Európa v období vrcholného stredoveku

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Európa v období vrcholného stredoveku

Proces utvárania centralizovaných monarchií v Anglicku a Francúzsku, storočná vojna. Príčiny a dôsledky feudálnej rozdrobenosti v Nemecku a Taliansku. Vývoj vo východnej Európe


Vrcholný stredovek: medzi rokom 1100 a obdobím veľkej morovej epidémie(čierna smrť - 1348-1352). Vo vrch. stredoveku historický vývoj európskych a Európe blízkych civilizácií predurčil ich dnešnú podobu. V tomto obd. sa zvýšila produktivita ekonomiky. V poľnohospodárstve sa zavádzajú výkonnejšie nástroje. Hromadne sa zavádza trojpoľný systém. Vznikajú mestá ako strediská remeselnej výroby i obchodu.
Na čele štátu stojí panovník, kt. spolu so stavmi majú v rukách moc. Na moci sa podieľajú už aj stavovské snemy, v kt. sa začína uplatňovať aj meštianstvo. Koncom raného stredoveku zápasila väčšina štátov z rozdrobenosťou. Niekde sa podarilo ju prekonať (Angl., Fr.), inde pretrvávala až do modernej doby (Tal., Nem.)
V 11.-13. st. vzniká spoločnosť nazývaná stavovská monarchia. Cieľom panovníkov v boji o vládnu moc bolo nastolenie centralizovanej monarchie, feudálni páni sa usilovali o stavovskú monarchiu, kde by získali význ. podiel na riadení štátu. Na moci v štáte sa podieľali panovník a stavy, reprezentované stavovským snemom (Ríšsky snem, Sejm, Parlament, Generálne stavy). Súperenie svetskej moci s cirkvou o primárne postavenie v spoločnosti. Cirkev vyhlasovala, že zastupuje božskú moc na Zemi. Svetskí panovníci, spočiatku reprezentovanými rímskonemeckými cisármi, potom francúzskym kráľom sa k cirkevným hodnostárom správali ako k štátnym úradníkom. Predmetom sporu bol boj o uvádzanie do cirkevných úradov svetskou mocou = boj o investitúru. Skončil v r. 1122 kompromisom, uzavretím Wormského konkordátu, kt. v podstate znamenal víťazstvo cirkvi. Váhu katolíckej cirkvi dokumentujú i križiacke výpravy. Ich prvotným cieľom bolo oslobodiť Boží hrob od neveriacich. Svoj pôvodný cieľ nedosiahli. Križiacke výpravy
Podnet dal pápež Urban II.(1088-1099), kt. v 1095 na synodách v Piacenze a Clermonte vyzval kresťanov, aby oslobodili Boží hrob. Prvá križiacka výprava (1096-1099) – vyvrcholila dobytím Jeruzalema v 1099 a utvorením kresťanského Jeruzalemského kráľovstva(1100-1187). Formálne od neho záviseli kniežatstvá: edesské, antiochijské, tripolské. Druhá križiacka výprava (1147-1149) príčinou bol pád Edessy. Výprava skončila fiaskom. R.1187 padol Jeruzalem. Pod vplyvom tejto udalosti bola zvolaná
Tretia križiacka výprava (1189-1192) – Jeruzalemské kráľovstvo sa obnoviť nepodarilo.

Podľa uzavretej dohody križiakom zostalo pobrežné pásmo Medzi Týrom a Jaffou a kresťanským pútnikom sa povoľovalo slobodne navštevovať Jeruzalem. Štvrtá k. výprava (1202-1204) – cieľom bol útok na Egypt, kt. bol kľúčom k Palestíne. Jej účastníci sa zhromaždili v Benátkach, odkiaľ ich mali previezť benátskymi loďami cez Stredozemné more. Rytieri nemali dostatok peňazí na zaplatenie. Benátsky dóža Dandolo im navrhol, aby zaplatili bojom (dobytím a zničením obch. konkurenta Benátok, dalmátskeho Zadaru). Križiaci sa dostali do víru bojov vo Východnom cisárstve. Nakoniec dobyli Konštantínopol a ustanovili Latinské cisárstvo, kt. cisárom sa stal flámsky gróf Balduin. Na myšlienku ťaženia do sv. zeme sa zabudlo. Križiacka výprava detí (1212) – nevyhlásená k. výprava, väčšina detí na ceste do sv. zeme zahynula
Piata k. výprava (1217-1221) – Charakter izolovaných expedícií európskych feudálov. Cieľ: dobytie Egypta. Iba na krátko dobyli prístav Damietta.
- Ťaženie Fridricha II., vyjednávaním so Saracénmi získal od sultána časť bývalého Jeruzalema s 3 mestami: Jeruzalem, Betlehem, Nazaret. 1229 Sa Fridrich korunoval na jeruzalemského kráľa
Šiesta k. výprava (1248-1254) – zvolal ju fr. kráľ Ľudovít XIV. Svätý ako odpoveď na zvesť o znovuobsadení Jeruzalema Turkami (1244). Jej dejiskom bol Egypt, aktérmi fr. rytieri, ústredným bodom dobytie a strata Damietty. Siedma k. výprava (1270) – zvolaná znovu Ľudovítom XIV., sám v nej zahynul a jeho armádu zničil mor. Jeruzalemské kráľovstvo definitívne padlo v 1291. Vývoj Anglicka
1153 – koniec obč. vojny v Anglicku (vypukla 1135). Ang. kráľ Štefan z Blois a kráľovná Matilda podpísali mierovú zmluvu vo Winchestri. Za následníka trónu ustanovili Henricha II. z Anjou, syna kráľovnej Matildy.
1154 – 1189 – Vláda Henricha II. Plantageneta (z Anjou) v Anglicku. Patrí do normansko-anjouovskej vetvy. Vládol nielen v Anglicku a Normandii ale aj vo francúzskych dŕžavách a vo vyženenom Akvitánskom vojvodstve. Čiže ang. kráľ mal vo Fr. väčšie územia ako fr. kráľ. Francúzsko stratilo na západe a na severe prístup k moru. 1189 – fran. kráľ Filip II. August, ang. kráľ Henrich II a jeho syn Richard I. Levie srdce prijali kríž a sformovali vojsko na 3. križiacku výpravu. V tom istom roku prijal kríž aj rímskonemecký cisár Fridrich I. Barbarossa. Francúzsky kráľ Filip II. August po smrti Henricha II. začal otvorený vojnový konflikt. Ang. kráľom sa stáva Richard I. Levie srdce (1189-1199). Bol zväčša mimo územia Anglicka. V čase jeho neprítomnosti a po smrti Richarda I. L.S. vládol jeho brat Ján (1199-1216). 1204 – Filip II.

August Angličanom definitívne odobral normandské vojvodstvo. Ján dostal prezývku Lackland – Bezzemok. Neúspechy Jána využila šľachta. 15.-18. júna 1215 – Ján Bezzemok, zástupcovia cirkvi a šľachty podpísali dokument Magna charta libertatum. bol to zoznam požiadaviek, tie mali zaručiť feudálne výsady šľachty. Ján listinu podpísal, ale pápež Innocent III. ho zbavil prísahy, ktorou sa zaručil plniť jej požiadavky, lebo podľa neho nijaký pomazaný kráľ nemôže byť podpisom prinútený vzdať sa svojich práv. Storočná vojna
1337 – 1453
Vojna Anglicka s Francúzskom. Príčiny:
1. dynastické nároky Eduarda III. (1327-1377) na francúzsky trón
2. snaha fr. kráľa zabrať angl. dŕžavy v južnom Francúzsku
3. francúzske zásahy do vnútorných sporov vo Flámsku, kt. bolo hl. odberateľom anglickej vlny a dodávateľom pevninských výrobkov
1340- Angličania víťazia pri meste Šeldy
1346 – v bitke pri Kreščaku (Crécy) Francúzi porazení (zomrel tu český kráľ Jan Luxemburský ako spojenec francúzskeho kráľa)
1356 – Anglické víťazstvo pri Poitiers (fr. kráľ Ján II. Dobrý bol dokonca zajatý). Francúzsko sa ocitlo v kritickom postavení.
1360- uzavretý mier v Brétigny, ktorým Eduard III. získal popri Calais ďalšie dŕžavy v Akvitánii, vzdal sa však nároku na fr. korunu.
1369 – bola vojna obnovená a Francúzom sa podarilo dobyť väčšinu angl. dŕžav vo Francúzsku. Nastáva niekoľkoročné utíšenie bojových konfliktov.
1414 – ang. Kráľ Henrich V. obnovil svoje nároky na fr. trón. 1415 – porazil Francúzov pri Azincourte.
1420 – sa Henrich stáva dedičom francúzskeho trónu, ale o 2 roky umrel a ang. nadvláda dostala veľké trhliny. Víťazstvá Jany z Arcu a najmä jej upálenie Angličanmi prebudili vlastenectvo a bojachtivosť Francúzov, takže si vybojovali späť veľké oblasti svojej krajiny. 1453 – mali Angličania v rukách už iba mesto Calais. Koniec storočnej vojny. Francúzsky kráľ Ľudovít XI. Nastúpil na trón zjednoteného Francúzska a podrobil si mocných miestnych vládcov, napr. burgundského vojvodu. 1480 – takmer celé územie Francúzska bolo podriadené zjednocujúcej autorite kráľa. Vývoj Anglicka po 100 ročnej vojne
1455 – 1485 – vojna dvoch ruží. Začala bitkou pri Saint Albans. O trón bojovali rody Lancasterovcov (mali v znaku červenú ružu a boli podporovaný šľachticmi zo severu) a Yorkovcov (biela ruža; podporovaní šľachticmi z juhu)
Vojna vyvrcholila za krvilačného a krutého Richarda III. z rodu Yorkovcov. Popudil si proti sebe anglické obyvateľstvo.

V 1485 sa vrátil do Anglicka s vojskom Henrich Tudor, posledný predstaviteľ landcasterskej dynastie. Porazila zabil Richarda III. Sobášom s Alžbetou Yorkskou ukončil vojnu dvoch ruží. Avignonské zajatie pápežov
1309-1376 – pobyt pápežov v Avignone. Príčina premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu: spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII. R. 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, kde vyjadril, že oba meče - meč moci duchovnej i svetskej - Boh zveril sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Právnici fran. kráľ. dvora však tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha. Idea štátnej zvrchovanosti narazila na ideu hierarchického univerzalizmu. Spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil, keď skupina zbojníkov na Filipov rozkaz zajala a zbila pápeža. Bonifác VIII. vzápätí zomrel. Filip IV. získal v kardinálskom zbore taký vplyv, že vymohol (1305) zvolenie pápeža Klementa V., bývalého arcibiskupa z Bordeaux. Klement V. premiestnil pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu. Tým sa začalo obd. tzv. babylonského zajatia pápežov, ako pomenova1i takmer 70-ročný pobyt pápežov v Avignone. Mesto Avignon patrilo pôvodne Neapolskému kráľovstvu. Až pápež Klement VI. ho r. 1348 odkúpil pre Svätú stolicu. Lenže mesto bolo obkľúčené francúzskym územím, preto v skutočnosti patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa. Prepychová francúzska rezidencia pápežov v Avignone a obrovský úradnícky aparát potrebovali veľké financie, na ktoré nestačili dovtedajšie pápežské dôchodky. Avignonskí pápeži uvalili nové cirkevné dane a snažili sa zvýšiť svoje príjmy, čo vyvolalo nespokojnosť a pripravovalo cestu k reformácii. V katolíckej cirkvi sa počas avignonského pobytu pápežov začali hromadiť neporiadky. Príčinu všetkého zla mnohí videli v tom, že pápeži opustili Rím, mesto apoštolskej tradície a žili v "babylonskom zajatí". Tlak verejnej mienky spôsobil, že pápež Gregor XI. sa r. 1377 vrátil do Ríma. Po jeho smrti (1378) bol pod tlakom rímskeho ľudu zvolený Urban VI. (1378 -1389). Voľba Urbana sa nepáčila francúzskym kardinálom, ktorí stále dúfali, že sa pápežstvo vráti do Avignonu. Preto Urbanovu voľbu za pápeža vyhlásili za neplatnú a zvolili protipápeža Klementa VII. (1378 - 1394). Klement si vybral za svoju rezidenciu opäť Avignon. Tak došlo k rozkolu (schizme) v západnej cirkvi. Trojpápežstvo
Koncil zvaný do Pisy (25.3-7.8.1409) mal ukončiť schizmu katol. cirkvi. Preto zosadil Gregora XII (Rím) a Benedikta XIII. (Avignon) a za hlavu katol.

cirkvi vyhlásil milánskeho arcibiskupa Pietra Philargiho ako Alexandra V. Zosadení pápeži vyhlásili rozhodnutie koncilu za neplatné. Koncil nesplnil svoj cieľ a rozkol pokračoval. Pribudlo ďalšie pápežovo sídlo v Pise. Trojpápežstvo bolo odstránené až kostnickým koncilom (1414-1418). V 1417 bol na ňom zvolený jediný, takmer všetkými uznaný pápež Martin V. Nemecko
V r. 1257 sa presadilo, že právo voľby rímskeho kráľa sa má obmedziť na 7 kurfirstov (kűren – voliť, der Fűrst – knieža). Bez ich súhlasu nemohol byť kráľ právoplatne zvolený. Kolégium kurfirstov bolo tvorené tromi cirkevnými a štyrmi svetskými kniežatami (kolínsky, mohučský a trevírsky arcibiskup; rýnsky falcgróf, český kráľ, saský vojvoda, brandenburský markgróf)
1273 – kurfirsti zvolili za nemeckého kráľa Rudolfa Habsburského
1278 – bitka na Moravskom poli. Zvíťazil Rudolf I. Habsburský nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Mocenská expanzia Přemyslovcov bola tak zastavená. 1307 – vzbura švajčiarskych lesných kantónov proti Habsburskej nadvláde. K povstaniu sa viaže povesť o Viliamovi Tellovi. Hanza
 Zväz severonemeckých a niektorých ďalších miest v 13. – 17. st.  obchodná organizácia, kt. ochraňovala obch. záujmy svojich členov
 centrom sa stalo mesto Lübeck, kde sa schádzal hanzový snem
 ovládla obchod v Pobaltí, sev. a záp. Európe. Bojovala proti pirátstvu v Baltskom mori.
 obchodovala s kožušinami, železom, meďou, rybami a drevom.  v 13 .st. združovala cca 200 miest
 v 14. st. sa dostala do vojnového konfliktu s Dánskom a zvíťazila. Vojna skončila mierom v Stralsunde r. 1370
 v 15.st. hanza upadá, je to spôsobené zámorskými objavmi a presunom obch. ciest a centier.  1669 posledný hanzový snem, na kt. sa zúčastnilo 9 členov.

Rusko
V 12.st. dosiahlo vysoký kultúrny stupeň. Kvôli vpádu a následnej nadvláde Tatárov spomalilo svoj vývoj. 1240 – mongolský dobyvateľ chán Batu obsadil Kyjev. Dovŕšil tým podmanenie juhozáp. ruských kniežatstiev.
Rozhodujúcu úlohu v boji proti mongolskej Zlatej horde zohralo v 14. a 15. st. moskovské veľkokniežatstvo. Ivan I. Kalita (t.j. Mešec, 1325 – 1340) dosiahol, že veľkokniežací vladimírsko-suzdaľský stolec zostal natrvalo v Moskve a získal právo vyberať dane pre Mongolov od ostatných kniežat. Do Moskvy presídlil aj najvyšší hodnostár ruskej cirkvi (metropolita).
V 2. pol. 14.st sa začal otvorený boj veľkokniežatsva proti Mongolom. Veľkoknieža Dimitrij Donský porazil Mongolov v bitke pri Kulikovom poli v 1380.

Tatári síce obnovili nadvládu nad Moskvou, ale nezabránili zjednocovaniu kniežatstiev okolo Moskvy. Oslobodzovanie Ruska dokončil moskovský veľkoknieža Ivan III. (1462-1505). Najprv pripojil k moskov. kniežatstvu ďalšie kniežatstvá. V 1480 odmietol platiť daň Zlatej horde. Následná výprava tatárskeho chána proti Moskve sa skončila neúspešne a znamenala koniec tatárskej nadvlády. Na základoch, kt. položil Ivan III., sa začal budovať jednotný ruský štát. Prvým ruským panovníkom, kt. sa dal korunovať za cára, bol Ivan IV. Hrozný. Vyjadril tým nárok na zvrchovanú moc. Nadväzoval kontakty s Európou a pozýval do Ruska cudzích odborníkov. V Moskve založil prvú kníhtlačiareň.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?