietského zväzu dobehne a predbehne hrubý domáci produkt Spojených štátov. Sám Chrusčov v Moskve roku 1956 povedal na margo Západu: " Pochováme vás". Celé sa to odohralo pred očami západných diplomatov. Bolo to myslené skôr obrazne ako doslovne, ale naznačil tým, že Sovietský zväz má jasný cieľ dosiahnuť vyspelosť USA v krátkom čase. Bola to však len neuskutočnitelná vízia sovietských pohlavárov, lebo HDP Sovietov nikdy nedosiahol ani len polovicu HDP Američanov. Sovietský zväz totiž nikdy nezverejňoval celkom presné údaje o svojom hospodárstve. V 50. rokoch mohli sa ešte zverejňované údaje približovať skutočnosti, ale v ďalších desaťročiach údaje boli značne skreslované. Hospodársky rast ZSSR v 50. rokoch bol 7 % ročne, čo bolo podstatne viac ako rast USA. Aj túto hodnotu však nesmieme brať celkom presne, ale určitý náskok rastu tam bol. Početné úspechy ZSSR boli hlavne vo vede ( raketové technológie a 1.lety do vesmíru ). Avšak aj iné ekonomiky zaznamenali ešte vyšší hospodársky rast. Napríklad úroveň ekonomiky Nemeckej Spolkovej republiky označovali mnohí ekonomickí experti za hospodársky zázrak, keď si uvedomíme, že celé Nemecko bolo po 2. svetovej vojne úplne zničené. Progres sovietskej ekonomiky sa začiatkom 60. rokov zastavil. A zverejnené údaje sa začínali nepodobať na skutočnosť.

Toto pretrvávalo až po samotný zánik Sovietského zväzu. Podľa oficálnych údajov Sovietského zväzu inflácia neexistovala. To nebola pravda, lebo ročne dosahovala úroveň okolo dvoch až troch percent. Skreslovanie neostalo iba pri inflácii. Riaditelia závodov, ktorí nemohli už splniť plán, vedome skresľovali údaje o výrobe svojho podniku, lebo dostávali za splnený plán rôzne vyznamenania a medaile. Je zaujímavý príklad, keď sa výskumný pracovník Gosplanu ( Výbor štátneho plánovania ) dočítal v Zelenej knihe CIA o ich odhadoch, ktoré boli o polovicu nižšie ako oficiálne údaje Sovietského zväzu. Všetky údaje si poriadne preveril a zistil, že ich odhady sú skoro správne a dokonca niekedy nadhodnotili sovietský hospodársky rast. A tak na začiatku 80. rokov bol hospodársky rast ZSSR na nulovej úrovni, dokonca v mínuse. Samozrejme, svet sa to vtedy nedozvedel. Príčin neúspechu hospodárstva Sovietského zväzu bolo viac. Systém centrálneho plánovania sa vytvoril za Stalina. Z počiatku fungoval relatívne dobre, ale neskôr bol zastaraný, lebo sa ekonomika izolovala od medzinárodný trhov a zabránila prenikaniu zahraničného kapitálu. Srdcom systému bol Gosplan, ktorý určoval objem a kvalitu výroby. Bol však úplne neefektívny. Dôsledkom bolo nedostatkové hospodárstvo. Ďalšia príčina úpadku bolo prefinancovávanie vojensko-priemyselného komplexu. Na zbrojenie sa vydávalo až neuverilelných 20-25 % HDP. Dokonca kvôli utajenosti sa to presne nevedelo, ale odhaduje sa, že sa to mohlo vyšplhať až na hranicu 50 % HDP. Spojené štáty vynakladali na vojenské účeli maximálne 13.8 % svojho HDP.
Pri tejto spotrebe vojenského komplexu trpeli všetci ostatní. Poľnohospodárstvo bolo nedostatkové a nedokázalo uživiť obyvateľstvo, a preto sa museli spoliehať na dovoz amerického obilia a iných výrobkov aj zo západnej Európy. Iná príčina je, že Sovietský zväz bol proti reformám. Napríklad Chruščov chcel uskutočňovať nejaké reformy, ale bol odstavený. Za Brežneva bol silný odpor voči reformám, čo malo za následok aj inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Konečné zmeny prišli až za Gorbačova. V roku 1973 sa však sovietské hospodárstvo zachránilo pred úplným kolapsom, keď "dostali do daru " energetickú krízu. V rozmedzí rokov 1973 až 1985 získala sovietská ekonomika 200 miliárd USD. V skutočnosti však mohla Moskva zarobiť viac. Veľké dodávky, ktoré boli predávané partnerom vo východnej Európe, zaostávali oproti svetovým cenám až o 15 rokov. Toto vyplývalo z určovania cien vrámci partnerov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).

Tento systém zabraňoval prudkým výkyvom cien a chránil pred šokom. Z tohoto vyplýva, že zatial čo sa západné krajiny po energetickej kríze museli preorientovať na energeticky menej náročné výroby, vo východných krajinách sa nič také nestalo, a preto keď padol komunizmus boli tieto krajiny v horšom stave ako západné. Ekonomická a hospodárska súťaž dopadla oveľa lepšie pre Spojené štáty americké a západnú Európu. Spojené štáty mali počas celého obdobia stabilnú ekonomiku so stálym rastom HDP. Ich ľudia nikdy netrpeli hladomorom ako v Sovietskom zväze. Mali dostatkové hospodárstvo a nemuseli sa spoliehať na cudzie zdroje. Jedinú výnimku tvorila ropa a kríza v roku 1973, keď ceny ropy stúpli na dvojnásobok. Západné krajiny tento problém vyriešili inováciami vo výrobných technológiách. A znovu boli omnoho vpredu voči východu. Je pravda, že krajiny východného bloku nezačínali na tej istej štartovacej čiare ako krajiny západného bloku. Výnimku však tvorilo Československo, ktoré bolo jedným z ekonomicky najvyspelejších krajín v Európe.Tu sa dá pekne porovnať efektivita plánovaného hospodárstva a náprotivného trhového. Po páde komunizmu bolo Československo, ako aj celá východná Európa, ďaleko za ekonomickou vyspelosťou západu. A súťaž sa skončila definitívnou porážkou komunizmu.
Studená vojna sa v tomto obore neprejavovala vždy len ako hospodárska súťaž, ale obidve mocnosti sa stretli, aj keď nie priamo, vo vzájomnom ovlyvňovaní. Napríklad Kuba, keď ešte nebola pod vládou diktátora Castra, bola priamo závislá na Spojených štátoch. Kuba až 65 % vývozu predávala do USA a dovážala z USA až 50 % tovaru. Po nástupe Castra, cez Kubánsku raketovú krízú a po nej, uvalili Spojené štáty na Kubu obchodné embargo, čo malo za následok nutnosť priamych dotácií zo Sovietského zväzu a začlenenie Kuby do RVHP.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?