Hady
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Hady
Hady sú nezvyčajnou skupinou plazov: nemajú nohy, viečka ani vonkajšie ucho. Rad hadov (Ophiurida) zahŕňa asi 2700 druhov, ktoré žijú na všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. Ich veľkosť kolíše od najmenšieho slepáňa, ktorý meria iba 11cm, po pytóna mriežkovaného s dĺžkou až 10m. Hady sa živia živočíšnou potravou - od mravcov a slimákov po kozy a kajmany. Väčšina hadov korisť pred zožratím omráči jedom, alebo zadusí.Tvary hadov
Hady majú podobný tvar, mnohé z nich sa však vyznačujú prispôsobeniami prostrediu, v ktorom žijú. Stromové hady majú dlhý chvost, ktorý im pomáha liezť, zahrabávajúce sa hady majú zaoblené telo, aby sa ľahšie predierali cez pôdu, a zemné hady majú zavalitejšie telo so silnými šupinami na bruchu, o ktoré sa môžu opierať, keď sa plazia. Morské hady majú veslovitý chvost, ktorý im pomáha pri plávaní.
Morské hady
Väčšina morských hadov žije v Tichom a Indickom oceáne. Morské hady sa živia rybami, napríklad úhormi. Potápajú sa až do hĺby 100m, pričom pod vodou si zatvárajú nozdry. Morské hady patria medzi najjedovatejšie hady na svete. Všetky druhy sú živorodé. Kosta hada
Kostra hada sa skladá z lebky a dlhej chrbtice, pričom na každý stavec sa pripája pár rebier. Malé hady majú približne 100 stavcov, ale veľké druhy ich môžu mať až 400. Svaly pripojené k rebrám a stavcom umožňujú hadom zvinúť sa do klbka. Vnútorné orgány, ako srdce či pľúca, sú dlhé a tenké, pričom sú usporiadané za sebou.
V pohybe
Hady sa pohybujú vznešene aj bez zadných a predných nôh, krídel či plutiev. Niektoré sa pri pohybe dopredu vlnia a prhýbajú ako harmonika. Ťažké hady sa pomaly plazia priamo dopredu,. Druhy, ktoré sa pohybujú po sypkých povrchoch, napríklad po piesku, sa pohybujú tak, že vrhajú po častiach telo dopredu, pričom sa nepohybujú priamo dopredu, ale šikmo.
Čeľuste a potrava
Všetky hady sa živia živočišnou potravou, najmä vtákmi, cicavcami, žabami a plazmi. Niektoré druhy žerú aj slimáky a vajicia, kobry sa živia inými hadmi. Hady žerú s veľkými prestávkami, dokážu však naraz zožrať veľké množstvo potravy. Chrup nemajú prispôsobený na kúskovanie potravy, ich zuby sú však ostré. Čeľuste majú na lebke voľne zavesené, vďaka čomu môžu doširoka roztiahnuť a prehltnúť aj veľmi veľkú korisť.
Jedovaté hady
V súčasnosti jestvuje asi 600 druhov jedovatých hadov. Obeť omračujú alebo usmrcujú jedom, ktorý jej vstrekujú do tela dutými jedovými zubami. Niektoré druhy majú jedové zuby v zadnej časti úst, iné v prednej.
Jed kobry ovplivňuje nervovú sústavu koristi, pričom spôsobuje zastavenie činnosti srdca a pľúc a súčasne vyraďuje z činnosti svaly.
Obrana
Hady sa stávajú korisťou mnohých predátorov, napríklad dravých vtákov, krokodílov či cicavcov. Bránia sa tak, že sa skrývajú, zdanlivo zväčšujú svoje rozmery, syčia, alebo predstierajú, že sú mrtve. Niektoré druhy sa pri napadnutí zbavujú chvosta. Vretenica gabunská a niektoré iné hady sa maskujú, iné krikľavým sfarbením varujú predátory, že sú jedovaté. Niektoré hady sa bránia napodobňovaním výstražného sfarbenia jedovatých druhov.
Vajcia a mláďatá
Väčšina hadov kladie vajicia. Samice ich zahrabávajú na vhkých miestach, napríklad do rozkladajúcich sa rastlín. Niektoré druhy, napríklad pytóny, sa okolo vajec ovýjajú, aby ich zohrievali, väčšina druhov sa však o vývin vajec nestará. Medzi hadmi sú aj živorodé druhy, napríklad veľhady. O vyliahnuté mláďatá sa rodičia nestarajú, preto sa musia hneď postarať sami o seba.
Zvliekanie pokožky
Hadie šupiny pokrýva tenká vrstva pokožky, ktorá sa približne šestkrát za rok zvlieka - často v jednom kuse. Tento dej sa nazýva aj lienenie a umožňuje hadom rásť. Pod starou vrstvou pokožky sa ešte pred jej zvlečením vytvorí nová vrstva. Po skončení lienenia niekedy zostane po hadovi celá neporušená priehľadná pokožka.