Hanba

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 3307×

Příbuzná témata



Hanba

Široké poňatie hanby ako pocitu spojeného s celou radou ďalších emócií, ako viny, pokory… a s celým radom situácií, ako sú: byť nahý, byť pristihnutý pri niečom zahanbujúcom podal už Charles Darwin.
Český sexuológ J. Hynie chápe hanbu ako prirodzenú zložku sexuálneho života, ako druh sexuálnej zábrany, iný v ňom naopak vidia zdráhanie, ktoré podneťuje.
Ľudská sexuálna hanblivosť je však komplexnejšia, je to kultúrou formovaný jav. Môže byť spojená s účelovým obmedzením sexuálneho styku na optimálneho partnera- je to skôr charakteristický jav ženský než mužský. Vystupuje v službe sexuality, slúži zušľachťovaciemu procesu, chráni pred banálnosťou a vedie ku skrášleniu života.V tomto zmysle sa prejavuje zdržanlivosťou, ostýchavosťou, zdráhaním a ďalšími zábranami v rozvíjaní sexuálnej interakcie.
Je taktiež spojený so sebahodnotením, s úrovňou morálneho vývoja jedinca s jeho vedomím. Mám na mysli morálnu hanbu vyplývajúcu zo sebareflexie nemorálnych úmyslov alebo už dokonaných činov. Ozýva sa ako výčitky svedomia, alebo pôsobí ako zábrana vykonať niečo, za čo by sa subjekt mohol hanbiť.
Ale človek sa môže hanbiť i zato, že je chudobný, alebo za svoju príslušnosť k určitému etniku so zlou povesťou, môže sa hanbiť nielen za seba, ale aj za iných. Tu hanba vyjadruje nejaký bytostne vnímaný rozpor medzi daným a žiadúcim a pocit hanby tu vystupuje ako stavajúci v rozpore so žiadúcim z hľadiska nejakého hodnotiaceho kritéria. Navonok sa prejavuje ostýchavým chovaním, rozpakmi, neistotou, ale aj zlosťou a reakciami na uvedené rozpory.
Vystupuje i ako naučený etický cit, ktorý funguje ako tzv. „ vnútorný trest“, teda tlmiaci činiteľ pre tie spôsoby nedovoleného chovania, cítenia a myslenia- jedinec sa s nimi stotožnil ako s nedovolenými, nežiadúcimi.

Hanba ako povolenie byť človekom
Zdravý pocit hanby nám dáva na vedomie, že máme nejaké limity. Oznamuje nám, že byť človekom znamená mať hranice. Drží nás na zemi. Je to emocionálna energia, ktorá nám oznamuje, že človek nie je Boh, že robí a bude robiť chyby a potrebuje pomoc. Dovoľuje nám byť ľuďmi.

Hanba ako rozpaky a červenanie sa.
V trápnej situácii sa človek cíti byť zaskočený vo chvíli, keď nie je pripravený na odhalenie. Cíti neschopnosť zvládnuť nejakú situáciu v prítomnosti iných. Môže ísť o neočakávanú fyzickú neobratnosť, o medziľudskú precitlivenosť či porušenie etikety. V takýchto situáciách reagujeme sčervenaním, ktoré sprevádza pocit zdravej hanby.

S červenaním ide ruka v ruke impulz k zakrytiu tváre, „splynutia s nábytkom“, prepadnutia sa do zeme. Keď sčervenáme, vieme, že sme urobili chybu, je to signál aby sme sa nenechali uniesť vlastnou dokonalosťou. Hanba ako ostýchavosť
Ostýchavosť nás chráni, aby sme neboli nikým odhalený alebo ranený. Mnohí sa hanbia keď pred sebou majú vyhliadku na zoznámenie sa s niekým cudzím. Sú nesvoji, zakoktávajú sa alebo neobratne hovoria. To môže spôsobiť rozpaky.
V pocite ostýchavosti je obsiahnutý zdravý pocit hanby, odmietnutie odhaliť sa. Ako všetky emócie, hanba nás upozorňuje aby sme boli opatrní, dávali si pozor a aby nám nikto neublížil.
Hanblivý ľudia často trpia komplexom menejcennosti. Hanba ako etický cit tak vyjadruje určitú úroveň morálneho vývoja jedinca a je obecne a obrazne povedané, hlasom svedomia. V tomto zmysle funguje ako druh vnútorného, negatívneho spevňovania (trestania samého seba) akým je už existujúci naučený systém individuálnych zábran.

Toxická hanba Ide o mučivý vnútorný prežitok neočakavaného odhalenia, oddeľuje nás od seba samých a ostatních. Popierame sami seba a toto popretie vyžaduje prevlek. Predvádza sa v mnohých kostýmoch, miluje temnotu a tajnostkárstvo.
Ďalej je prežívaný ako pocit, že človek je ako ľudská bytosť vadný a defektný. Dáva mu pocit menejcennosti, pocit neúspechu a stroskotania.Ľudia radšej priznajú vinu, bolesť alebo strach, ako by sa mali priznať k hanbe. Na hanbe založená osobnosť je prenasledovaná pocitmi nedostatočnosti a prázdnoty.

Príčiny toxickej hanby.
-primárne vzniká v podstatných vzťahoch. Jeden z pustošivých spektov toxickej hanby je jeho viacgeneračnosť. Zostáva utajovaný a skrývaný, teda nemôže vyjsť najavo. Rodinné tajomstvá jako napr. Samovraždy, vraždy, incest, potraty a závislosti mohli vzniknúť pred celými generáciami.



1. Dysfunkčné rodiny
Utrpenie a bolesť z hanby vyvolávajú automatickú a nevedomú obranu. Freud nazýval túto obranu rôznymi menami- popretie, idealizácia rodičov, potláčanie emócií alebo dištancovanie sa od nich.
Toxicky hanblivý ľudia vyhľadávajú toxicky hanblivých a uzatvárajú s nimi zväzky. Základom bude ich hanba. Najzávažnejším dopadom je neexistencia intimity, minimálna komunikácia, neproduktívne, stále sa opakujúce hádky, manipulácia, súperenie o moc, výčitky.

Keď sa takýmto ľuďom narodí dieťa, úlohou rodičov je byť vzorom: predviesť ako byť mužom a ženou, ako sa dôverne baviť s inou osobou, potlačiť emócie, čestne bojovať, mať intelektuálne a emočné hranice, ako komunikovať , vyrovnať sa s nekonečnými problémami života a ako ich zdolať, ako mať rád sám seba, ostatných.
Toxicky hanblivý rodičia sa nedokážu postarať o potreby svojich detí. Dieťa sa zahanbí akonáhle pocíti nejakú potrebu, pretože ich potreby sa stretajú s potrebami rodičov, v podstate dieťa zanedbávajú.
Keď dospie, zostane mu „diera v duši“, t.z. napr. veľa nadaných, vysoko výkonných a úspešných ľudí je hnaných dopredu hlbokou chronickou depresiou, ktorá je výsledkom, že ich pravé a skutočné je bolo poškodené opustením v detstve. Pravidlá dysfunkčnej rodiny:
KONTROLA- jeden musí mať kontrolu nad všetkými interakciami, pocitmi a chovaním ostatných.
PERFEKCIONIZMUS- mať pravdu vo všetkom, zahrňuje vynútené zmierenie, strach, vyhýbanie sa odmietnutiu je organickým princípom života.
VINA- obvinenie seba alebo ostatných keď niečo nevychádza.
NEUZNÁVANIE 5 SLOBOD:
- právo chápať a vnímať
- myslieť a intepretovať
- cítiť
- chcieť a vyberať
- predstavovať si
PRAVIDLO NEHOVORIŤ
- zakazuje plné vyjadrenie pocitov, potrieb, požiadaviek
NEROBIŤ CHYBY
- odhaľujú zraniteľné ja; priznať chybu, znamená otvoriť svoje vnútro skúmaniu
NESPOĽAHLIVOSŤ
- neočakávať od žiadneho vzťahu spoľahlivosť; nikomu neveriť a nebyť nikdy sklamaný


2. Školský systém
Podporuje na hanbe založené porovnávanie, klasifikuje inteligenciu žiakov. Dokonalá známka je jednotka, ak sa nepodarí získať túto známku sme klasifikovaný podľa stupnice, kde najnižšia známka je päť. Ak dieťa neuspeje v škole, nie je ďaleko k asociácii, že zlyhalo ako osobnosť. Keď neúspešné dieťa príde do školy, hanbí sa.
Taktiež vysoká výkonnosť je často výsledkom pôsobenia toxickej hanby. Keď sa niekto vo vnútri cíti byť vadný a defektný, snaží sa a musí si dokazovať, že je v poriadku bytím výnimočný navonok. Všetko čo robí je založené na získaní dobrého pocitu z úspechu.
Skupina vrstovníkov sa stáva akýmsi novým rodičom. Tento rodič je ešte rigidnejší a má viac očí. Fyzický vzhľad je kľúčový. Dieťa s akoukoľvek deformitou je vystavené posmechu. Deti zahanbujú ostatné deti spôsobom, ktorým boli zahanbené samy. Ak sú predmetom posmechu doma, budú chcieť preniesť hanbu na ostatných.

3.Náboženský systém
Mnoho cirkví hlása, že človek je poznamenaný prvotným hriechom, t.j. člověk je poškvrnený od okamžiku keď sa narodí. Učenie o prvotnom hriechu nesie vinu za mnoho výchovných praktík, ktoré majú viesť k zlomeniu neukáznenej vôle dieťaťa a jeho prirodzenému sklonu ku
Náboženstvo pridáva svoj podiel k sexuálnej hanbe. Niektoré interpretácie protestantských reformátorov implikujú, že prvotný hriech bol „chtíč“ alebo sexuálna túžba.

Dochádzajú k záveru, že akýkoľvek druh silnej túžby je zakázaný.Náboženstvo bol základným zdrojom vyvolávania hanby prostredníctvom perfekcionizmu. Vytvára „výchovný scenár“ ako sa chovať správne. Je omnoho dôležitejšie konať láskyplne a spravodlivo než len byť láskyplný a spravodlivý. Pocit spravodlivosti a svätuškárske jednanie sú skvelé cesty k maskovaniu toxickej hanby. Sú to tiež časté spôsoby k prenosu hanblivosti na iné osoby.



3. Kultúrny systém

Mýtus úspechu
Úspech je rôzny v rôznych štádiach vývoja- byť dobrý v detstve a dospievaní, získať postavenie na začiatku dospelosti, zarábať peniaze a mať prestíž, mať postavenie v strednom veku, byť zabezpečený v starobe. Mýtus úspechu taktiež hlása istý drsný individualizmus: „Byť svojím vlastným pánom.“ Peniaze a ich symboly sa stávajú meradlom ako dobre sa zvládol život. Mýtus dokonalosti
Kultúra uznáva systém fyzickej dokonalosti, ktorý je kruto zahanbujúci pre všetkých fyzicky nedostatočných. Fyzické ideály spôsobili nevýslovné utrpenie a hanbu neuveriteľnému množstvu ľudí.

Popieranie emócií
- nesprávne nakladanie s emóciami. Pokiaľ človek jedná podľa toho ako naozaj cíti a naruší
ustálený poriadok vecí, je odsúdený; napr. prejavovanie emócií na pracovisku je očividne neprijateľné.

Toxická hanba sa často prejavuje v snoch (ocitnúť sa nahí, alebo okamžite napísať záverečnú skúšku a na prípravu nebolo dostatok času).
Neočakávanosť udalostí vyvolávajúcich hanbu buduje v dieťati nedostatok sebadôvery. Prestáva veriť svojim očiam, úsudku, pocitom a túžbam. Tieto schopnosti tvoria základný ľudský potenciál. Nedôvera vedie k pocitu bezmocnosti.
Toxická hanba vo svojej najhlbšej fáze spúšťa základné obranné maskovanie. Freud nazval toto automatické maskovanie- Primárnou obranou ega. Obrana ega je obranou hodnoty ja a súčasne integrity osobnosti, lebo poznatky a pocity zníženej hodnoty ja vytvárajú vnútorné napätie a osobnosť funkčne dezintegrujú, sú to v podstate psychické komplexy, ktoré osobnosť nemôže úplne asimilovať.

PRIMÁRNE OBRANY EGA

Popretie a fantázijné puto
- snáď najzákladnejšia obrana ega- popieranie toho, čo sa deje, popieranie bolesti…
Robert Firestone rozvil pojem popretie. Označil najzákladnejšiu obranu ega jako fantázijné puto t.z. predstavu spojitosti, ktorú si dieťa vytvára vo vzťahu k primárnemu opatrovateľovi, ktorý vyvoláva hanbu.
Paradoxom je, že čím viac je dieťa hanobené, tým intenzívnejšie puto si vytvára. Zneužívanie znižuje sebahodnotenie a indikuje hanbu. Nakoniec dôjde k pocitu, že nemá inú možnosť a často sa stane závislý na trápičovi.

Fanázijné puto je ilúziou, že je tu niekto pre nich kto ich miluje a ochraňuje.

Vytesnenie
Neznesiteľnú udalosť sprevádzajú silné emócie (smútok, hnev, strach). Radosť je znamením spokojnosti a naplnenosti.
Vytesnenie je spôsob, ktorým sa deti zbavia citu, prestanú cítiť svoje emócie pod tlakom toxicky hanblivých rodičov, ktorí nemôžu tolerovať emócie svojich detí.

Disociácia
Je to forma trvalého znecitlivenia k najbrutálnejším formám zahanbenia- sexuálne a fyzické násilie.
Obete incestu odchádzajú behom násilného zážitku preč. Bolesť a ponižujúca hanba sú neznesiteľné, obeť opúšťa svoje telo.

Depersonalizácia
Zneužívanie sa prejavuje chovaním, dochádza k nemu často v súvislosti s niekym významným, vedľa ktorého daná osoba prestane vnímať realitu svojho vlastného subjektu. Pociťuje sama seba jako objekt čo vplýva na straty vedomia a vnútorného prežívania.

Identifikácia
Obeť sa často identifikuje so svojim prenasledovateľom, prestane cítiť bolesť a hanbu nad svojim ponížením



Konverzia
Pocitová konverzia- čiže premena toho, čo je zakázané alebo zahanbujúce na nejaký omnoho prijateľnejší a tolerovanejší pocit: napr. hnev je často vedome blokovaný na prijateľnejšie alebo rodinou schvaľované pocity ( vina a bolesť – osoba prestane pociťovať hnev, pretože prežíva prijateľný pocit).
Somatická konverzia
Konverzia potrieb, pocitov v určitú formu telesného prejavu; napr. získať pozornosť prostredníctvom choroby- hypochondrici.


SEKUNDÁRNE OBRANY EGA
- nastupujú vtedy, keď primárne obranné procesy zlyhávajú.

Inhibícia
- napr. strnulosť a neschopnosť pohybu při tanci v dospelosti, je vysvetľovaná zahanbením z detstva, kde neohrabané pohyby boli príčinou výsmechu.

Reaktívne chovanie
Používané k potvrdeniu, že vytesnený znepokojujúci pocit, ktorý by mohol vyvolať hanblivosť je mimo uvedomelé vedomie. Objavuje sa vtedy, keď sa vytesnenie zdá byť oslabené; napr. nastúpenie láskavosti na neutralizovanie impulzu krutosti.

Vyhýbanie sa
Chovanie, ktoré má za úlohu neutralizovať pocit, myšlienku alebo chovanie, ktoré ak sa jedinec domnieva vyvolávajú alebo už vyvolali zahanbenie.

Obrátenie sa proti sebe
Obrana ega, pri ktorej jedinec odvráti nepriateľskú agresiu od inej osoby a zameria ju na seba. Vyskytuje sa extrémne často medzi ľuďmi, ktorí boli opustení prostredníctvom ťažkého zneužívania. Pretože dieťa tak zúfalo potrebuje k svojmu prežitiu rodičov, obráti hnev za svoje týranie voči sebe.

Krajnou formou je samovražda.
Medzi rozšírené ale menej intenzívne príklady patrí: obhrýzanie nechtov, dispozície k úrazom a sebazmrzačeniu.

Treťou vrstvou ochrany proti pocitu toxickej hanby je chovať sa nehanblivo. Zahrňuje rôzne typy jednania, ktoré slúži k premene pocitu hanby a k prenosu z jednej osoby na druhú. Sú to obranné stratégie, proti bolesti z hanby. Zlepšujú náladu a stávajú sa návykovými. Zahrňujú perfekcionizmus, úsilie o moc a kontrolu, hnev, aroganciu, kritickosť, súdenie a moralizovanie, pohŕdanie, blahosklonnosť, prehnanú starostlivosť…
Každé z týchto chovaní sa zameriava na druhú osobu a sníma tlak z pôvodcu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?