Filozofické východiská pri formulovaní cieľov a úloh výchovy detí predškolského veku
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4027×
Příbuzná témata
- Filozofické východiská pri formulovaní cieľov a úloh výchovy detí predškolského veku
- filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
- Hlavné zásady výchovy dieťaťa predškolského veku
- Taxonómie cieľov vyučovacieho procesu
- Konkurencieschopnosť slovenskej produkcie - východiská, reálny vývoj 1993-2000
Filozofické východiská pri formulovaní cieľov a úloh výchovy detí predškolského veku
Výchova ako proces formovania ľudí predstavuje jednu z najdôležitejších podmienok existencie spoločnosti. V priebehu vývoja spoločnosti sa v rôznych častiach sveta vytvárali také výchovné sústavy, ktoré odpovedali stupňu vývoja spoločnosti a jej kul-túrnej úrovni.Výchovou detí od najútlejšieho veku sa zaoberali mnohí pokrokoví pedagógovia v minulosti. Vo svojich prácach zdôrazňovali potrebu rozumovej výchovy dieťaťa a videli v nej dôležitý základ jeho celého ďalšieho vývoja. Túto základnú myšlienku nájdeme u Komenského, Rousseaua, Pestalozziho, Owena i Ušinského, aj keď každý z nich pristupoval k riešeniu rozumovej výchovy najmenších detí, k formulácii jej úloh, obsahu a metód z najrôznejších pozícií.
Prvým pedagógom, ktorý začleňoval predškolskú výchovu do systému výchovy vôbec bol J. A. Komenský. Komenský považoval za hlavný cieľ výchovy formovať osobnosť dieťaťa od začiatku tak, aby bola pripravená na ďalšiu etapu výchovy a vzdelávania. „Jeho myšlienky o výchove malých detí v rodine, o potrebe rozvíjať ich percepciu, reč a názorné predstavy pri príprave na školu mali podstatný vplyv na ďalší rozvoj predškolskej pedagogiky a nestratili význam ani v dnešných časoch.“
J. J. Rousseau vniesol do úvah o výchove svoje základné filozofické hľadisko – ideu rovnosti medzi ľuďmi a slobody človeka. Jeho hlavnou myšlienkou bola snaha predĺžiť detstvo, nechať dozrieť detstvo v dieťati. Cieľ predškolskej výchovy formuloval ako ideu detskej slobody, teda jeho cieľom bolo ponechať detskému vývoju slobodný, voľný priebeh. Jeho požiadavka prirodzenej výchovy vychádzala z vtedajšieho hnutia „návratu k prírode“, ktoré vychádzalo z protestu proti výchove obmedzujúcej potreby a rozvoj dieťaťa.
Vo výchovnom pôsobení J. H. Pestalozziho bola vždy v popredí láska k deťom. Usiloval sa ich poznať, porozumieť im. Podľa neho má rodina medzi výchovnými a vzdelávacími činiteľmi významné miesto, matka je vychovávateľkou detí. Pestalozzi si uvedomoval, že všetky matky sa nemôžu venovať výchove svojich detí, preto uvažoval o detských domoch, kam by matky privádzali školopovinné deti na celý deň. Videl v týchto domoch alebo triedach pre deti predškolského veku realizovanie postupnosti predškolského a školského vyučovania.
R. Owen je priekopníkom organizácie a praxe predškolskej výchovy.
V jeho systéme predškolskej výchovy treba kladne hodnotiť telesnú výchovu, výchovu k práci, pravdivé oboznamovanie detí s okolím, využívanie hier ako výchovného prostriedku. Nedocenil však výchovnú úlohu rodiny a význam rodinnej výchovy.
Základom K. D. Ušinského teórie predškolskej výchovy je idea národnosti. Dieťa si má osvojovať prvky národnej kultúry a to prostredníctvom materinskej reči. Ušinský ukázal súvislosť medzi rozvojom reči a myslenia. Tomuto rozvoju pomáhajú ľudové rozprávky, rozprávanie podľa obrázkov a príslovia.