Grécky svet a Orient roku 336 pred n. l.
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 2012×
Příbuzná témata
Grécky svet a Orient roku 336 pred n. l.
V prvej polovici 4. storočia sa Sparta, Téby a Atény márne snažili o ovládnutie gréckeho sveta. Politickí teoretici, ako Aténčan Isokrates, predkladali program, ktorý by ukončil rozdelenie Grékov ovládnutím barbarov, čiže kolonizáciou Perzskej ríše. Panovník kráľovstva, ktoré Gréci považovali za barbarské, Filip II. Macedónsky, sa chopil tohto plánu. V priebehu dvoch desaťročí, v rokoch 356 až 336 pred n. 1., presadil zjednotenie miest pod svojou nadvládou, teda za cenu straty ich nezávislosti. Zapojil ich do ázijského ťaženia proti vtedajšiemu perzskému kráľovi Dareiovi III. Tento plán sa mu ale nepodarilo uskutočniť - roku 336 pred n. 1. bol zavraždený.Po zavraždení Filipa Macedónskeho, armáda vyhlásila za kráľa jeho dvadsaťročného syna. Počas jeho dvanásť a polročnej vlády sa zmenila tvár Grécka a celého východného sveta. Po Alexandrovi nezostalo nič tak, ako to bolo predtým.
Podľa legendy bol zo strany svojej matky Olympie Achillovým potomkom a zo strany otca Filipa potomkom Herakla (Diovho syna). Alexander mal dvojitý božský pôvod a Amon, egyptský boh, ho "vyhlásil za svojho syna a prisľúbil mu ovládnutie celého sveta". Tieto dva fakty mu prisudzovali výnimočný osud a priam mu predurčovali jeho megalomanské správanie. V jeho osobnosti sa prejavoval Grék i barbar. Ako Aristotelov žiak dostal encyklopedické vzdelanie a naučil sa základom sebaovládania. Jeho vášnivosť však zapríčinila to, že podľahol prchkosti, v ktorej dokázal zabiť svojho priateľa Kleita a veliteľa Parmeniona.
Od roku 336 pred n. 1. v Macedónii dôrazne a energicky likvidoval všetkých, ktorí by ho prípadne mohli zbaviť moci. V Grécku podnikol bleskovú výpravu a zmrazil všetky nádeje na slobodu, ktoré ožili po smrti jeho otca. Vyplienil a zrovnal so zemou Téby, aby dokázal svoju veľkosť. Gréci sa odvtedy neodvážili zdvihnúť hlavy a Alexander mohol začiatkom roku 334 pred n. 1. pokojne odísť do Ázie. Bolo to pokračovanie Iliady, odplata za perzské vojny. Skôr ako dosiahol brehy Troady, Alexander hodil do mora zlatú čašu. Na pevnine zabodol do zeme svoju kopiju na znak toho, že "ju dobyl oštepom". Hneď na začiatku výpravy sa v jeho mysli usídlila myšlienka vytvoriť celosvetovú monarchiu.
V priebehu niekoľkých mesiacov si podrobil Malú Áziu. Po porážke armády satrapov na riečke Granikos "oslobodil" pobrežné mestá. V Gordione preťal uzol, s ktorým si nik nevedel poradiť, a tým si otvoril cestu k definitívnemu dobytiu Ázie. Roku 333 pred n. 1.
sa stretol na Isse s Veľkým kráľom a prinútil ho k bezhlavému úteku.
Alexander túžil po rozbití nadvlády Peržanov nad námornými cestami. Zmocnil sa teda sýrsko-fenických miest: v auguste 332 pred n. 1., po sedemmesačnom obliehaní, padol Tyros a hneď nasledovala Gaza. Odtiaľ postupoval do Egypta, kde ho vítali ako osloboditeľa. V Memfise si nasadil dvojitú korunu, v oáze Siwa dostal boží príkaz vládnuť a roku 331 pred n. l. založil Alexandriu. Stal sa pánom mora, a kedže si bol úplne istý Egyptom, prekročil Eufrat a Tigris. V Gaugamelách rozdrvil obrovskú Dareiovu armádu Peržanov, ktorí si doviedli na pomoc aj vozy a slony. Pokračoval dobytím Súz a Persepolisu, ktoré vypálil a vyraboval. Vnikol do Pasargád, kde si uctil Kýrov hrob. Ovládol Irán a pokračoval v prenasledovaní Dareia. Po jeho smrti mu ako dedič Achajmenovcov vystrojil veľkolepý pohreb. Potom sa obrátil na východ a napriek nehostinným podmienkam a aktívnemu odporu niektorých miest tu násilne presadil svoju vládu. Roku 327 pred n. 1. vymedzil hranice svojej ríše v Iaxarte. Nový sen o ovládnutí celého vtedy známeho sveta ho nútil postupovať až k rieke Indus. Roku 326 pred n. 1. na Hydaspe rozprášil indickú armádu aj s jej slonmi a dostal sa až k Hyfázam. Jeho vojsko bolo už na hranici vyčerpania a odmietlo pokračovať až k rieke Gange. Úspešné dobyvateľské ťaženie s početne neveľkou armádou (40 000 mužov na začiatku, 120 000 mužov v Indii), bolo dielom neúnavného veliteľa a výborného stratéga. Bolo tiež svedectvom o geniálnom organizátorovi.
Ríša spočívala na absolútnej autorite panovníka, jej pilierom bola armáda, v ktorej sa nachádzali Gréci, Macedónčania a Orientálci. Alexander riadil svoju ríšu s obdivuhodnou diplomaciou, každej satrapii ponechal jej zvyky a jazyk. Dôsledkom jeho politiky bolo splynutie Grékov s barbarmi podľa princípu rovnocennosti všetkých ľudských jedincov. Symbolom tohto ideálu boli sobáše v Súzach roku 324 pred n. 1., kde si kráľ, jeho velitelia a 10 000 vojakov vzalo za manželky perzské ženy. Na celom území ríše založil asi tridsať Alexandrií, ktoré boli prostriedkami helenizácie Orientu. Helenizácia prebiehala vďaka šíreniu gréckej kultúry, najmä výučbou gréčtiny. Podporoval ju aj rozvoj obchodných výmen, ktoré vzrastali vďaka budovaniu ciest, kanálov, prístavov a intenzívnej razbe jednotných zlatých a strieborných mincí. Zjednotenie takej rozsiahlej ríše a rôznych národov, ktoré ju obývali, zabezpečoval aj silný kult panovníka. Atény uctievali " nového Dionýza" a roku 324 pred n. 1. vyslali do Babylonu svojich poslov, ktorí ho mali korunovať zlatom. O rok neskôr však Alexander náhle zomrel na maláriu.
Zanechal po sebe výsledok svojho panovania, plný paradoxov. Na jednej strane násilie kráľa, ovládaného megalomániou, nepochopenie Grékov voči splývaniu rás a obrovská ríša, ktorá nemohla prežiť svojho panovníka. Na druhej strane vidíme inovácie trvalého charakteru: koncepciu autokratickej monarchie, nadvládu Grécka nad Áziou a Egyptom, urbanizáciu, vzájomné prenikanie helénskej a východnej kultúry. "Nový Achilles" potvrdil Plutarchove slová, že dejiny tvoria veľkí panovníci.
Jediný národ, ktorý nebol porazený Alexandrom, bol kočovný kmeň skítov. Ich základnou zbraňou bol reflexný luk s obrovskou presnosťou a silou. Alexander si niekoľko týchto skítov "kúpil pre ďalšie boje".