Geneticky modifikované organizmy
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 4906×
Příbuzná témata
Geneticky modifikované organizmy
Čo sú geneticky modifikované organizmy?Geneticky modifikované organizmy sú organizmy (okrem človeka), ktorých dedičný materiál bol zmenený genetickou modifikáciou. Genetická modifikácia je cielená zmena dedičného materiálu, ktorý sa nedá dosiahnuť žiadnou prirodzenou rekombináciou a to vnesením cudzorodého materiálu do organizmu alebo vyňatím časti organizmu. K
ým v medicíne je genetika všeobecne akceptovaná, v poľnohospodárstve na ňu väčšina ľudí hladí s neskrývanou nedôverou. Podľa vedcov sú genetické manipulácie jedinou možnosťou, Ako vyriešiť čoraz pálčivejší problém zabezpečenia potravín pre všetkých. Geneticky upravované potraviny dokážu totiž odolávať zlým poveternostným podmienkam, škodcom, majú väčšie výnosy na hektár a nakoniec aj lepšie vyzerajú. Mnohí ľudia nedôverujú prieniku genetiky do poľnohospodárstva. Mnoho ľudí si myslí, že napr. tradične dopestované paradajky neobsahujú žiadne gény. A pritom ich genetickú štruktúru menia aj postreky a škodliviny uvolnené do ovzdušia. Pri nedostatku objektívnych informácií v médiách prevažujú polopravdy a poplašné správy, pretože zatiaľ neboli dokázané žiadne negatívne vplyvy na zdravie človeka. Dokonca prednosti geneticky upravených odrôd kukurice sú neporovnateľne väčšie ako ich nedostatky a ohrozenie zdravia cicavcov alebo ľudí možno úplne vylúčiť.
Na prahu tretieho tisícročia je jasné, že prienik genetiky na polia je nevyhnutný proces.
Vývoj smeruje k tomu, že o niekoľko rokov sa bez génovej biotechnológie nezaobídeme. Takzvané biotechnologické polia v USA zaberajú 34 rozlohy Nemecka. Úprava genómu si razí cestu aj pri pestovaní bavlníka, ryže, sóje, kukurice a iných plodín. Tieto plodiny sa vo všeobecnosti pokladajú za najviac geneticky upravované plodiny. To, čo sa v súčasnosti dopestuje pomocou konvenčných metód, môže sotva stačiť na zabezpečenie dennej kalorickej dávky o niekoľko rokov. Ďalšie zvyšovanie výnosov je možné len dvomi spôsobmi: buď bezuzdným klčovaním a vypaľovaním lesov a zamorovaním pôdy tonami pesticídov a v dôsledku klimatických zmien sa ocitneme na pokraji globálnej ekologickej katastrofy, alebo začneme vo veľkom uplatňovať technológiu, ktorá uspokojí dopyt po potravinách oveľa šetrnejším a elegantnejším spôsobom. Prívrženci biotechniky sú presvedčený, že ich metódy sú tým pravým východiskom z krízy. Niektorí genetici tvrdia, že akceptovanie génovej technológie širokou verejnosťou je už len otázkou času.
Spotrebitelia sa čoskoro budú môcť presvedčiť o výhodách upravovaných plodín, keď začnú kupovať finálne výrobky vyššej kvality – zdravý rastlinný olej alebo košele z pevnejších bavlnených vlákien, ktoré vydržia dvakrát dlhšie. V medicíne už málokto pochybuje o výhodách génových manipulácií. Z desiatich najpredávanejších liekov tri obsahujú geneticky modifikované organizmy. Jedným z nich je inzulín životne dôležitý pre diabetikov, druhým je interferón a tretím je hormón na podporu tvorby krvi, ktorý je vďaka biotechnike lekárom k dispozícii v neobmedzenom množstve. Vďaka biotechnike svitá nádej aj pre ľudí trpiacich chorobou AIDS. A ani desaťročia zdokonaľovania chemoterapie nedokázali zlikvidovať hrozbu zhubných nádorov. Prelom v tejto oblasti možno očakávať až po zavedení metód liečby zameranej na odstavenie nádoru od krvného obehu, na cielené zmeny v rakovinových bunkách a na mobilizáciu imunitného systému proti rakovine.
Ako pripraviť geneticky modifikovaný organizmus?
Geneticky modifikovaný organizmus pripravýme tak, že z neho gény buď odsránime alebo do organizmu gén pridáme. Potom môžeme hovoriť o tzv. „knock-outoch“, alebo o tzv. „knock-inoch“.
Knock-out:
Technika knock-outu umožňuje vyradiť jeden gén bez toho, aby čokoľvek iné bolo v organizme porušené. Pri tom sa využíva jeden z ochranných organizmov bunky. Tento mechanizmus pracuje tak, že špeciálne bielkoviny (enzými) osahávajú DNA a keď nájdu dva rovnaké úseky DNA a jeden z nich je porušený, vymenia ich medzi sebou. Jedná sa o tzv. homologénnu rekombináciu. Teda, keď chceme vyrušiť určitý gén, vložíme do stredu sekvencie DNA tzv. marker, napríklad marker, ktorý odoláva antibiotikám a ponúkneme túto sekvenciu (časť) DNA na test enzýmom, ktorý ju otestuje a nahradí s ňou pôvodnú prirodzenú časť DNA.
Knock-in:
Úplne rovnakým spôsobom pripravíme knock-iny, teda organizmy, ktoré obsahujú mutáciu len v jednom konkrétnom mieste v genóme. Len okrem spomínaného markeru, tam vložíme ešte pomínanú vlastnú mutáciu. Lenže na rozdiel od knock-outu gén nebude vyradený (nahradený), ale bude plnohodnotne s vlastnou mutáciou pracovať ďalej.
Juraj Zámečník.