Fauvizmus
Kategorie: Umenie (celkem: 313 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 08. ledna 2009
- Zobrazeno: 6187×
Příbuzná témata
Fauvizmus
,,Fauves“ (čítaj fóv), znamená po francúzsky šelmy. Takto bola pomenovaná mladá skupina francúzskych umelcov, ktorá svojim novátorským prístupom na začiatku 20. storočia provokovala verejnosť. Začiatky fauvizmu treba hľadať už v období okolo roku 1890. Fauvizmus je prvým revolučným činom moderného maliarstva. Bol predovšetkým vzburou proti akademizmu a impresionizmu, výrazom nového výtvarného cítenia. Nezrodil sa z nejakého vopred vypracovaného názorového systému. Všetci umelci, ktorí sa na ňom zúčastnili, si zachovali svoju pomerne veľkú samostatnosť. Každý fauvista mal svoju vlastnú definíciu maľby. Jediné, čo majú títo umelci spoločné, sú náhodné fakty a najmä uplatnenie absolútnej slobody vo vzťahu k prírode – pravda, bez pokušenia ju narušiť.
Fauvisti sa formovali pod vplyvom postimpresionistov- Cézanna, van Gogha a hlavne Gauguina (čítaj Gogéna), ktorí znovu obnovili platnosť formy a tvarov.
Fauvisti redukovali farby na obrazoch hlavne na základné- modrú, žltú, červenú a na farby vytvorené ich kombináciou- zelenú, oranžovú, fialovú, ružovú. Farba bola v tomto smere dôležitým vyjadrovacím prostriedkom, charakteristické boli jasné, čisté, výrazné farby. Maliari farbou tvarovali a definovali jednotlivé prvky v obraze. Autori sa neviazali dogmaticky na prirodzenú farebnosť a vzhľad predmetu, ktorý maľovali, boli nezávislí od vnímanej skutočnosti. Vnímaná realita im slúžila len ako model, ktorý namaľovali vo svojom vlastnom farebnom poriadku, podľa vlastných predstáv.
Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu a celkové usporiadanie obrazu.
Obľúbené témy boli- akty, zátišia, interiéry ateliérov, prístavy, krajinky...Vyjadrovanie bolo plošné, bez tieňovania a zbytočných detailov.
Hlavným predstaviteľom bol Henri Matisse, ktorý sa usadil v Paríži. Tento autor mal odmietavý postoj k impresionizmu, rád používal čisté, žiarivé a nelomené farebné tóny a plochy. Tvar figúr často jasne definoval kontúrou. Tvrdil, že výraz nespočíva vo vášni, ale v celkovom usporiadaní obrazu. K jeho najznámejším dielam patrí- ,,Zátišie so zlatými rybkami“ (Zátišie s červenými rybkami), ,,Tanec“, ,,Cigánka“, ,,Španielka s tamburínou“, ,,Harmónia v červenej“...
Inými významnými predstaviteľmi boli André Derain (čítaj Derén)- ,,Suché plachty“ a M. Vlaminck- ,,Plachetnice na Seine“. Vlaminck bol pravou ,,šelmou“ medzi fauvistami. Mal búrlivý temperament a vo svojom živote sa riadil viac inštinktom ako intelektom.
Hoci fauvizmus trval pomerne krátko, jeho význam spočíva nielen v neobyčajnej slobodomyseľnosti, ktorú vedel prebojovať, ale aj v dôsledkoch, ktoré vyvolal v nasledujúcich rokoch. Takisto nesmieme zabudnúť na vysokú úroveň diel, ktoré ho preslávili. Nimi sa títo umelci trvalo zapísali do dejín výtvarného umenia. A tak sa názov fauvizmus, napriek pôvodnému posmešnému označeniu, stal skutočným pojmom.
,,Fauves“ (čítaj fóv), znamená po francúzsky šelmy. Takto bola pomenovaná mladá skupina francúzskych umelcov, ktorá svojim novátorským prístupom na začiatku 20. storočia provokovala verejnosť. Začiatky fauvizmu treba hľadať už v období okolo roku 1890. Fauvizmus je prvým revolučným činom moderného maliarstva. Bol predovšetkým vzburou proti akademizmu a impresionizmu, výrazom nového výtvarného cítenia. Nezrodil sa z nejakého vopred vypracovaného názorového systému. Všetci umelci, ktorí sa na ňom zúčastnili, si zachovali svoju pomerne veľkú samostatnosť. Každý fauvista mal svoju vlastnú definíciu maľby. Jediné, čo majú títo umelci spoločné, sú náhodné fakty a najmä uplatnenie absolútnej slobody vo vzťahu k prírode – pravda, bez pokušenia ju narušiť.
Fauvisti sa formovali pod vplyvom postimpresionistov- Cézanna, van Gogha a hlavne Gauguina (čítaj Gogéna), ktorí znovu obnovili platnosť formy a tvarov.
Fauvisti redukovali farby na obrazoch hlavne na základné- modrú, žltú, červenú a na farby vytvorené ich kombináciou- zelenú, oranžovú, fialovú, ružovú. Farba bola v tomto smere dôležitým vyjadrovacím prostriedkom, charakteristické boli jasné, čisté, výrazné farby. Maliari farbou tvarovali a definovali jednotlivé prvky v obraze. Autori sa neviazali dogmaticky na prirodzenú farebnosť a vzhľad predmetu, ktorý maľovali, boli nezávislí od vnímanej skutočnosti. Vnímaná realita im slúžila len ako model, ktorý namaľovali vo svojom vlastnom farebnom poriadku, podľa vlastných predstáv.
Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu a celkové usporiadanie obrazu.
Obľúbené témy boli- akty, zátišia, interiéry ateliérov, prístavy, krajinky...Vyjadrovanie bolo plošné, bez tieňovania a zbytočných detailov.
Hlavným predstaviteľom bol Henri Matisse, ktorý sa usadil v Paríži. Tento autor mal odmietavý postoj k impresionizmu, rád používal čisté, žiarivé a nelomené farebné tóny a plochy. Tvar figúr často jasne definoval kontúrou. Tvrdil, že výraz nespočíva vo vášni, ale v celkovom usporiadaní obrazu. K jeho najznámejším dielam patrí- ,,Zátišie so zlatými rybkami“ (Zátišie s červenými rybkami), ,,Tanec“, ,,Cigánka“, ,,Španielka s tamburínou“, ,,Harmónia v červenej“...
Inými významnými predstaviteľmi boli André Derain (čítaj Derén)- ,,Suché plachty“ a M. Vlaminck- ,,Plachetnice na Seine“. Vlaminck bol pravou ,,šelmou“ medzi fauvistami. Mal búrlivý temperament a vo svojom živote sa riadil viac inštinktom ako intelektom.
Hoci fauvizmus trval pomerne krátko, jeho význam spočíva nielen v neobyčajnej slobodomyseľnosti, ktorú vedel prebojovať, ale aj v dôsledkoch, ktoré vyvolal v nasledujúcich rokoch. Takisto nesmieme zabudnúť na vysokú úroveň diel, ktoré ho preslávili. Nimi sa títo umelci trvalo zapísali do dejín výtvarného umenia. A tak sa názov fauvizmus, napriek pôvodnému posmešnému označeniu, stal skutočným pojmom.