Hannibalova cesta cez Alpy

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 4739×

Příbuzná témata



Hannibalova cesta cez Alpy

Keď pred 2200 rokmi previedol Hannibal svoje vojsko s 37 slonmi cez Alpy, aby zaútočil na Rím, vyslúžil si nesmrteľnú povesť odvážlivca. Okrem slonov šlo s Hannibalom i 50 000 mužov a 8 000 koní. Za 15 absolvovali Hannibalove vojská 212 kilometrov dlhý pochod cez náročný terén a cez zasnežené hrebene hôr. Bol október, blížila sa zima a Kartágincov prenasledovali miestne nepriateľské kmene. Priemerná rýchlosť postupu, takmer 14 kilometrov denne, pri výstupe do nadmorskej výšky vyše 2750 metrov, bola na tie časy pozoruhodným výkonom. Prechod cez Alpy bol súčasťou päťmesačného, 2 400 kilometrov dlhého presunu vojsk, a jeho cieľom bolo vpadnúť Rimanom nečakane do chrbta. Bola to najdômyselnejšia operácia 2. púnskej vojny, dlhého boja o nadvládu nad Stredomorým medzi Rímom a Kartágom. V tom čase už Rím zlikvidoval kartáginské loďstvo, takže námorný útok neprichádzal do úvahy. Hannibal nemohol využiť ani ľahší presun vojsk po suchu pozdĺž francúzskej Riviéry, pretože grécka kolónia v dnešnom prístave Marseille bola spojencom Ríma.

V máji roku 218 pred n. l. opustil dvadsaťdeväťročný Hannibal svoju základňu v dnešnej Cartagene na juhovýchodnom pobreží Španielska. Začal pochod s takmer 60 000 mužmi, ale časť vojakov sa vzbúrila, len čo dorazili k Pyrenejam a uvedomili si, čo ich naozaj čaká. Hannibal tu nechal 7 000 mužov. Prvou skutočnou prekážkou v Hannibalovej ceste bola rieka Rhôna. Historici vedú spor o miesto, kde ju Hannibal prekročil. Grécky historik Polybios okolo roku 150 pred n. l. napísal, že si Hannibal vybral najnižší možný bod, medzi dnešným Fourques na západnom brehu Rhôny a Arles ny brehu východnom. Je to neďaleko od miesta, kde sa Rhôna na svojej ceste do mora rozdvojuje. V týchto končinách je rieka plytká, pokojná, ale dosť široká - asi 800 metrov. Na východnom brehu sa zhromaždil galský kmeň Volkov, aby Hannibalovi zabránil prekročiť rieku. Preto Hannibal vyslal oddiel pešieho vojska pod velením svojho brata Hanna, aby sa preplavil na improvizovaných pltiach o niečo vyššie proti prúdu a napadol nepriateľa z boku. Keď sa prvý oddiel jeho mužov preplavil a zaútočil, ocitol sa galský kmeň v kliešťach. Domorodci nevydržali nápor a rozpŕchli sa. Hannibal potom prepravil cez rieku hlavnú časť svojich vojsk. Pre slony Kartáginci postavili asi 60 metrov dlhé móla, ktoré prikryli zeminou. Na konce mól priviazali veľké plte - aj tie dal Hannibal prikryť zeminou, aby slony zmiatol. Najprv na plte priviedli slonice, po nich samce.

Niekoľko zvierat sa vyľakalo a spadlo do vody. Rieka však bola plytká a slony sa prebrodili na druhý breh; ako šli, z vody im vraj vyčnievali len vzpriamené choboty. Hannibalovo vojsko pochodovalo na sever pozdĺž východného brehu Rhôny až k rieke Drôme, potom sa vydalo na východ k alpskému predhoriu. Presná trasa Hannibalovho prechodu cez Alpy nie je známa. Antickí autori sa však domnievajú, že prechod sa začal na východ od Die, pravdepodobne pri Col de Grimone, a pokračoval cez Col de la Traversette do údolia Pádu v Taliansku. Hneď na začiatku prechodu muselo Hannibalovo vojsko odraziť útok galského kmeňa Allobrogov, pri ktorom stratilo mnoho mužov i koní. Ešte toho istého dňa však Hannibal dobyl neďaleké mesto a doplnil stav jazdy i zásob. Hannibalovo vojsko muselo často prechádzať cez úzke skalné chodníky nad strmými zrázmi. Nevyhlo sa ďalším zrážkam s nepriateľskými kmeňmi. V jednom prípade zhadzovali útočníci na Hannibalových vojakov balvany. Na siedmy deň pochodu musel Hannibal rozmiestniť časť svojho vojska na okraji chodníka, aby chránil ťažné zvieratá pred pádom do priepasti, kde sa vojaci usilovali preniknúť na bezpečnejšie územie pod plášťom noci. Mráz a zosuvy pôdy však spôsobili väčšie straty ako nepriateľské útoky. Mnoho vojakov i zvierat zahynulo, keď sa pošmykli a zrútili do úšustov. Na deviaty deň pochodu Hannibalovo vojsko po niekoľkonásobnom blúdení dosiahlo najvyšší bod cesty. Ťažkosti však nastali aj počas zostupu. Na dvanásty deň zosuv pôdy vojsku celkom zatarasil cestu. Chodník bolo treba uvoľniť, aby mohli prejsť slony a kone. Jeden obrovský balvan museli Hannibalovi vojaci odstrániť tak, že na ňom založili oheň, zohriali ho a potom obliali skysnutým vínom. Balvan popraskal a mohli ho rozbiť sekerami. Na pätnásty deň dosiahlo kartáginské vojsko pádsku nížinu. Aj keď Hannibal po ceste stratil najmenej 20 000 mužov, všetkých 37 slonov pochod prežilo (všetky až na jedného však uhynuli počas budúcej tuhej zimy). Hannibal potom na pláňach pri rieke Ticino porazil rímske vojská, ktoré viedol Scipio. Hannibal bojoval s Rimanmi v Taliansku ďalších 15 rokov, zvíťazil v troch veľkých bitkách a mnohých menších zrážkach. Hoci našiel medzi Rímu podliehajúcimi kmeňmi spojencov, nemal dosť vojakov, aby Rím rozdrvil. Slony sa v bojoch používali najmä na zastrašenie nepriateľa, ale aj ako tanky na rozrážanie protivníkových šíkov. Na chrbty sa slonom umiestňovali vežičky, z ktorých sa dalo strieľať šípmi a hádzať oštepmi, nejestvujú však dôkazy, že by takéto strieľne nosili Hannibalove slony.

Pri pochode sa slony osvedčili ako vynikajúce nosiče, schopné uniesť až desaťkrát ťažší náklad než kone. Nevýhodou však bolo nevyhnutné množstvo potravy - slon denne spotrebuje až 140 kilogramov krmiva. Keď Hannibalova armáda vystupovala vyššie a vyššie do hôr a trávu zakryl sneh, zvieratá nesmierne trpeli hladom. Slony v Hannibalovom vojsku neboli veľmi veľké; v najvyššom bode chrbta merali ani nie dva a pol metra. Kartáginci ich lovili pod severoafrickým pohorím Atlas. Približne v tomto období tu aj slony vyhynuli. Hannibal mal aj niekoľko indických slonov. Úcta Kartágincov k slonom je badateľná aj zo strieborných mincí, ktoré majú na rube obraz týchto zvierat. Líce mincí nieslo rôzne podoby bohov a panovníkov, vrátane samotného Hannibala. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?