Galaxie
Kategorie: Fyzika a astronómia (celkem: 480 referátů a seminárek)
Galaxie
Pri pohľade na nočnú oblohu v lete alebo aj v zime - nás upúta za jasnej bezmesačnej noci slabo žiariaci jemný pás, ktorý sa nazýva Mliečna cesta. V letných mesiacoch prechádza Mliečna cesta zenitom a tiahne sa cez celú oblohu od severu k juhu. Až prvé pozorovania Galilea Galileiho ďalekohľadom odhalili, že pás Mliečnej cesty sa skladá z ohromného množstva hviezd. Pás Mliečnej dráhy na oblohe je nerovnomerne hustý. Hviezdy, ktorých svetlo sa nám zlieva do pásu Mliečnej cesty tvoria iba najbližšie okolie Slnka. Pozorovať môžeme asi 1 % hviezd galaktického disku. Kvôli veľkej hustote medzihviezdnej látky ďalej nedovidíme optickými prístrojmi. Môžeme však skúmať Galaxiu v iných oknách elektromagnetického spektra. Galaxia je obrovský zhluk hviezd, hmlovín a medzihviezdneho materiálu. Najmenšie galaxie obsahujú približne 100 000 hviezd, ale najväčšie obsahujú až 3 000 miliárd hviezd. Podľa tvaru poznáme tri základné typy galaxií:-eliptické, ktoré majú oválny tvar,
-špirálové, ktorých ramená špirálujú smerom von od vydutého stredu
-nepravidelné, ktoré nemajú výrazný tvar. Niekedy sa tvar galaxie zdeformujú vplyvom zrážky s inou galaxiou. V 20. rokoch XX. storočia Edwin Hubble (1889 - 1953) ukázal, že špirálové hmloviny sú v skutočnosti vzdialené galaxie podobné našej vlastnej Galaxii a u niektorých dokázal zmerať ich vzdialenosti od nás.
Vzdialenosť galaxie vieme určiť len nepriamo - tzn. na základe veľmi jasných hviezd, premenných hviezd, resp. na základe známeho zdanlivého a skutočného priemeru niektorého z objektov galaxie. Najvzdialenejšie „bežné“ galaxie sú od nás vzdialené asi 10-15 miliárd svetelných rokov. Edwin Hubble zaviedol rozdelenie jednotlivých typov galaxií podľa ich vzhľadu. Postupne vzniklo viacero ďalších triedení, ale všeobecne je Hubblova klasifikácia prijímaná ako jednoduchá a dômyselná. Ramená špirály obsahujú najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktorých sa rodia hviezdy). Naša Galaxia je obrovská hviezdna sústava s priemerom približne 100 000 svetelných rokov. Celá Galaxia sa v priestore otáča tak, že hviezdy nachádzajúce sa bližšie k jej stredu sa pohybujú rýchlejšie ako hviezdy na jej okraji. Slnko, ktoré je asi v dvoch tretinách cesty smerom od stredu k okraju Galaxie, vykoná jeden obeh približne za 220 miliónov rokov. Je to jeden galaktický rok. Slnečná sústava je naším domovom v Galaxii. Slnečná sústava vznikla pred piatimi miliardami rokov spolu so Slnkom zo slnečnej hmloviny.
Slnečná sústava sa neskladá iba zo Slnka a planét, ale aj ich mesiacov, komét, malých planétok a meteoroidov, či drobného medziplanetárneho prachu. Ak sa stretnú dve približne rovnako veľké galaxie, nedôjde k pohlteniu, ale ku galaktickej zrážke. Označenie je možno trochu zavádzajúce, pretože pod zrážkou si nemôžeme predstavovať ničivú kolíziu dvoch pevných telies. Galaxie sú tvorené hviezdami, ktoré sú rozložené veľmi riedko a tak dochádza skôr ku vzájomnému "prestúpeniu sa" galaxií. Okrem hviezd sa však v galaxiách nachádzajú aj veľké oblaky medzihviezdneho plynu, ktoré sú oveľa rozmernejšie ako hviezdy. Strety takýchto oblakov plynu vyvolajú gravitačný kolaps a následný prudký zrod nových hviezd.
Podľa výsledkov pozorovania galaxií odhadujeme, že v nami pozorovateľnom vesmíre je najmenej sto miliárd galaxií. Tieto sa zoskupujú do štruktúr podobne, ako hviezdy tvoria hviezdokopy.
Rozvoj teórií vývoja galaxií nám umožňuje porozumieť aj takým procesom ako sú zrážky galaxií či galaktický kanibalizmus. Zoskupenia niekoľkých desiatok galaxií nazývame skupinami galaxií. Hviezda niekoľkých skupín galaxií dosahujúce populáciu stoviek galaxií nazývame galaktické kopy. Pravdepodobne najväčšími jednotnými štruktúrami vo vesmíre sú nadkopy galaxií. Sú to zoskupenia tisícok až stoviek tisícok jednotlivých galaxií.