Funkčná morfológia tkanív
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 4921×
Příbuzná témata
Funkčná morfológia tkanív
Tkanivá sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu. Vývoj tkanív je nerozlučne spätý s vývojom mnohobunkových organizmov.Najjednoduchšie bunkové organizmy (napr. jednobunkové riasy, huby, prvoky) majú v jedinej bunke sústredené všetky životné funkcie. Ich rozmnožovanie je totožné s delením celej bunky a nie sú tu nijaké
tkanivá. Jednobunkové organizmy sa pokladajú za vývojovo najstaršie. Vyvinuli sa z veľmi primitívnych živých sústav, tzv. eobiónov. Dnešné jednobunkové organizmy, napr. prvoky, sú napriek svojej zdanlivej stavebnej a funkčnej jednoduchosti len akýmsi vzdialeným obrazom vývojovo pôvodných jednobunkových organizmov. Aj jednobunkové organizmy prekonali a prekonávajú svoj vývoj. Tento vývoj sa uberá dvoma základnými smermi: vývojom na úrovni jednobunkových a vývojom mnohobunkových organizmov. Z jednobunkových organizmov dosiahli najväčšiu zložitosť nálevníky. Ich ďalší vývoj bol zrejme obmedzený dosiahnutými rozmermi bunkového tela. V podmienkach pohyblivého jednobunkového organizmu nemožno totiž na väčšiu vzdialenosť zabezpečiť koordináciu, už pomerne zložitých funkcií, ktoré sú nevyhnutné na prežitie v premenlivom a často aj v agresívnom prostredí.
Nevýhody jednobunkového tela sa v priebehu vývoja riešili združovaním prvokov do kolónií. Išlo najskôr o kolónie prvokov podobných dnešných bičíkovcom. Jedinci daktorých kolónií mohli žiť spočiatku aj samostatne, ale s pokračujúcou deľbou funkcií medzi skupinami buniek jednej kolónie sa niektoré bunky natoľko špecializovali, že ich samostatná existencia mimo rámca kolónie nebola už ďalej možná. Vznik týchto špecializovaných úsekov kolónií predstavoval základ budúcich tkanív. Tkanivá mnohobunkových organizmov sú teda výsledkom postupného rozlišovania -špecializácie buniek. Východiskovými a základnými tkanivami vo vývoji mnohobunkových živočíchov sú epitely. Sú to tkanivá plošného charakteru s bunkami, ktoré sú tesne priložené k sebe. Medzi bunkami sú len nepatrné medzibunkové priestory a keďže jednou z hlavných funkcií epitelu je zabraňovať nadmerným stratám tekutiny, sú medzi bunkami vytvorené rôzne typy medzibunkových spojov. Jednotlivé epitelové bunky sa môžu ďalej špecializovať napríklad na rozmanité druhy žľazových buniek, ktoré produkujú rôzne typy látok.
Medzi ďalšie typicky živočíšne tkanivá patria spojivo vé tkanivá (väzivo, chrupka, kosť), ktorých rozvoj v evolúcii mnohobunkových živočíchov úzko súvisí s výstavbou pevnej opory tela (kostry) a s vývojom
pohybovej sústavy. Svalové tkanivá zabezpečujú u mnohobunkových živočíchov predovšetkým pohyb. Väčšina buniek je schopná meniť svoj tvar zmrštením určitého úseku cytoplazmy. Aj keď je táto vlastnosť typická prakticky pre všetky bunky, vznikajú už v cytoplazme niektorých prvokov špeciálne štruktúry, tzv. myofány, ktorým zodpovedajú u vyšších živočíchov myofibrily. Sú to útvary zložené zo zmrštiteJných vláknitých bielkovín, ktoré sú uložené buď v cytoplazme svalových buniek (hladká svalovina), alebo v cytoplazme svalových vláken (kostrová svalovina). Bunková štruktúra svalového tkaniva je typická najmä pre bezstavcové živočíchy a pre hladkú (orgánovú) a srdcovú svalovinu stavovcov. Kostrová (priečne pruhovaná) svalovina sa vyvíjala v súvislosti s vývojom pevného skeletu,ku ktorému sa kostrové svaly upínajú a vytvárajú aktívnu zložku pohybového systému. V súvislosti s vývojom pohybu sa postupne zdokonaľoval príjem, spracovanie a prenos informácií, ktoré sú nevyhnutné na účelný pohyb. Prenos informácií je podmienený dráždivosťou a vodivosťou. Obidve sú všeobecnými vlastnosťami cytoplazmy, podobne ako je zmrštivosť. Tak ako sa na zdokonalenie pohybu tvoria špeciálne bielkoviny, vyvíja sa na riadenie tohto pohybu tkanivo, ktorého funkčné vlastnosti a bohato rozvetvená sieť bunkových výbežkov sú schopné riadiacu funkciu zabezpečiť. Túto úlohu plní nervové tkanivo. Primitívne základy nervovej sústavy vznikali pravdepodobne v úzkej nadväznosti na svalové bunky u húb alebo mechúrnikov. Časť svalových buniek sa diferencovala na "pravé" bunky hladkej svaloviny a časť sa postupne špecializovala na vedenie elektrických impulzov k "pravým" svalovým bunkám. Najprimitívnejšiu nervovú sústavu majú mechúrniky. Je to tzv. difúzna nervová sústava, ktorú tvoria izolované nervové bunky - neuróny.
Podľa dosiahnutého stupňa nahromadenia neurónov a typu ich prepojenia rozlišujeme u primitívnych červov pásovitú nervovú sústavu a u krúžkových červov rebríčkovú nervovú sústavu. Vrchol koncentrácie a centralizácie vo vývoji nervovej sústavy sa dosiahol u chordátov, u ktorých sa vyvíja rúrkovitá ústredná nervová sústava, uložená na chrbtovej strane tela. Z pôvodnej jednoduchej rúry
sa u chordátov postupne vyvíjajú jednotlivé oddiely mozgu a miechy, z ktorých vybiehajú obvodové periféme nervy.
BUNKU definujeme ako základnú stavebnú a funkčnú jednotku všetkých živých organizmov. U jednobunkových organizmov tvorí bunka celé telo "živočícha".
Viacbunkové organizmy sú tvorené bunkovými súbormi -tkanivami.
TKANIVÁ vznikli v súvislosti s vývojom mnohobunkových organizmov, ktorých zložitá látková výmena a komplikované životné prejavy vyžadujú "deľbu práce" medzi jednotlivými bunkami a skupinami buniek. Pri výstavbe zložitých tiel mnohobunkových živočíchov sa aj tkanivá ďalej zoskupujú a vytvárajú orgány.
ORGÁN je súbor tkanív zretelne oddelený (ohraničený) od okolia, ktorý vykonáva určité funkcie. Na stavbe orgánov sa podieľajú rozličné tkanivá; jedno tkanivo však má rozhodujúci význam -zabezpečuje hlavnú funkciu orgánu. (Napríklad sval je orgán zložený z niekoľkých tkanív: svalového tkaniva, väziva, ciev a nervov.) Orgány, ktoré zabezpečujú príbuzné funkcie, tvoria orgánové sústavy -systémy. (Napríklad pohybový systém sa skladá z jednotlivých kostí, ich pohybových spojov -kĺbov a z jednotlivých svalov.) Členenie organizmu na jednotlivé systémy, orgány a tkanivá má základný význam pri štúdiu stavby a funkcie ľudského tela. Pochopenie stavby a funkcie bunky je nevyhnutné pre poznanie a pochopenie funkcie a stavby tkanív a orgánov.