Hormonálne regulácie
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 10061×
Příbuzná témata
Hormonálne regulácie
Hormonálna reguláciaVýznamným znakom živočíchov je vysoká úroveň regulačných mechanizmov, ktorých funkciou je zabezpečenie stálosti vnútorného prostredia- homeostázy- v súvislosti s adaptáciou na podmienky a zmeny vonkajšieho prostredia. Integritu a riadenie organizmu ako celku zabezpečujú dve sústavy: reflexná – nervová a látková – hormonálna regulácia.
Hormonálna-látková regulácia
- uskutočňuje sa prostredníctvo špecifických chemických látok –hormónov. Hormóny sú vysoko účinné organické látky, ktoré chemickou cestou prenášajú informácie, a tak ovplyvňujú činnosť rôznych telesných orgánov. Majú len riadiace účinky, nie sú ani zdrojom energie a ani stavebnou súčasťou živej hmoty. Tvoria sa v špecifických tkanivách, odkiaľ sú prenášané informačnými kanálmi – telovými tekutinami (krv), mozgovomiechovým mokom alebo prostedníctvom nervov k bunkám cieľových orgánov.
- hormóny delíme na : 1.žľazové
2.tkanivové
1. –žľazové hormóny sa produkujú v žľazách s vnútornou sekréciou -> hormóny sa nedostávajú von z organizmu, ani do žľazových vývodov, ale do vnútorného prostredia.
2. –vytvárajú bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú inú ako vnútorne sekretickú funkciu. Patria sem napr. hormóny ktoré sa vytvárajú v sliznici žalúdka a tenkého čreva, ktoré ovplyvňujú funkcie častí tráviacej sústavy.....
-hormóny pôsobia na bunky cieľových tkanív : 1 priamo, 2. nepriamo a podmienkou ich účinku je špecifická väzba na cieľovú bunku. Na rozdiel od nervového riadenia (reflexné) je odpoveď na zvýšenie hladiny hormónov pomalá. Tvorba hormónov závisí od zmeny koncentrácie látky, ktorej premenu hormón riadi. Hormonálna činnosť priamo ovplyvňuje aj nervový systém.
-funkciou hormónov je zasahovať do vnútrobunkových dejov a riadiť ich podľa potrieb organizmu
*hormóny ktoré uskutočňujú výmenu informácií vo vnútri organizmu sú endohormóny, hormóny, ktoré prenášajú informácie aj mimo organizmu, medzi jedincami toho istého druhu, sú ektohormóny.
Hormonálna regulácia beztavovcov :
- základom je neurosekrécia t.j. vylučovanie hormónov nervovými bunkami. Riadi rozmnožovanie, rast, regeneráciu, metabolizmus......
- hmyz ma 2 zložky sústav: 1. neurosekrečné bunky na povrchu mozgu
2. žľazy nachádzajúce sa v hrudi
-hmyz produkuje do prostredia feromóny –vnútrodruhové regulačné pachy, ktoré sporstredkúvavajú komunikáciu medzi jedincami toho istého druhu.
Uplatňujú sa ako látky vyvolávajúce pohlavnú aktivitu alebo ako poplachové hormóny vyvolávajúce obranné a únikové reakcie hmyzu
Hormonálna regulácia stavovcov :
-hormóny sa tvoria v sústave endokrinných žliaz alebo sú vylučované z tkaniva- tkanivové hormóny, kde ovplyvňujú činnosť orgánov. (npr. Hormóny vzbikajúce v pankrease, v obličkách...)
Hypotalamovo-hypofýzový komplex :
-usmerňuje činnosť všetkých endokrinných systémov. Vylučovanie hormónov podmozgovou žľazou hypofýzou reguluje nervová sústava prostredníctvom hypotalamu (podlôžka- časti medzimozgu) –je koordinačným centrom autonómnych funkcií (riadi funkcie vnútorných orgánov)
Podmozgová žľaza : hypofýza
1. Predný lalok - adenohypofýza – tvoria sa regulačné hormóny ktoré podporujú činnosť štítnej žľazy, urýchľujú rast organizmu, ovplyvňujú metabolizmus atď. - napr rastový hormón, ktorý podporuje súmerný rast kostry –nadbytok rastového hormónu spôsobuje nadmerný vzrast – gigantizmus a nedostatkom vzniká trpasličí rast – nanizmus. Prolaktín – vyvoláva u ženy na konci gravidity rozvoj buniek mliečnej žľazy a vylučovanie mlieka.
2. Stredný lalok – produkuje melantropný hormón, ktorý usmerňuje schopnosť nižších stavovcoch meniť farbu. Nevyvinutý pri cicavcoch a vtákoch.
3. Zadný lalok - neurohypofýza – nieje pravou žľazou, hormóny ovplyvňujú najmä funkcie vyšších stavovcov, napr. hormón vazopresín- reguluje objem telových tekutín, oxytocín – ovplyvňuje kontrakcie maternice pri pôrode a sťahy vývodov mliečnych žliaz.
Štítna žľaza :
- skladá sa z dvoch lalokov priložených k hrtanu a začiatku priedušnice. Produkuje hormón tyroxín a tyronín. Na ich tvorbu je nevyhnutný jód. Tyroxín je nevyhnutný pre normálny priebeh premeny látok, povzbudzuje celkovú premenu živín, zvyšuje spotrebu kyslíka a tvorbu tepla v tkanivách. Silným podnetom na vylučovanie tyroxínu je chlad. Prištítne telieska.
- sú malé oválne útvary (4), uložené na zadnej starne štítnej žľazy. Vytvárajú parathormón , ktorý riadi metabolizmus vápnika v tele. Parathormón podnecuje podľa potreby uvoľňovanie vápnika z kostí. Vylučovanie parathormónu je riadené hladinou vápnika. Hormóny nadobličiek :
- sú párové žľazy uložene na hornom póle obličiek. Majú dve časti kôra a dreň. Hormóny drene nadobličiek :
-produkuje hormóny adrenalín a noradrenalín. Obidva povdbudzujú činnosť obehovej sústavy. Adrenalín ovlypvňuje najmä metabolické funkcie –zvyšuje hladinu cukru v krvi, zrýchľuje činnosť srdca, zužuje cievy. Noradrenalín – opačné účinky.
Hromóny drene zvyšujú odolnosť voči stresu.
Hormóny kôry nadobličiek :
-produkujú dve skupiny hormónov: glukokortikoidy (kortizol)
mineralokortikoidy (aldosterón)
-aldosterón- riadi metabolizmus minerálnych látok- sodík a draslík
-kortizol- zvyšuje rozpad bielkovín a za zásobární uvľňuje tuky
Inzulín
- vylučujú bunky Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy
-zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a vo svaloch podporuje zvýšené zužitkovanie glukózy v bunkách.