Honore de Balzac Otec Goriot

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4410×

Příbuzná témata



Honore de Balzac Otec Goriot

Román je skľučujúcim príbehom ľudskej bezcitnosti.
Dráma sa začína v roku 1819, v penzióne pani Vauqerovej (rodenej de Conflans).
PENZIÓN: nachádza sa v ulici Neue-Siante-Genéviéve, medzi lat. štvrťou a predmestím Saint Marcel (štvrť prevažne mestskej chudoby), na dolnom konci, Novej ulice a ulice Sv. Genovévy.

OPIS: Dlažba pri penzióne je suchá, ulica strmá, hrmot povozu sa tu stáva udalosťou, domy sú chmúrne, múriská pripomínajú väznicu.
HLAVNÉ POSTAVY
Otec GORIOT: Bol najstarším obyvateľom penziónu. Po výdaji svojich dcér ešte päť rokov obchodoval, no potom na naliehanie svojich dcér prestal. Žil tu od roku 1813. Mal vyše 62 rokov. Bol vynikajúcim a veľmi predvídavým obchodníkom - cestovinárom.
Keď do penziónu prišiel, mal so sebou ešte 15 párov bielych košieľ s ihlicou s diamantom. Staral sa o seba. Vlasy mu každé ráno chodil pudrovať holič z Technickej vysokej školy. K jeho bohatstvu patril aj drahý strieborný riad spolu so striebornou šálkou, ktorú mu darovala jeho nebohá manželka a ktorú musel neskôr predať, aby mohol peniaze dať svojim dcéram. Vauquerová mu jeho majetok závidela a kula svoje plány. Chcela, aby sa za ňu vydal. No on sa o ňu nezaujímal. Znenávidela ho a začala ho ohovárať. Pôvodne býval na treťom poschodí, no kvôli peniazom a vysokému nájomnému sa musel presťahovať na druhé poschodie. Niekoľko krát ho navštívi-la vyobliekaná dcéra. ŽIL IBA PRE SVOJE DCÉRY. MAL ICH NADOVŠETKO RÁD. Keď mu konkurujúci obchodník povedal, že jeho dcéru Delphinu zrazil koč, okamžite odišiel domov, no dcére nič nebolo. TRI DNI SA LIEČIL Z PREĽAKNUTIA. Bol odborníkom vo svojom remesle:
60/61 str. "Naopak madame, ie upečený z étamperskei múky prvej akosti, poznám to podľa chuti a belosti.". Nie každý ho však mal rád. Keď ovoňal chleba, začali si z jeho nosa robiť srandu a každý sa smial. Nezaujímal sa o nič iné ako o svoje dcéry. Keď polícia odviedla Vautrína a Rastignac mu hovoril, čo sa tu stalo, vôbec ho to nezaujímalo: "No dobre, ale čo vás po tom, večeriam s dcérou u vás!".
NEBOL SKÚPY: "Kočišovi dal 10 FR len preto, aby bol u svojej dcéry skôr.
OBETOVAL AJ POSLEDNÝ GROŠ, LEN ABY DCÉRAM POMOHOL. TRPEL, KEĎ MALI JEHO DCÉRY PROBLÉMY: "OTCOVIA MUSIA VŽDY DÁVAŤ, ABY BOLI ŠŤASTNÝ."

BOL KRISTOM OTCOVSTVA. SRDCE MU PUKALO, KEĎ OBJÍMAL SVOJU DCÉRU. PRI DCÉRE SA SPRÁVAL AKO POCHABÝ MILENEC. BOZKÁVAL JU, MAZNAL, OTIERAL SVOJU HLAVU O JEJ ŠATY. BOL ŠŤASTNÝ, KEĎ SA JEHO DETI MALI DOBRE.

"OTCOVIA BY MALI ŽIŤ TAK DLHO AKO ICH DETI." Bol prenáramne starostlivý :"Príďte sa ku mne vyžalovať, moje srdce je veľké, všetko pojme!". "Ja som biedna mŕtvola, ktorá je všade tam, kde sú jeho dcéry." Keď otec nemal peniaze, hneval sa sám na seba: "Áno, som menej ako pes, pes by sa tak nezachoval!" Za jeden deň rozdal celý svoj majetok. DCÉRY HO VŠAK IBA VYUŽÍVALI. KEĎ BOL CITRÓN VYŽMÝKANÝ, KÔPKU Z NEHO POHODILI DCÉRY NA ROH ULICE. VYUŽÍVALI HO IBA PRE PENIAZE. BOL ZASLEPENÝ OTCOVSKOU LÁSKOU: "Obe dcéry ma milujú, len zaťovia ma nenávidia." Bol šťastný, keď mu Rastignac rozprával o jeho dcérach Keď zomieral, volal svoje dcéry. 283/284/285/286 str. "Človek musí umierať, aby poznal, čo sú to deti!" "Vy im dáte život, ony vám dajú smrť."

"Vy ich uvediete do života, ony vás z neho vyženú!" "Viem to už 10 rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrú-som si to uveriť."
"Ľutujem, že nemám peniaze, keby som ich mal, boli by pri mne aj obe dcéry."Žiadal, aby ich priviedla polícia. Domáhal sa ich. "Venoval som im celý život a ony mi nevenujú ani hodinu!"
"Dcérine deti sa pomstia za mňa." Chytil Biachonove a Rastignacove vlasy a povedal: "Ach, anjeliky moje!" A zavrel oči. No ešte žil, ale nevnímal. Zomrel chudobný a opustený.

VAUQEROVÁ: 48 ročná vdova vycifrovaná v tylovom čepci, spod ktorého visí vrkoč falošných, zle pripevnených vlasov, kráča ťahajúc za sebou vyčaptané papuče. Jej ostaraná tučná tvár, z ktorej uprostred trčí nos ako zobák papagája, bucľaté rúč-ky.príliš plné a hompáľajúce poprsie.
Duševný opis:
Rada zvaľovala vinu na iných. Bola veľmi lakomá. Nemala rada otca Goriota a p. Michonneauovú. Bola veľmi pokrytecká. Keď otec Goriot zomrel, zobrala z jeho krku zlatý medailónik s vlasmi svojich dcér, so slovami: "Veď je zlatý, škoda by ho bola!".
Keď bolo treba otcovi Goriotovi nové návlečky, pripomenula Eugenovi, že jej dlžný ešte 40 frankov. Dala mu ich až keď zaplatil. Sylvii však povedala: "Dajte mu tie prešité. Veď je to pre mŕtveho ešte stále dobré.".
Príklad: "Ten starý žgrloš!"; "Vy tých dcér máte asi za tri tucty!"; "Choď si, želám Ti, aby si zdochol ako pes!"; "Tak čo, vari sa Vám ten chlebík nevidí?";

EUGÉNE de RASTIGNAC: chudobný študent práva, rodina biedila, aby mu mohla poslať 200 FR na rok. Mal dve sestry a dvoch mladších bratov. Mal črty juhofrancúza, bielu pleť, čierne vlasy a belavé oči. Jeho správanie, spôsoby, zvyčajné držania tela, prezrádzali synčeka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá výchova sa zakladala na tradícii dobrého vkusu. Bol šľachetný: "Verím, že budem po celý život čestným človekom.

Je vtom akési potešenie, keď ideme za hlasom svojho svedomia.", mladý a neskazený človek. POČAS DEJA SA MENÍ AJ CHARAKTER RA–STIGNACA. ÚSILIE PRENIKNÚŤ DO VYŠŠEJ SPOLOČNOSTI ZATIENI JEHO DOBRÉ PREDSAVZATIA.
Využíva svoju mladosť a šarm, ktoré mu pomáhajú dosiahnuť úspechy najmä u žien. POMOCOU RASTIGNACA CHCEL BALZAC POUKÁZAŤ NA OSUDNÚ MOC PEŇAZÍ A MOCI.
Teta, sesternica de Beauséant, mu pomohla dostať sa do okruhu parížskej šľachty.
FRANCÚZSKA SMOTÁNKA bola pokrytecká, skazená, pyšná, presiaknutá pokrytectvom, s kamenným srdcom, plná intríg. Všetci boli neverný. Milenci sa navzájom podvádzali. STRÁCA V PARÍŽI VŠETKY POCITY A PREDSTAVY O ŽIVOTE Z DETSTVA. ZÍSKAVA NOVÝ NÁZOR NA SVET, V KTOROM ŽIJE.
Počas života v penzióne sa začína zaujímať o otca Go-riota: "Jeho život mi prichodí priveľmi záhadný, aby nestálo za námahu preskúmať ho.". Raz v noci zistí, že Goriot miesi striebro zo svojich príborov. Stal sa najbližším otcovi Goriotovi: "Kto bude trápiť otca Goriota, bude mať do činenia so mnou.". "Je viac hoden ako my všetci!". Potom, ako sa zamiloval do Del-phiny de Nucingen, ju stále častejšie sprevádzal. Hral vysokú hru, prehrával a vyhrával, vrátil požičané peniaze svojej rodine. Privykol si na tento život, postupne sa zadĺžil. Nevedel ako ďalej, bol v rozpakoch. Keď boli v ich spoločnom byte, uvedomil si: "V akej priepasti mohol byť, Vautrinovo zatknutie v ňom upevnilo jeho šľachetné zmýšľanie.". Keď bol na plese sesternice de Besaut a videl Nasiu v šatách s diamantami rodiny de Restaudov-cov, uvedomil si: "Za diamantami oboch dcér videl biednu posteľ otca Goriota.". Videl ako sa otec teší, keď môže byť so svojou dcérou. Bol iediným, kto ho odprevadil na poslednej ceste, hoci nebol ani ieho rodinným príslušníkom. Keď videl, že na pohreb neprišli ani jeho dcéry a ešte musel zaplatiť 20 sou sprepitné pre pohrebárov a poprechádzal sa po cintoríne. Román sa končí cynickou Rastig-nacovou vetou: "A teraz uvidíme, kto z koho?".

VEDĽAJŠIE POSTAVY
kuchárka SYLVIE, VAUTRIN - zločinec (vlastným menom Jacques Collins), otec GORIOT, EUGÉNE de RASTIGNAC, BIACHIN - študent medicíny, POIRET a stará slečna MICHONEAUOVÁ, sluha CHRISTOPHE, p.

COUTOROVÁ - opatrovateľka slečny VICTORIE TRAFELLEROVEJ, vikomtesa de BESAUT, vojvodkyňa a jej najlepšia priateľka de LENGAIS, dcéry: DELPHINE de NUCINGEN, A-NASTASIE de RESTAUD, ich manželia: bankár de NUCINGEN a gróf RESTAUD, portugalec D AJUDO PINTO - manžel sesternice de BEAUSÉANT, MAXIM de TRAILLERS - milenec ANASTASIE.
Prvá zápletka: Istého rána sa Goriot rozhodol zaniesť strieborné prúty Židovi, apíkoví Gobseckovi, aby za ne získal peniaze, ktoré potom dal svojim dcéram. Ráno však videl Vautrin ísť grófku ku Gobseckovi. Obyvatelia penziónu si potom mysleli, že dcéry, ktoré ho navštevujú, sú jeho milenky a že ho priviedli na mizinu.
Druhá zápletka: Rastignac sa zaľúbi do grófky de Restaud a príde ju navštíviť do jej domu. Zbadá však ako otec Goriot odchádza z jej domu. Keď pri rozhovore s Anastasiou de Restaud vysloví meno otec Goriot,dostáva ju a jej manžela do pomykova. Pri návšteve sesternice de Beauséant sa dozvedá, že Anastasia a Delphine sú jeho dcéry. Po návrate do penziónu toto zistenie porozprával spolubývajúcim.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?