Evolúcia (Charles Darwin)
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 2620×
Příbuzná témata
Evolúcia (Charles Darwin)
Odľahlé ostrovy v Tichom oceáne sa spájajú s menom Charlesa Darwina a pojmom evolúcia. Darwin pritom prežil na Galapágoch iba päť týždňov - týmto pobytom však vyvrcholila jeho plavba pozdĺž južnej Ameriky, počas ktorej pobudol istý čas aj na pevnine o overoval si pravdivosť svojej teórie evolúcie. Dvadsať rokov skúmal zápisky o pozorovaniach , ktoré na ostrovoch vykonal, kým naplno pochopil, že práve tých päť týždňov mu ponúka kľúč k pochopeniu evolúcie a že oným mechanizmom je prirodzený výber. Keď sa Darwin roku 1931 nalodil na britskú loď Beagle ako prírodovedec výpravy, vládol v kresťanskom svete názor, že planétu zem stvoril Boh v podstate v súčasnej podobe. Vydaním diela O vzniku druhov prirodzeným výberom roku 1959 Darwin tento názor vyvrátil. V priebehu plavby lode Beagle mal Darwin možnosť študovať rôzne typy krajiny a nesmiernu rozmanitosť rastlín, cicavcov a vtákov. Na rozdiel od mnohých vedcov mal svoje pozorovania z prvej ruky a nemusel sa teda spoliehať na knihy a múzejné exponáty. Po prvých troch rokoch plavby zabudol presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale postupom času sa menia. Prvým významným dôkazom na podporu tejto teórie boli fosílne, z ktorých bolo jasné, že niektoré živočíchy už vymreli. Darwin sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že ich Stvoriteľ zahubil, keď už svoju úlohu splnili, a nahradil ich vyššími bytosťami, medzi ktorými najvyšším tvorom bol človek. Na svojej ceste totiž vykopal mnoho fosílnych pozostatkov a kostí, a tak sa presvedčil, že teraz vidí okolo seba živočíchy podobné, ale menšie. Beagle doplávala k ostrovom Galapágy, vzdialeným vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny, v septembri roku 1935. Devätnásť ostrovov s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi je roztrúsených na ploche 59 500 kilometrovštvorcových. Darwina najprv zmiatlo, ako je možné, že na takých neprívetivých a izolovaných ostrovoch sa vôbec nejaký život usadil. Všimol si tiež, že väčšina miestnych živočíchov nežije nikde inde než na Galapágoch , aj keď zároveň všetky mali nejaké črty spoločné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente; boli to teda miestne variácie. Zvláštna bola aj skladba miestnych živočíchov. V čase Darwinovej návštevy žili na Galapágoch len dva druhy cicavcov - myši, o ktorých sa Darwin domnieval, že tam vyhynuli, a potkany, ktoré sa tam zrejme dostali na lodiach. Neboli tam žiadne
obojživelníky, len množstvo plazov.
Darwin napokon dospel k záveru, že druhy, ktoré sa na ostrovoch vyskytujú, ako aj ich podobnosť s juhoamerickými živočíchmi, vyplývajú z toho, ako sa život na Galapágy dostal. Lávové ostrovy najprv kolonizovali rastliny - ich semená a výtrusy priniesol vietor a more. Len čo sa rastlinstvo stabilizovalo, šancu na to, aby sa uchytili, dostali aj živočíchy. Všetky zvieratá na Galapágoch - okrem tých, ktoré sem doniesol človek - už vyhynuli z náhodných ,, priekopníkov ". Lietajúce živočíchy - vtáky, netopiere a niektorý hmyz - sem prileteli z Južnej Ameriky, z čoho vyplýva ich podobnosť s druhmi, ktoré Darwin už poznal. Všetky ostatné zvieratá sa vyvinuli z predkov, ktorí sem priplávali na kmeňoch a pltiach z posplietaných rastlín; tieto plavidlá vyvrhli rieky po povodniach do mora a morské prúdy ich potom zaniesli až k ostrovom. Chúlostivé vajíčka žiab nemohli v slanej vode prežiť dlho, a aj keby azda sa na vegetácií či chaluhách dostali až na ostrovy, na suchých ostrovoch chýbala sladká voda, ktorú obojživelníky potrebujú. Naproti tomu vajíčka plazov majú tuhý obal, a tak bolo menej pravdepodobné, že sa poškodia, keď ich bude unášať prúd.
Najnápadnejšími plazmi na ostrovoch sú Galapácke korytnačky. Keď Darwin Galapágy navštívil, žili tu státisíce týchto korytnačiek. Na ostrovoch nemajú nepriateľov, a tak dorastú až do dĺžky 1,3 m, vážia asi 180 kg a dožívajú sa až vyše 100 rokov. Korytnačky nielenže na ostrovy dorazili - zrejme ako vajíčka alebo drobné korytnačky - v dostatočne veľkých počtoch, aby sa mohli roznožovať a kolonizovať nové územia, ale sa tu dokonca rozšírili a rozvinuli do niekoľkých variantov. Viceguvernér Galapágov Darwinovi povedal, že už na pohľad rozozná, z ktorého ostrova korytnačka pochádza. Darwin si to zaznamenal, hoci ešte význam tejto informácia nedokázal oceniť. Drobné rozdiely medzi korytnačkami vyplývali z miestnych podmienok. Na ostrovoch s hojnosťou vody a vegetácie korytnačky odštipujú trávu tesne pri zemi, takže ich pancier je nad krkom mierne zakrivený. Inde sa musia za potravou naťahovať do výšky, a tak majú dlhý krk a pancier sa im vpredu dvíha ako sedlo.
Podobne sa rozvinuli aj leguány. Na ostrovoch žili dva druhy, ale Darwin sa domnieval, že museli mať rovnakého predka a až potom sa obidva druhy odčlenili - zrejme preto, aby lepšie využili dostupnú potravu. Suché leguány sa živia výhonkami a semenami kaktusov, kým morské leguány riasami v chladných podmorských vodách.
Majú totiž mohutný svalnatý chvost, ktorý im umožňuje plávať ďaleko na more a potápať sa do hĺbky až 11 metrov.
Pozorovanie plazov podporilo Darwinove závery, ku ktorým dospel pri štúdiu bohatej fauny, najmä mnohých druhov strnádkovitých vtákov, označovaných ako ,, Darwinové pinky " alebo tiež pinkavky. Práve tie ho priviedli ku kľúču, ktorý odomkol záhadu evolúcie, spočívajúcu v prirodzenom výbere, čiže prežití najschopnejšieho. Darwin správne vytušil, že ,, .. z pôvodne malého počtu druhov vtákov .. sa jeden druh vydelil a prispôsobil sa rozmanitým prostrediam ". Pinky sú na Galapágoch jediným druhom suchozemských vtákov; keďže sa tu nestretli s konkurenciu ani s predátormi, vyvinuli sa tak, aby mohli obsadiť všetky prostredia. Na každom ostrove sa v každej populácii vyvinuli také znaky, ktoré najlepšie zabezpečovali prežitie. Tieto výhodné znaky vtáky odovzdali ďalšej generácii a jedinec, ktorý sa neprispôsobil vyhynul. .