Fénické písmo

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6568×

Příbuzná témata



Fénické písmo

Vývoj fenického písma

Fenické písmo má pre nás veľký historický význam, ktorý spočíva nielen v jeho typologickej vyspelosti, ale hlavne v tom, že sa stalo základom, z ktorého sa vyvinulo grécke hláskové písmo a sprostredkovane cez Etruskov latinské písmo, ktoré sa prispôsobilo európskym jazykom.
Feničania žili na východnom pobreží Stredozemného mora a patrili medzi západosemitské národy. Dlhé storočia žili pod nadvládou Egypta, čo sa odrazilo aj na ich kultúre a teda aj na písme. Koncom 19. storočia F. Lenorman začal hlásať hypotézu, že Feničania prebrali písmo od Egypťanov, ktorých písmo boli jediné z najstarších písmeno-zvukových písmen. Teda aj hieroglyfy boli znaky, ktoré označovali zvuk, ktorým sa začínalo slovo. V dobe oslabenia chetitskej ríše a Egypta v 14. a 13. storočí pred n.l. sa Feničanom podarilo vydobyť si relatívnu nezávislosť a viac menej si ju uchránili do 8. storočia pred n.l., kedy bola ich moc zlomená asýrskym vpádom. V roku 1877 vznikla hypotéza, že fenické písmo má práve asýrsky pôvod. Zástancovia tejto teórie argumentovali podobnosťou názvov niektorých písmen. Fenické písmo ale vzniklo v 13. storočí pred n.l., čiže o päť storočí skôr ako na územie Fenície vpadli Asýrčania. V 30 rokoch 20. storočia ale boli objavené pamiatky ugaritského písma, o ktorom sa správne predpokladalo, že je asýrsko-babylónskeho pôvodu. Datuje sa do 14. storočia pred n.l. a navyše sa opiera o tie isté princípy ako fenické písmo. Z toho môžeme vyvodiť, že fenické písmo bolo ovplyvnené assýrskym vpádom.
V dobe nezávislosti vo Fenícii prekvital obchod, ktorý sprostredkoval výmenu tovaru medzi východom a západom. Feničania boli veľmi dobrí obchodníci a moreplavci. Ich texty sa nachádzajú v celej oblasti Stredozemného mora, kde Feničania uskutočňovali svoje obchody. Za svoj rozkvet vďačil Byblos, kultúrne a remeselnícke centrum Fenície, živému obchodu a Egypťanmi, ktorý tu kupovali cédrové drevo a samozrejme tu zanechali veľký kultúrny vplyv. Práve v Byblos boli objavené dva nápisy písané fenickým písmom, ktoré sa pokladajú za jedny z najstarších pamiatok. Fenické nápisy sa našli aj na egyptskom ABÚ SIMBELE na nohách kolosov zhotovené fenickými žoldniermi, ktorí tu bojovali.
Feničania obchodovali aj s Kartágom, kde vzniklo púnske písmo, priamy potomok fenického. „Po páde Kartága a zániku ríše podnikavých Feničanov zaniká aj fenické písmo. Posledné púnské pamiatky pochádzajú z 3. storočia n.l. Fenické písmo sa prestalo používať päť storočí predtým.

No ďalšie „deti“ fenického písma prežili storočia a tisícročia.“ (Kondratov, 1981, str. 177).
Z fenického písma pochádza aj písmo aramejské. Aramejci žili v Sýrií a Mezopotámii a písmo prebrali od svojich susedov Feničanov. Potvrdzujú to aj staroveké nápisy aramejskych kráľov zostavené hlavne vo fenickom jazyku. Z aramejskeho písma sa neskôr vyvinulo písmo starožidovské a židovské.
Nápisy a texty fenického písma boli objavené aj v Grécku, na Cypruse a v celej Malej Ázií. Na južné ostrovy priniesli fenickí obchodníci, pravdepodobne z Tyru alebo Sidónu písmená, ktoré Gréci niektoré nepriali, pri niektorých zmenili fonetický charakter a vytvorili si niektoré písmená, ktoré fenické písmo nemalo. Klasická grécka abeceda mala 24 písmen, kdežto fenická abeceda len 22. To, že Feničania silne ovplyvnili grécku abecedu vyplýva aj z týchto argumentov: „ 1. obidve písma boli zvukové, 2. v archickej gréčtine niet písmen pre samohlásky, 3. zvukový charakter sa rovná fenickému, 4. názvy písmen, 5. smer písania, 6. grécke písmo sa formovalo v 9. storočí, v hlavnej epoche rozvoja fenického písma, 7. na ostrovoch boli silné fenické vplyvy, 8. svedectvo starovekých historikov (Herodotos) a mytológie.“ (Špetko, 1963, str. 28). „Grécke písmo sa stalo základom latinskej abecedy (cez etruskú abecedu) i slovanské písma, abecedy egyptských Koptov, ako aj písmen mnohých iných národov na svete (Kondratov, 1981, str.179)
Feničania vďaka obchodu a moreplavbe poznali písmo egyptské ale aj písmo klinové, ktoré sa používalo v Kaane, ktorého súčasťou bola j Fenícia. „Rozvoj obchodu a remesiel si však vyžadoval jednoduchšie písmo, prístupnejšie širším vrstvám.“ (Krúpa, 1989, str. 49). Fenické písmo radikálne zredukovalo počet znakov takým spôsobom, že každému písmenu zodpovedala len jedna hláska, presnejšie spoluhláskam, za ktorou mohla nasledovať samohláska. Takéto zjednodušenie písma a spôsob života Feničanov ako obchodných moreplavcov podnietili a ovplyvnili európske písma a abecedy. Použitá literatúra:

1. KÉKI, B.: 5000 let písma, 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1984. 148 st. ISBN 80-243-0803-84
2. KONDRATOV, A.: Kniha o písme, 1. vyd. Bratislava: Smena, 1981. 280 st. ISBN 73-057-81
3. KRUPA, V., GENZOR, J.: Písma sveta, 1. vyd. Bratislava: Obzor, n.p., 1989. 358st. ISBN 80-215-0011-5
4. ŠPETKO, J.: Dejiny písma a knihy, 1.vyd. Bratislava: SPN, 1963. 202 st, K-06-31005.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?