Hinduizmus - Civilizácia povodia rieky Indus
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 1742×
Příbuzná témata
Hinduizmus - Civilizácia povodia rieky Indus
Uprostred 3. tisícročia pred Kristom sa na brehoch Indu objavila veľmi vyspelá mestská civilizácia. Pri vykopávkach vo veľkých mestách tých čias - Harappe a v Mohendžo - daro sa našli sošky z pálenej hliny, predstavujúce ženy so zložitými účesmi, zvieratá, hračky. . . Táto civilizácia, o ktorej sa vie veľmi málo zanikla začiatkom 2. tisícročia. Védske náboženstvoOkolo roku 1200 pred Kristom sa národy, čo prišli z iránskych vysočín, usadili v Pandžábe a v údolí Gangy. Vytvorila sa civilizácia, ktorú voláme védska, pretože ju poznáme z posvätných textov. Volajú sa védy. Tieto národy uctievali mnoho božstiev, ktorým prinášali rituálne obety na oltároch. Najstaršie a najdôležitejšie sú štyri védy:
1. Rigvéda sa zdá byť najstaršia, opisuje védsky panteón a delí božstvá na bohov atmosféry, neba, zeme. ,,Hosťa domu milovaného Agniho ( boha ohňa ) si treba uctievať každé ráno, lebo nesmrteľný je iba ten, kto sa potešuje obetami smrteľníkov."
2. Mahábhárata je dlhý epos ( má 200 000 veršov ), ktorý rozpráva o bojoch medzi kmeňmi usadenými pozdĺž stredného toku rieky Gangy. ,,Krajina, kde tečie Ganga, ó, veľký princ, je útulok askézy, miesto zdokonaľovania."
3. Bhagavadgíta tvorí tiež 6. knihu Mahábháraty. Učí, ako má človek žiť. Je najdôležitejším dielom hinduizmu. ,,Mudrci s povzneseným duchom, čo chodia z miesta na miesto, očisťujú celú zem."
4. Rámajána, báseň so 40 000 veršami, rozpráva o dobýjaní juhu Indie. Hrdina Ráma je vtelením boha Višnu
Upšanisády sú komentáre k nejasným védskym textom. Ich štúdium podnietilo zrod brahmanizmu ( náboženstvo kňazov, brahmanov ). ,,Je to Šiva, ochranca sveta v čase, Panovník vesmíru skrytý vo všetkých bytostiach. Až keď ho za takého uznáš, presekneš putá smrti."
Rozdelenie na kasty
Kastovníctvo sa zrodilo pri rozdelení spoločnosti vo védskom období. Kasty sú uzavreté skupiny ľudí sformované podľa dedičného povolania, podľa rasy alebo podľa miery rituálnej nečistoty. Sú štyri veľké kasty: kňazi alebo brahmani, vládnuca vrstva čiže kšatrijovia, roľníci a remeselníci - vaišjovia a sluhovia čiže šúdrovia. Nedotknuteľní sú mimo kást. Napriek osvete a vplyvu západnej kultúry kastovníctvo ešte stále v Indii pretrváva. Posvätná reč hinduizmu
Posvätnou rečou hinduizmu nazývame Sanskrt( znamená úplný ). Odštiepila sa z prvotného jazyka Indoeorópanov, ale pevnú formu nadobudla až na začiatku 5. storočia pred Kristom. Vraví sa, že ju kedysi stvorili bohovia.
Tomuto jazyku vďačí za svoj zrod pozoruhodná a bohatá literatúra - náboženská i svetská. Dnes sa ním už prakticky nehovorí. Pre hinduistov je neodmysliteľnou časťou viery poznanie posvätnej slabiky AUM. Skladá sa z troch zvukov ( A - symbolizuje Brahmu, U - Višnu, M - Šivu ) a obsahuje podstatu všetkých zvukov. Obrady a úkony
V živote hinduistov majú nšetky skutky posvätný charakter, a preto veriaci musia presne vykonávať isté verejné a súkromné úkony. Najrozšírenejším obradom je modlitba puja a treba ju vykonávať najmenej dva razy denne, pri východe a západe slnka. Pri tom sa recitujú alebo spievajú texty védy a božstvu sa ponúkajú kvety a oheň. Túto modlitbu tradične sprevádza 17 úkonov, ktoré sa striedajú podľa bohov. Obrady a domáce sviatky sprevádzajú život veriaceho od počatia po smrť, napríklad pri dávaní mena novorodencovi, pri prvom strihaní vlasov, pri uvedení do náboženského života, pri svadbe alebo pri uctievaní Šivu. Hinduistický chrám vyhĺbený v skalisku je jednoliatym celkom, skutočná hora - svätyňa. Skladá sa zo štyroch častí: Šikhara( veža ), Svätyňa ( iba pre kňazov ), Mandapa ( tam sa schádzajú veriaci ) a Vchod. Pri každom chráme je bazén na rituálne umývanie. Pri vstupe do hinduistického chrámu býva zvykom zazvoniť. Týmto spôsobom možno odohnať zlých duchov, ale i vzbudiť pozornosť boha. Kadidlo a svetlo dômyselne zvyšujú vnímavosť zmyslov, a preto sprevádzajú tie najrozličnejšie náboženské obrady nielen v hinduistickom náboženstve. Kresťania, budhisti, hinduisti a moslimovia používajú ruženec, aby sa lepšie sústredili, a to tak, že pri každom zrnku opakujú krátku modlitbu. Bohovia
Medzi troch veľkých hinduistických bohov zaraďujeme Brahmu ( prvotný boh - stvoriteľ ), Šivu ( ničiteľ sveta ) a Višnu - uchovávateľa. V hinduistickej mytológii božstvá jazdia na zvieratách, ktoré ich potom symbolizujú. Napríklad vták Garuda je jazdeckým zvieraťom Višnu alebo jeho vtelení. Na obrázkoch sa často vyskytuje Krišna, čo je v podstate vtelenie Višnu ako jazdí v spoločnosti Radhu. Tento kráľ vtákov je nepriateľom Nogovcov, božstiev Vôd. Je ,,lietajúcim slovom", symbolom posvätných textov Védy. V nestálych bojoch s démonmi si dobrí bohovia ( deva ) privolávali na pomoc Višnu, ktorý sa prevtelil do korytnačky. Na chrbát mu vyložili vrch Mandaru a s pomocou mýtického hada Vásukiho bohovia a démoni mútili mliečne more ( prvotný oceán ). Vyšiel z neho nektár nesmrtelnosti - amrita, ktorú Višna ponúkol bohom. Višna má tri hlavné avatáry ( vtelenia ): Matsija ( ryba ), Budha ( Gautama ) a Kalkí, ktorý sa má zjaviť na konci sveta.
Hinduistický boh Šiva a jeho manželka Párváti ( jeho tvorivá energia ) stelesňuje tvorenie a ničenie z hľadiska procesu nového tvorenia. Znázornený je ako päťhlavý ( čo zodpovedá jeho piatim pohľadom ) a ako 10 - ramenný ( čo označuje 10 smerov priestoru ), pričom každá ruka drží jeden symbol božej moci. Tretie oko na čele znamená všemohúcnosť. Bohovia majú dakedy viacero hláv ( 4 Brahmove hlavy reprezentujú horizonty ) a viacero rúk, čo symbolizuje rozličné moci. Indovia sa domnievajú, že sú prejavom jedinečnej reality, ktorú nemožno definovať. Cieľom ich náboženského života je nájsť si miesto v ejto najvyššej realite zvanej tiež brahmanská a oslobodiť sa tak od zákona príčiny a následku, ktorý vťahuje každú bytosť po smrti do reinkarnácie podľa toho koľko mala zásluh v predchádzajúcom živote. Sviatky a púte
Hinduisti majú nespočetne veľa sviatkov, tak ako bohov. Ich sviatky hýria pestrosťou. Vidieť na nich tanec, hudbu, masky, sprievody s obrovskými vozmi, na ktorých sa prenášajú sochy božstiev sprevádzané slonmi a zástupom pútnikov. Veľké sviatky - vyše 400 do roka - sa líšia podľa krajov, božstiev a tiež podľa siekt. Vo všeobecnosti sa na nich zúčastňujú nesmierne davy ľudí. Medzi najdôležitejšie sviatky v Indii patrí Pongal, ktorý sa slávi na juhu Indie, kde sa v Januári oslavuje prvá úroda ryže a vzdáva sa úcta domácim zvieratám. Sviatok Šivarátrí, na počesť boha Šivu, počas ktorého veriaci musia stráviť jednu februárovú noc v sviatočnom chráme vyzdobenom zvlášť na túto príležitosť. Sviatok Holí, na počesť boha Krišnu, ktorým sa ohlasuje príchod jari. Vtedy sa každí posype púdrom a postrieka sa vodou zafarbenou na červeno, symbolizujúcou novú krv prúdiacu v žilách. Sviatky Ganešu, ktoré sú veľmi populárnymi sviatkami Šivovho syna so sloniou hlavou. V Bombaji jeho sochu hádžu do mora, ako im káže zvyk. Na sviatok Duserah sa slávi pamiatka hrdinov z Rámájany. Figúru démona Rávanu nakoniec spália. V priebehu celého roka býva mnoho pútí, hinduisti sa ustavične sťahujú, len aby navštívili niektoré sväté miesto a aby boli pri slávení nejakého sviatku, alebo aby si vykonali náboženské povinnosti v slávnom chráme. Niekedy putujú proti prúdu alebo po prúde posvätných riek, inokedy zas vystupujú na horu s úmyslom získať daršan, čiže blahodarný pohľad na nejaké posvätné miesto, ba dakedy i na svätú osobnosť. Brehy Gangy lemujú pútnické mestá. V Alláhábáde, kde sa stretávajú posvätné brehy Gangy a Jamuny, sa koncom januára každých dvanásť rokov koná Kumba Melá: prichádzajú sa tu očistiť tisícky pútnikov.