Fiodor Dostojevskij Idiot
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 1603×
Příbuzná témata
Fiodor Dostojevskij Idiot
Vydavateľstvo: TatranRok vydania: 1989
Kniha: 4 časti / 50 kapitol / 651 strán
Hlavný hrdina: Lev Nikolajevič Myškin, knieža
Vedľajšie postavy:
Nastasia Filippovna
Lizaveta Prokofievna
Parfen Rogožin
Ivan Fiodorovič Jepančin
Alexandra, Adelaida, Aglaja Ivanovna
Gavrila Ardalionovič Ivolgin
Lebedev
Stručný obsah: Dostojevského román Idiot má veľmi zložitý dej a je poprepletaný množstvom postáv rôznej povahy. Písaný je veľmi pestro: Opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát i zdĺhavé a nudné úvahy.
Tému nachádza autor v návrate kniežaťa Myškina zo Švajčiarska, kde sa liečil z nervovej choroby, do Ruska. Tu nadviaže kontakty s vysokopostavenými ľuďmi a zaľúbi sa.
Najskôr sa zoznámi s Jepančinovcami - s Ivanom Fiodorovičom, Lizavetou Prokofievnou a ich dcérami Alexandrou, Adelaidou a Aglajou. Ivan Fiodorovič je jeden z nespočetného množstva ruských generálov. Knieža Myškin si ho získa najmä svojím kaligrafickým umením, a preto sa ho Ivan Fiodorovič rozhodne ubytovať v pochybnej rodine jeho zamestnanca Gavrilu Ardalionoviča Ivolgina, zvaného skôr menom Gaňa. Ešte v ten večer Gaňa požiada o ruku vrtošivú ruskú krásavicu Nastasiu Filippovnu. Tá ho ale odmietne, a tak sa o šťastie pokúsi knieža. Nepochodí však ani on: Nastasia Filippovna si totiž nakoniec vyberie bohatého pijana Parfena Rogožina. Sama však robí všetko preto, aby sa zaňho nemusela vydávať…
Knieža Myškin sa presťahuje do Moskvy a asi po polroku do Pavlovska, kde sa už medzitým usídlili Jepančinovci, Ivolginovci, Rogožin i Nastasia Filippovna. Tu sa začnú rozvíjať jeho city: Zamiluje sa do Aglaje Ivanovny, i keď v hĺbke duše ešte stále ľúbi tú, ktorá ho pred časom tak nehanebne odmietla.
Aglaja cíti Myškinovu lásku, no i keď aj ona ho má rada, správa sa ku nemu povýšenecky. Zlom nastane, keď jej Nastasia Filippovna začne písať listy, aby si ho za každú cenu zobrala za manžela, lebo jej na ňom záleží. Urazená Aglaja zavedie knieža do Rogožinovho domu, aby Nastasii ukázala, aká veľká je jeho láska k nej. Stane sa však to, čo nikto nečakal: Lev Nikolajevič Myškin pri výbere medzi nimi zaváha a potupená, nahnevaná i sklamaná Aglaja s plačom zuteká.
Chystá sa teda svadba kniežaťa s Nastasiou Filippovnou. Až do posledného okamihu ide všetko ako po masle, ale necelých desať minút pred slávnostným ceremoniálom nevesta dobrovoľne odíde s Rogožinom. Ženích sa dovtípi, že išli do Parfenovho domu do Petrohradu a hneď na druhý deň ich pôjde hľadať.
Po veľkom úsilí nakoniec nájde Rogožina, ktorý ho hneď odvedie za tou, ktorá prekazila svadbu a ponížila ho pred očami verejnosti. Je však mŕtva ! Rogožin ju pred pár hodinami zabil a teraz nevie, čo s jej telom… Knieža mu však nepomôže, lebo sa mu vráti nervová choroba, a kým vraha zatvoria na pätnásť rokov do väzenia, on opäť ide do Švajčiarska liečiť sa.
Môj názor: Prvých 500 strán tohot románu sa dá čítať, no potom sa to naozaj - presne podľa názvu - mení na úplnu idiotinu. Priam odstrašujúco pôsobia ruské mená, v ktorých sa dá len veľmi ťažko vyznať. Sladká angličtina !
Charakteristika kniežaťa Leva Nikolajeviča Myškina: Dala by sa zhrnúť do dvanástich slov: Dobrosrdečný, naivný, nespoločenský, vrtošivý, skromný, tichý, ušľachtilý, optimistický, úprimný, nevtieravý, taktný (niekedy až príliš) a hlavne rojko.
Niektoré výroky:
„Ľudia sú na svete preto, aby sa navzájom trápili.“
„Ruská literatúra je podľa mňa celá neruská.“
„Hovoriť pravdu - to je nebezpečné !“
„Jestvujú dva rozumy: hlavný a vedľajší.“
„Všetci raz budú generálmi.“
Úryvok z textu: (Po vražde Nastasie Filippovny)
Keď sa po mnohých hodinách otvorili dvere a vošli dnu ľudia, našli vraha v úplnom bezvedomí a horúčke. Knieža sedel pri ňom nehybne na lôžku a zakaždým, keď chorý vykríkol alebo začal blúzniť, jemne ho hladkal trasúcou sa rukou po vlasoch a lícach, akoby ho tíšil a láskal. No už vôbec nechápal, na čo sa ho spytovali, nepoznával ľudí, čo prišli dnu a obstali ho. A keby bol aj sám Schneider prišiel teraz zo Švajčiarska pozrieť svojho bývalého žiaka a pacienta a keby si pripomenul ten stav, v akom sa nachádzal knieža kedysi v prvom roku svojej liečby vo Švajčiarsku, bol by len hodil rukou a povedal ako vtedy: „Idiot !“.