Fajčenie nemusí iba škodiť
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 5622×
Příbuzná témata
Fajčenie nemusí iba škodiť
Fajčenie nemusí iba škodiťSpráva z tlače:
Škodlivosť fajčenia pre naše zdravie je všeobecne známa a neoddiskutovateľná. Často sa však prehliada, že fajčenie môže aj zabrániť vzniku niektorých chorôb, ako sú napr. Parkinsonova či Alzheimerova choroba. Ak možno veriť príslušným štúdiám, cigaretový dym pozitívne ovplyvňuje proces starnutia mozgových buniek – s nikotínom odumierajú neskôr ako bez neho. Konkrétny mechanizmus tohto fenomńu ešte nepoznáme. Predpokladá sa určitá súčinnosť medzi nikotínom obsiahnutým v cigaretovom dyme a chemickou substanciou acetylcholínom, ktorý prenáša elektrické impulzy medzi jednotlivými mozgovými bunkami.
(Národná obroda, 18.02.2002)
Referátov o škodlivosti fajčenia už bolo napísaných neúrekom, rozhodol som sa teda písať o fajčení z pohľadu fajčiara. Nebolo by totiž férové, keby som práve ja, fajčiar, písal o škodlivosti fajčenia. Že je to subjektívne? Veď aj všetky referáty o škodlivosti fajčenia sú subjektívne. Píšu ich predsa nefajčiari.
Najväčším nebezpečenstvom pre fajčiara je možný vznik rakoviny. Tabak v cigarete obsahuje viacero rakovinotvorných látok ako nikotín, kysličník uhoľnatý a veľa iných jedovatých a nádorotvorných látok (názvy niektorých z nich sú skutočne hrôzostrašné a také komplikované, že ich ani neviem vysloviť). To je síce pravda, avšak dnes môžete rakovinu „dostať“ prakticky kdekoľvek. Karcinogénne prvky obsahujú napríklad aj hračky z PVC či gumoví medvedíci. Napísal už niekto referát o škodlivosti gumových medvedíkov? Okrem toho – čítal som niekoľko článkov, kde sa lekári zhodujú v názore, že rakovinu (ako aj zárodky všetkých ostatných chorôb) má v sebe „zakódované“ každý jeden človek. Záleží od rôznych okolností a hlavne dedičnej dispozície, či v priebehu života choroba „prepukne“ alebo nie. Som ochotný tomu veriť, mám na to dva dôkazy – môjho zdravím prekypujúceho 69-ročného dedka, ktorý fajčí už niekoľko desaťročí a náhrobný kameň na mestskom cintoríne, kde leží môj 28-ročný sused, ktorý zomrel na rakovinu pľúc napriek tomu, že nikdy nefajčil.
Ďalším problémom, ktorý trápi hlavne nefajčiarov, je problém pasívneho fajčenia. Pasívny fajčiar vraj vdychuje viac škodlivín ako fajčiar aktívny. Je pravda, že dávka nikotínu (už zmiešaného s O2) vdýchnutého za cca 1 hodinu sa rovná štyrom vyfajčeným cigaretám.
Znie to síce hrozne, no toto tvrdenie môžeme brať do úvahy, len ak si predstavíme miestnosť tak 2 x 2 m, kde postavíme na hodinu nefajčiara s piatimi fajčiarmi, ktorí fajčia jednu cigaretu za druhou. Teda – čistá utópia. Alebo vykonštruovaná teória kvôli strašidelnosti štatistík. A pritom v porovnaní s nebezpečnými splodinami z výfukov áut, ktoré vdychujeme všade kam sa len pohneme, sú 4 cigarety za 1 hodinu minimálnym ohrozením. Isto, treba určitú dávku tolerancie zo strany fajčiarov – snažiť sa fajčiť vo vymedzených priestoroch, spýtať sa, či je možnosť zapáliť si, atď. Verím, že väčšina fajčiarov tak robí a snaží sa byť ohľaduplná k okoliu.
A dôvody, prečo ľudia fajčia?
Tínedžeri preto, aby to skúsili a preto, že si pripadajú dospelí (robia to tak celé generácie, rodičia nám to dosvedčia), niektorí dospelí preto, aby „zapadli“ do spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, ďalší zas preto, že ich fajčenie upokojuje a všetci ostatní preto, lebo im to – aj keď nefajčiarom sa to môže zdať absurdné – jednoducho chutí.
Autori všetkých antifajčiarskych štúdií sa veľmi dôkladne venujú štatistikám. Koľko ľudí ochorelo, koľko zomrelo, koľko začalo a koľko prestalo fajčiť. Moja mamina tvrdí, že existujú tri druhy klamstva – malé klamstvo, veľké klamstvo a štatistiky. Preto sa „čiernym číslam“ v štatistikách ani nebudem venovať. Zameriam sa skôr na zoznam negatív a pozitív (áno, aj tie existujú, milí nefajčiari) fajčenia. Optimisticky prejdem rovno k pozitívam.
Nefajčiarom to asi nebude hovoriť celkom nič, fajčiari pochopia. Hneď prvá ranná cigareta vás „naladí“ do dňa, ovplyvní vaše správanie, sústredenosť, výkonnosť a teda aj vaše prípadné pracovné úspechy či neúspechy. A pretože je taký trend, že počas pracovnej doby sa už na väčšine pracovísk nefajčí, nie je nič lepšie na uvoľnenie celodenného stresu a zhonu, ako keď sa vám 0,7-2 mg nikotínu prediera cez dýchaciu sústavu do okysličených pľúc. Znie to síce hrôzostrašne, ale kto neskúsil, nepochopí. Cigaretka padne vhod aj po dobrom jedle, pretože vďaka nej dobre trávi; niektoré ženy dokonca tvrdia, že fajčením si udržiavajú optimálnu telesnú hmotnosť. A naozaj nie je nič lepšie ako zapáliť si cigaretku pri šálke kávy, čaju, či pohári piva alebo vína. Ďalšie pozitívum je solidarita a priateľstvá fajčiarov ako komunity, ktorá je čoraz viac izolovaná od ostatných. Fajčiarske miestnosti, fajčiarske kútiky, miesta pre nefajčiarov v reštauráciách – tam všade nájdete okrem dymu aj kamarátsku atmosféru a pohodu. Otázka „Nemáš oheň?“ je vstupnou formulkou k neformálnemu rozhovoru a nerobí problém ani zarytým introvertom. Vďaka spoločnému bafkaniu kdesi pred budovou vznikajú seriózne dlhoročné známosti.
Fajčiari sú jednoducho spoločnosť s určitým spoločným rysom ako každá iná spoločnosť – hráči golfu, tety čo spievajú v spevokole, dôchodcovia čo kŕmia na námestí holubov, či členovia akejkoľvek cirkvi. A čo hovoria o negatívach fajčenia odborné publikácie?
Fajčenie znižuje fyzickú výkonnosť, spôsobuje pocit únavy, bolenie hlavy a celkové oslabenie organizmu. Fajčenie oslabuje chuť a čuch, spôsobuje žltnutie zubov, nepríjemný zápach, „fajčiarsky kašeľ“, znižuje odolnosť voči nádche a prechladnutiu, ktoré u fajčiarov často prerastajú do vážnych ochorení dýchacích ciest. Fajčenie spôsobuje vysoký krvný tlak, zužovanie ciev, kôrnatenie tepien, vredové choroby, katary dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva, choroby obličiek a najmä rakovinové ochorenia – zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, nádory močového mechúra, obličiek, slinivky brušnej, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice…
Na záver si dovolím citovať jednu z najvýznamnejších osobností 20.storočia Winstona Churchilla, mimochodom tiež silného fajčiara: „V poslednom čase som čítal o fajčení také hrozné veci, že som sa rozhodol prestať… čítať.“.