História počítačov
Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 5061×
Příbuzná témata
História počítačov
3000 pnl.: Čínsky cisár Fou-Hi objavuje vyjadrenie údajov v dvojkovej sústave.500 pnl.: Na blízkom východe je vynájdený abakus, primitívne počítadlo.
820: Arabský matematik Al-Kohwarizmi objavuje algoritmus.
1600: John Napier objavuje Napierove tyče – súbor tyčí z dreva ktoré pomáhajú násobeniu. Napier potreboval veľa výpočtov, vytváral vojnové stroje.
1623: Wilhelm Shickard konštruuje Počítacie hodiny, mechanický stroj, ktorý dokáže spočítavať a odčítavať s presnosťou na 6 miest. 1644: Blaise Pascal nezávislo na Schickardovi konštruuje mechanický počítací stroj. Vie len sčítať, ale je upraviteľný a je ho možné rozšíriť na 8 a viac miest. Išlo o 1. komerčne úspešný „počítač“ – Pascal ich predal 10 – 15.
1674: Gottfried Wilhelm von Leibnitz konštruuje stroj, ktorý dokáže aj násobiť – výsledok môže mať až 16 miest. Mechanizmus ale nefunguje vo všetkých prípadoch.
1801: Joseph Jacquard objavuje stroj riadený pomocou diernych štítkov, ktorý dokázal vykonávať predprogramované vzory.
1820: Charles Xavier Thomas de Colmar z Francúzska konštruuje „Artihmometer“, mechanickú kalkulačku, ktorá dokáže aj deliť. Je to prvý hromadne vyrábaný spoľahlivý kalkulátor a je predávaný po najdlhšiu doposiaľ známu dobu – 90 rokov.
1832: Charles Babbage začína pracovať na svojom počítacom stroji, ktorý mal používať na výstupe plechové „dierne štítky“.
1833: Kontesa Augusta Ada Lovelace sa stretáva s Babbagom a píše niekoľko programov pre jeho mechanické počítače. Stáva sa prvou programátorkou v dejinách. Ada objavuje princíp programovej slučky a pomenuje algoritmus na počesť Al-Khowarizmiho.
1844: Charles Babbage zahajuje práce na „Analytical Engine“, pokročilom predstupni moderných počítačov. Počítač mal vyzerať ako orloj, ale už mal samostatný „procesor“. Mechanický stroj sa od moderných počítačov líši nielen mechanikov namiesto elektroniky, ale aj spôsobom programovania – program nie je uložený v pamäti, ale na štítkoch, takže ide skôr o „programovateľný kalkulátor“. Čiste mechanický stroj mal mať 2 registre, pamäť na 100 čísiel a dokázal aj podmienené skoky. Procesor, ktorý Babbage volal „mlyn“, počítal so štyridsaťmiestnymi číslami a sčítanie mu trvalo 3 sekundy; násobenie a delenie 2 až 4 minúty. Babbage stroj nikdy nedokončil – na takto ohromné mechanické dielo nezostali peniaze.
Až v rokoch 1989-1991 bola vytvorená v London’s Science Museum kompletná replika stroja – a kupodivu – fungovalo to ...
1854: Boole objavuje binárnu logiku a binárne operácie.
1858: Scheutz konštruuje“ Tabulating Machine“, podobný Babbagovmu návrhu. Jeden stroj kupuje Dudley Observatory v Alabame a druhý kus britská vláda. Stroj v Alabame je používaný na tvorbu astronomických tabuliek, ale vzápätí je riaditeľ vyhodený za „extravagantný nákup“ – stroj končí v múzeu. Druhý je ale dlho úspešne používaný.
1886: Dorr E. Felt vytvára kalkulátor, ktorý na vkladanie čísiel používa klávesnicu.
1890: Pri americkom sčítaní ľudu sú úspešne použité dierovacie a triediace stroje Hermana Holleritha z MIT. Tento úspech naštartuje priemysel výroby strojov používajúcich dierne štítky. Prvý krát sú tieto štítky čítané elektronicky, nie mechanicky. Náklady na sčítanie ľudu sú dvojnásobné, ale celý proces je oveľa rýchlejší.
1914-1917: 1. Svetová vojna.
1935: IBM predstavuje IBM 601, dierkovací stroj, ktorý s pomocou aritmetickej jednotky dokáže násobenie za jednu sekundu. Stroj je úspešný a predá sa ho 1500 kusov.
1936: George Stiblitz z Bell Telephone Laboratories zostavuje prvú ukážkovú binárnu sčítavaciu jednotku.
1937: Alan M. Turing vydáva článok o „počítateľných číslach“. Rieši síce matematický problém, ale ako dôsledok z neho vyplýva teoretický model počítača, ktorý poznáme pod názvom „Turingov stroj“. Tento „matematický počítač“ pracuje s pomyselnou nekonečnou páskou a v teórii zložitosti je považovaný za jednotku, podľa ktorej sa porovnávajú jednotlivé architektúry počítačov a triedy problémov z hľadiska nárokov na rýchlosť a kapacitu pamäti.
1939: Začína 2. Svetová vojna.
John Atanasoff a Clifford Berry konštruujú na Iowa University prototyp sčítačky – a 1. krát používajú elektrónky.
Nemec Konrad Zuse konštruuje v Berlíne mechanické stroje V1 a V2. Tieto počítače sú po vojne premenované na Z1 a Z2. Zuse je priateľom Werthera von Brauna, ktorý ale konštruuje úplné iné V2...
1940: Samuel Williams a Stibitz z Bell Laboratories konštruujú prvý „mainframe“ počítač, ktorý mohol mať až tri nezávislé „terminály“ – užívatelia nemuseli chodiť za počítačom, mohli mať klávesnice a displeje v kancelárii.
1941: Zuse je striedavo odvádzaný do armády a prepúšťaný, aby pokračoval na stavbe počítača V3. Dokončí ho, ale pre účely vojenského výskumu má príliš malú pamäť, než aby ho bolo možné seriózne využiť.
1943: V Cambridge je dokončený počítač Mark 1.
Má štvrť milióna dielov a 5 ton.
1945: John von Neumann vstupuje do týmu vyvíjajúceho počítač ENIAC, Vymýšľa architektúru počítača, ktorý ma inštrukcie uložené v pamäti – von Neumannovu architektúru a popisuje ju v článku o budúcom počítači EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic Computer). Tým definuje podobu počítača tak ,ako ju poznáme dnes.
Je dokončený ENIAC (Electronic Numerator, Integrator, Analyzer and Computer), je prvý skutočne elektronický počítač. Je zostavený z 17 500 elektróniek, váži 30 ton a spotrebuje 140 kW elektriny. Jeho pracovný kmitočet je 100 kHz. Počítač bol pôvodne určený na tvorbu delostreleckých tabuliek, ale je postavený príliš neskoro. Náklady na jeho stavbu tiež presiahli pôvodný rozpočet o 225% – je to predzvesť problémov s časom a peniazmi, ktoré sa budú ďalej často opakovať.
Končí druhá svetová vojna.
1947: Moľa omylom vletí priamo do počítača Harward Mark ll. Opravujúci technik zaznamenáva do pracovnej knihy „first actual case of bug being found“ a poznámku doplňujú zvyšky mole vo vrecúšku. Ide o 1. prípad úmrtia, ktoré zapríčinila výpočtová technika. Pojem „bug“, vzťahujúci sa k chybe v programe je ale starší, traduje sa, že sa vzťahuje k roku 1945, kedy bol objavený zdroj problémov v počítači Cambridge Mark l – totiž v útulnom bývaní niekoľkých ploštíc v počítači.
Aiken predpokladá, že USA bude potrebovať celkom 6 počítačov.
Traja vedci z Bell Telephone Laboratories úspešne predvádzajú svoj nový vynález – tranzistorový zosilovač.
1948: V Manchesteri je postavený „Manchester Mark l“, prvý „skutočný počítač“, ktorého inštrukcie sú uložené v operačnej pamäti.
1949: Počítač ESDAC (Electronic Delay Storage Automatic Computer) v Camridge dosahuje pracovného kmitočtu 500 kHz.
1951: Grace Murray Hopper objavuje myšlienku kompilátoru, programu, ktorý preloží inštrukcie z vyššieho jazyka do strojového kódu. Programovanie sa stáva oveľa jednoduchšie.
1954: Texas Instruments ohlasuje začiatok výroby kremíkových tranzistorov.
1956: Na MIT je skonštruovaný 1. Tranzistorový počítač – TX-C (Tranzistored Experimental Computer).
1958: Jack Kilby z Texas Instruments objavuje princíp integrovaného obvodu. O niekoľko mesiacov neskôr vyrába integrovaný obvod z germánia, ktorý ma 5 komponentov.
1959: Robert Noyce z Farchild Semiconductor konštruuje integrovaný obvod z kremíku sa hliníkovými spojmi.
60.-70. roky: Objavujú sa prvé hry pre mainframes, takmer bez grafiky, nekomerčné.
Sú často založené na Star Treku,
1961: Na MIT vyvíjajú hru SpaceWar využívajúcu vektorovú grafiku.
Farchild Semiconductor ponúka prvý komerčný integrovaný obvod
1963: Douglas Engelbrant si patentuje princíp počítačovej myši.
1964: Gordon Moore prichádza s myšlienkou, že sa zložitosť integrovaných obvodov zvýši každý rok dvojnásobne. Tento zákon je neskôr pomenovaný Moorov zákon.
1966: Steven Gray zakladá Amateur Computer Society a začína vydávať časopis. Tento okamih sa považuje za vznik osobných počítačov.
1967: IBM vytvára prvý floppy disk.
1968: Douglas Engelbart zo Stanford Research Institute demonštruje systém, skladajúci sa z klávesnice, myši a obrazovky a predvádza textový editor, hypertextový systém a možnosť spolupráce s kolegami.
1969: Intel vyvíja návrh čipu, ktorý dokáže prijímať inštrukcie a vykonávať jednoduché úlohy. Návrh bude realizovaný ako mikroprocesor 4004.
Intel zahajuje výrobu čipu s kapacitou 1kB RAM.
1970: Intel vyrába 1. mikroprocesor 4004. Je 4-bitový, má kmitočet 108kHz a má rýchlosť 60 000 operácií za sekundu, čip sa skladá z 2300 tranzistorov a môže adresovať až 640 bytov pamäte.
1971: Kenback Corporation uvádza 1. počítač Kenback-1 s cenou pod 750 USD. Má 1Kb RAM.
IBM vytvára 1. 8-palcovú disketu
1972: Intel predstavuje 1. 8-bitoví procesor 8008 na 200Khz. Má 3500 tranzistorov a môže adresovať až 16 kB pamäte. Čip má rýchlosť 60 000 operácií za sekundu.
Objavuje sa 1. 5,25“ disketová mechanika.
Canada’s Automatic Electronic Systems ponúka 1. osobný počítač na spracovanie textov – AES 90.
1973: Scelbi Computer Consulting Company ponúka prvý počítačový kit s procesorom 8008 a 1 kB RAM. Tento počítač stojí 565$. Systém je možné za 2760$ upgradovať na 16 kB RAM.
1974: Vznikol 1. Intel 8080, legendárny 8-bitový procesor na 2MHz. Tvorí ho 6000 tranzistory. Môže adresovať 64 kB pamäte. Má už 0,64 MIPS (Milions Instructions Per Second). V tom istom roku vydáva Motorola 8-bitoví procesor 6800, pôvodne určený pre priemysel a použitie v automobiloch.
V Radio Electronics Magazine vychádza návod, ako si postaviť počítač s procesorom 8080
1975: Bill Gates a Paul Allen licencujú interpret BASICu MITsu, svojmu prvému zákazníkovi. Neskôr zakladajú Microsoft (bohužiaľ).
V Kalifornii sa 1. krát schádzajú členovia nadšencov pre mikropočítače. Je ich 32.
MOS Technologi ponúka procesory MC6501 a MC6502 – za ceny 6x nižšie ako ich predáva Intel. V tom istom roku je otvorený v L.A. 1. obchod s počítačmi.
1976: Steve Jobs a Steve Wozniak štartujú Apple Computer Company a štartujú s počítačom Apple l.
Zilog predstavuje 8-bitový procesor X-80, na ktorom môžu fungovať programy pre Intel 8080.
Je rýchlejší (má 2,5 MHz) a má viac inštrukcií.
1977: CBM (Commodore Bussiness Machines) predvádza domáci počítač PET – má procesor 6502, 4kB RAM, 14 kB ROM, klávesnicu, obrazovku a magnetofón na nahrávanie – a stojí 600 USD.
Atari uvádza VCS 2600, prvú konzolu s viac hrami na domáce využitie. Má 2 kB ROM a 128 byte RAM – a je veľmi úspešná.
Apple začína predávať Apple ll. Má procesor 6502, 4 kB RAM, 16 kB ROM, klávesnicu 1. krát farebnú grafiku a dá sa rozšíriť ôsmimi pozíciami. 1300 USD.
1978: Intel predstavuje 16-bitový procesor 8086, bežiaci na 4,77 MHz. Skladá sa už z 29 000 tranzistorov, môže adresovať 1 MB pamäte a jeho rýchlosť predstavuje 0,33 MIPS.
1979: Atari uvádza 8-bitové počítače Atari 400 a Atari 800, ktoré majú procesor 6502.
Intel predstavuje 8088 – zjednodušenú variantu 8086, ktorá má síce vnútornú architektúru 16-bitovú, ale vonkajšiu len 8-bitovú. To umožňuje jednoduchšie a lacnejšie dosky.
Motorola uvádza 16-bitoví procesor 68000 – má 68 000 tranzistorov.
1980: Sinclair Research oznamuje ZX80 – má 1 kB RAM a 4 kB ROM.
Seagate Technologies oznamuje 1. Winchester harddisk 5,25“. Má 4 platne s kapacitou 5 MB.
1981: IBM uvádza na trh IBM PC. Má procesor Intel 8088 na 4,77 MHz, 64 kB RAM, 40 KB ROM, jednu disketovú mechaniku s kapacitou 160 kB a PC-DOS 1,0 od Microsoftu – komplet s grafickým monitorom stojí 6000 USD. A vie nahrávať dáta aj na kazetoví magnetofón.
Microsoft pracuje na niečom, čomu hovorí Interface Manager – grafické rozhranie pre DOS. Má slúžiť ako medzivrstva medzi hardware a aplikáciami. Jedného dňa z toho bude Windows.
Commodore uvádza VIC-20 s veľkou klávesnicou, procesorom 6502A, 5 kB RAM a farebnou grafikou za 300 USD. Denne vyrába až 9000 kusov tohto počítača. Adam Osborne, zakladateľ Osborne Computer Corporation, je tiež prekvapený záujmom o počítače; predpokladá, že predá celkom 10 000 počítačov Osborne 1, ale predaj rýchlo dosiahne 10 000 kusov na mesiac.
Intel vyrába mat. komprocesor 8087
Commodore oznamuje domáci počítač C 64 vybavený procesorom 6510, 64 kB RAM, 20 kB ROM, zvukovým čipom SID a farebnou grafikou. Je to prvý počítač so špeciálnym čipom na syntézu zvuku. Celkom bolo predaných 17-22 miliónu kusov tohto stroja.
1982: Prichádza ZX Spectrum.
Intel predstavuje 16-bitový procesor 80286. Môže adresovať až 16 MB pamäte. Jeho kmitočet je až 12 MHz a výkon až 2,66 MIPS. Skladá sa z 134 000 tranzistorov.
Objavuje sa 1. klon IBM PC – počítač MPC od Columbia Data Products
1984: Apple predstavuje Macintosh. Rodí sa v ňom budúca podoba moderného počítača, ale Apple uňho nekladie dôraz na hry. Počítač má procesor MC68000, 128 kB RAM, 3,5“ floppy disk a zabudovanú čiernobielu obrazovku. Za 1.
6 mesiacov sa predá 100 000 kusov
1985: Atari sa pokúša o návrat na trh s 16-bitovím Atari 520ST. Na rozdiel od Macintosha je navrhnutý ako pre prácu, tak aj na hry.
Intel uvádza 32-bitoví procesor 80386DX. Je tvorený 275 000 tranzistormi a môže adresovať až 4 GB pamäte.
Objavuje sa mechanika CD-ROM určená pre počítače
1986: Commodore vydáva Amigu, 16-bitový počítač so silnou hardwarovou podporou pre hry. Je vybavený procesorom MC68000m 512 kB RAM, floppy diskom a čipmi pre video, audio a animáciu. Je výborný, ale nakoniec neuspeje. Počítač bol vyvíjaný bývalým inžinierom Atari Jay Minerem.
1988: Alexej Pajitnov naprogramoval Tetris – najúspešnejšiu hru v dejinách.
1989: Intel uvádza 84486 – obsahuje 80386, komprocesor a 8 kB pamäte cache. Má 1,2 milióna tranzistorov a 20 MIPS.
1990: Atari ST a Amiga vymierajú. Nastupujú konzole a PC.
1993: Intel vydáva 32-bitový procesor Pentium. Má 3,1 milióna tranzistorov a jeho 60 MHz verzia prekračuje 100 MIPS.
1994: Thomas Nicely z Lynchburg College objavuje chybu. Veselé je na nej to, že je obsiahnutá v predávanom Pentiu – u Intelu zďaleka nie jediná, ale najslávnejšia. Chyba v jednotke plávajúcej radovej čiary spôsobuje, že sa presnosť výpočtu pohybuje len medzi 4-8 riadkom.
Commodore dobrovoľne ukončuje činnosť.
1995: Sony vydáva 32-bitovú konzolu PlayStation
Microsoft vydáva Windows 95 – obsahuje DirectX, a tím splňuje predpoklady na rozvoj hier.
Internet a WWW sa raketovo rozvíjajú.
1996: 3dfx uvádza Voodoo – a to sa stáva štandardom pre 3D akceleráciu.
1997: Prichádza Pentium ll na 200 MHz a umožňuje vývoj skutočne zložitých a náročných hier.
1998: Na trhu je 400 MHz Pentium ll. Objavuje sa Celeron, procesor bez cache, ktorý sa dá radikálnym spôsobom pretaktovať.
Trh s 3D akcelerátormi sa raketovo rozvíja – nové akcelerátor zastarávajú za menej ako 6 mesiacov.
Vzostup Microsoftu sa skončil – je to najviac cenená spoločnosť na svete. Ešte v polke roku je na porovnateľnej úrovni ako General Electric, ale prežíva lepšia pád akcií na burze. 1999: AMD, doposiaľ nie príliš úspešný konkurent Intelu, uvádza Athlon – 1. procesor na 1 GHz. Týmto sa stáva reálnym konkurentom pre Intel.