Etnicita a rasa

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 2908×

Příbuzná témata



Etnicita a rasa

ETNICITA
Pojem etnicita označuje kultúrne praktiky a názory určitej skupiny ľudí, ktoré ju odlišujú od ostatných. Existuje množstvo charakteristík, ktorými sa etnické skupiny môžu vzájomne odlišovať. Najčastejšie však ide o jazyk, dejiny pôvod, náboženstvo, štýl obliekania. Zdalo by sa úplne zbytočné zdôrazňovať, že etnické rozdiely sú vždy naučené, dokiaľ si však nespomenieme, ako často boli niektoré etnické skupiny považované za ,,predurčené k vládnutiu”, alebo naopak za neinteligentné, lenivé a podobne.
Mnohé spoločnosti v súčasnom svete sú pluralitné: vyskytuje sa v nich niekoľko etnických skupín, ktoré spoločne vytvárajú jeden politický a ekonomický celok, ale pritom sú vzájomne oddelené.
Etnické rozdiely sú len zriedka ,,neutrálne”. Veľakrát sú spojené s výraznou majetkovou a mocenskou nerovnosťou medzi jednotlivými skupinami.
MENŠINY
V sociológii sa často používa pojem menšina alebo menšinové etnikum, ktoré nie je založené len na číslach. Menšín sa v statickom zmysle nachádza mnoho, napr. všetci ryšaví alebo osoby s hmotnosťou nad 100 kg; nie sú to však menšiny v sociologickom zmysle. Za tie považujeme len skupiny, ktorých príslušníci sú v nevýhode oproti členom väčšinovej populácie a majú určitý pocit skupinovej solidarity.
Príslušníci menšiny sa sami často považujú za vyčlenených. Obvykle sú do určitej miery fyzicky a sociálne izolovaní od spoločnosti ako celku. Len zriedka dochádza ku svadbám s príslušníkom väčšiny alebo iných menšín. Príslušníci menšiny aktívne presadzujú endogamiu.


POJEM RASA A BIOLÓGIA

Medzi ľuďmi existujú zretelné fyzické odlišnosti a niektoré z nich majú dedičnú povahu. Určité rozdiely sa však stávajú zdrojom diskriminácie a predsudkov, zatiaľ čo iné nie, a príčina tohoto javu nemá nič spoločné s biológiou. Tzv. rasovú odlišnosť je preto treba chápať ako tie prejavy fyzickej varialibity, ktoré si príslušníci danej komunity alebo spoločnosti vyberajú za etnicky významné. V tomto zmysle bývajú rozdiely vo farbe pleti významné a farba vlasov nie. Rasizmus sa dá definovať ako predsudok založený na sociálne významných fyzických rozdieloch. Rasista je človek, ktorý je presvedčený, že niektorý jedinci sú v dôsledku takto definovaných rasových rozdieloch nadradení alebo menejcenní.

PREDSUDKY A DISKRIMINÁCIA
Predsudky sú názory alebo postoje jednej skupiny voči druhej, zatiaľ čo diskriminácia spočíva v skutočnom jednaní s druhými.

Predsudky sú predstavy o jedincovi alebo skupine založené len na informáciách, ktoré niekto niekde začul. Ich typickou črtou je odolnosť voči zmene názoru, nové informácie predsudkom neotrasú. Kto má voči niekomu predsudky, nie je ochotný vypočuť si toho niekoho. Okrem negatívnych predsudkov máme aj pozitívne predsudky. A to o tých skupinách, s ktorými sa stotožňujeme.
Za diskrimináciu považujeme stav, kedy sú ľuďom upierané práva a príležitosti, ktorými disponujú druhí. Príčinou diskriminácie bývajú často práve predsudky.

PSYCHOLOGICKÉ VÝKLADY
Existujú dva psychologické pohľady. Jeden využíva pri analýze predsudkov pojem stereotypné uvažovanie. Podľa druhého existuje určitý typ osobnosti, ktorý je náchylný k predsudkom voči menšinám.
Predsudky sa uplatňujú na základe stereotypov v uvažovaní. Beloch môže mať určitý názor na černochov, ktorý vychádza z niekoľkých presvedčení a všetky nové

poznatky a informácie potom interpretuje vo svetle tohto predsudku. Stereotypné predstavy môžu byť neškodné, pokiaľ je ich emotívny náboj neutrálny a pokiaľ sa nedotýkajú záujmov jedinca.
Stereotypy sa často úzko spoja s psychologickým prenosom, pri ktorom sa pocity nepriateľstva alebo hnevu obracajú proti niečomu, čo nie je ich skutočným pôvodcom. Ľudia prenášajú svoj hnev na obetné baránky. Obvyklými obetnými baránkami bývajú skupiny, ktoré sa výrazne odlišujú a majú pomerne malú moc, sú ľahkým terčom.
Známa americká štúdia vedená Theodorom Adornom v 40. rokoch diagnostikovala typ označený ako autoritatívna osobnosť. Takýto ľudia sú netolerantní voči odlišným názorom v zmysle náboženskom i sexuálnom. Andormo a spol. hľadali vysvetlenie tohto javu v spôsobe výchovy. Podľa nich sú to ľudia, ktorým rodičia nedokázali priamo prejaviť lásku, boli neprístupní a kládli dôraz na kázeň. PREČO DOŠLO K RASIZMU?
Jedna z príčin bola skutočnosť, že v európskej kultúre má hlboké korene protiklad čiernej a bielej. Biela bola spojená s čistotou a nevinnosťou, čierna so zlom. Tieto symbolické významy ovplyvnili prvé reakcie na černochov. Utvrdzovali v Európanoch pocit, že Afričania sú úplne odlišní ľudia, naviac šlo o pohanov.
Druhým faktorom bolo rozšírenie pojmu rasa. Za otca ,,moderného rasizmu” býva označovaný Joseph Arthur de Gobineau. Jeho myšlienky sa stretli v rôznych kruhoch s rôznymi ohlasmi. Podľa Gobineau sú na svete tri rasy: biela, čierna a žltá. Biela je obdarená vyššou inteligenciou, mravnosťou a vôľou. Najmenej schopnou rasou sú černosi.

Myšlienky Gobineaua ovplyvnili i Adolfa Hitlera, ktorý ich zaradil do nacistickej ideológie.
Tretia príčina spočíva vo vykorisťovateľskej povahe vzťahov, ktorú Európania vnútili mimoeurópskym národom. Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali černochov za príslušníkov ,,nižšej” rasy, ktorí ani nie sú ľuďmi.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?