Ferid Murad a Louis J. Ignarro životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 1464×

Příbuzná témata



Ferid Murad a Louis J. Ignarro životopis

Ferid MURAD
( 1936 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1998 spolu s R.F. Furchgottom a L.J. Ignarrom za objav spojený so signálnou funkciou oxidu dusnatého.

Americký farmakológ F. Murad sa narodil 14.9.1936. Vyštudoval ( lekárska ) medicínu a farmakológiu na lekárskej fakulte univerzity v Clevelande v štáte Chio. Tu v roku 1965 obhájil doktorát. S výskumom začal ešte počas štúdia v špecializovaných laboratóriách. Zameral sa na farmakológiu a internú medicínu. Bol profesorom na viacerých amerických univerzitách. V súčasnosti pôsobí ako doktor medicíny a farmakológie na Clevelendskej univerzite.
Profesor Murad stal pri kolíske výskumu biologických účinkov oxidu dusnatého – NO. Zaoberal sa príčinami väsodilačného efektu nitroglycerínu a jeho derivátov. V roku 1977 objasnil, že z týchto látok sa uvoľňuje oxid dusnatý, ktorý vyvoláva relaxáciu hladkého svalstva.
Až do polovice 80- rokov sa o oxide dusnatom hovorilo predovšetkým ako o zložke výfukových plynov, fotochemického smogu a kyslých dažďov či katalyzátorov zániku ozónovej vrstvy vo vysokých hladinách atmosféry. Pritom ide o zlúčeninu známu už dávno. Trvalo ale viac ako sto rokov než vedci objasnili, prečo nitroglycerín zmierňuje srdečné bolesti, že uvoľňuje oxid dusnatý, ktorý vyvoláva rozšírenie koronárneho riečištia. Tak vlastne vedci dokázali, že oxid dusnatý znečisťovateľ ovzdušia má podľa ich výskumov významnú úlohu ako signálna molekula v krvnom obehu. Skutočnosť, že plyn môže vznikať v bunke, preniknúť membránou a ovplyvňovať funkciu iných buniek, je novým objavom princípu signalizácie v živých organizmoch. Objav má uplatnenie v liečbe srdcovo – cievnych ochorení, šoku a impotencie.
Na Muradové práce v tomto odbore nadviazali Furchgott a Ignarro. Louis J. IGNARRO
( 1931 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1998 s R.F. Furchgottom a F. Muradom za objav oxidu dusnatého ako signálnej molekuly v kardiovaskulárnom systéme.

Americký farmakológ L.J. Ignarro sa narodil 31.5.1931 v New Yorku. Tu vyštudoval farmakológiu na Columbijskej univerzite. Doktorát obhájil v roku 1966 na univerzite v Minnesote. Od roku 1985 je profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Za výsledky svojej práce získal rad čestných doktorátov a viacero cien.
Výskumnej práci sa venoval už počas štúdia a neskôr v špecializovaných laboratóriách.

Nadviazal na predošlé výskumy profesora Fruchgotta, ktorý spolu s J.Zawadskim zistili, že bunky cievneho endotelu produkujú endoteliálny relaxačný faktor neznámej povahy. Po ďalších výskumoch a analýze Ignarro usúdil, že tento neznámy faktor je zhodný s oxidom dusnatým, ktorý v danej reakcii funguje ako signálna molekula medzi endotelovou bunkou hladkého svalu ciev.
Vplyv NO na hladké svalstvo znamená regulačné zásahy do funkcie ciev, do motoriky dýchacích ciest či do zložitých pohybových pochodov v gastrointestinálnom systéme a urogenitálnej sústave.
To znamená, že účinok NO na jeden funkčný ukazovateľ, napríklad krvný tlak, znamená zásah nie len do srdečnej a cievnej činnosti, ale aj funkcie obličiek.
Tento problém bol podnetom pre ďalšie výskumné práce, v ktorých sa mnohostranná signálna úloha NO v medzibunkovom prenose informácie ďalej objasňuje. Záujem je zameraný najmä na kardiovaskulárny systém.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?