Erich Maria Remarque Traja kamaráti
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 2786×
Příbuzná témata
Erich Maria Remarque Traja kamaráti
Román, ktorý opisuje osud ľudí poznačených vojnou, pre ktorých návrat do reality života nie je oddpočinkom bojovníka, ale novým bojom s úzkosťou a so zúfalstvom a tiež bojom o holú existenciu v cynickej spoločnosti. Bezvýchodisková situácia týchto ľudí je nielen obžalobou hlbokého morálneho úpadku a zvrátenosti fašistických naháňačov, ale zároveň aj svedectvom o neschopnosti kapitalistiko-liberálnej vlády vtedajšieho Nemecka brániť seba a svojich občanov.Dej: Hlavnými hrdinami románu sú traja kamaráti Robert Lohkamp, Otto Koster a Gottfried Lenz, ktorí sú vlastníkmi autodielne s benzínovou pumpou a tiež starého škaredého športového auta Karla, s ktorým pretekajú na cestách s inými autami. Pri jednych takýchto pretekoch, pri príležitosti Robertových narodenín sa zoznámia s mladým dievčaťom Patriciou Hollmanovou, ktorému spočiatku Robert nevenuje pozornosť, až pri odchode si všimne aká je pekná a zaľúbi sa do nej. Robertov bezcieľny život sa zmení, nachádza
svoj životný cieľ- spoločný život s Patriciou, ktorý sa mu splní.
Ich spoločný život je šťastný, chodia spolu do divadla a na rôzne zábavy a tiež idú na dovolenku, kde sa však stane nešťastie, Pat sa obnoví stará choroba a musí ísť do sanatória. V tom čase Lenza zastrelia na politickej schôdzi a tak sa pomaly začína rúcať ich život. Koster a Robert sú nútení pre nedostatok práce predať autodielňu, nechajú si len Karla. Robert odchádza za Pat do horského sanatória, kde sa im však po čase míňajú peniaze a tak Otto odíde, aby predal Karla a umožnil tak Robertovi prežiť posledné chvíle so zomierajúcou Pat.
Remarque v " Troch kamarátoch " plasticky stvárnil agóniu Nemeckej republiky, nástup fašizmu, spolu s jeho demagógiou a podlosť. Aj v tomto až neskutočne mátožnom ovzduší smrteľného zápasu chorého organizmu v ovzduší prechodu " z noci čiernej do najčiernejšej " je láska Roberta a Pat, napriek všetkej obrannej dočastnosti a prízvukovanej civilnosti láska nežná, obetavá a tragická. Pat, tak ako aj Robert je typické stratené dieťa svojich čias, sirota z " dobrej rodiny " odsúdená po vojne na doslovný " výpredaj " svojej bývalej existencie, rovnako málo zakotvená v triede, z ktorej vyšla ako Robert, navyše smrteľne chorá. Je to okrem iného stvárnenie hrdinského zápasu so smrťou.
Osudy hrdinov, tak ako vo väčšine Remarquových diel, sa končia tragicky. Autor opisuje pocity v situácii bez východiska.
V románe dokázal pravdivo a umelecky stvárniť základné ľudské cnosti, priteľstvo a lásku, ktorú vykreslil ako tú najnežnejšiu, obetavú a ušľachtilú. Je to román o živote, láske i umieraní, kde najväčšiu hodnotu má solidarita, družnosť, kamarátsvo a sebaobetovanie.
Charakteristika:
Roberta Lohkampa - patrí do generácie, ktorá citovo dozrievala v zákopoch. Skutočnosť, do ktorej sa vracia nie je však idylickým odpočinkom, ale bojom o existenciu. Jeho život bol prázdny, napĺňali ho len jeho dvaja frontový priatelia a alkohol. Toto trvalo až do chvíle, keď spoznal Pat. Po tomto okamihu má jeho život zmysel - je ním Pat. Osud mu však nežičí, na vlastnej koži spoznáva fanatizmus ľudí, nastupujúci fašizmus, keď na politickej schôdzi zastrelia Lenza. Ani spolu s Pat sa nestane šťastným, prekazí to smrteľná choroba Pat. Robert je typický predstaviteľ vtedajšej neľahkej povojnovej doby, obdobia nástupu fašizmu, doby, keď prežijú len tí, ktorí majú potrebnú dávku ľahostajnosti a cynizmu. Drsný, no statočný. Má autorove znaky, jeho život sa ponáša na Remarquov. Je plný sklamaní a nešťastia. Patricie Hollmannovej - je podobne ako Robert typické stratené dieťa svojich čias, sirota z " dobre situovanej rodiny ", ktoré bolo donútené k úplnému výpredaju svojej bývalej existencie. Žije ťažkým životom, ako mnoho iných ľudí v tom čase. Jej život je plný utrpenia, poznačený bojom o holú existenciu a prežitie. V čase, keď sa jej život stáva šťastným a začína ho prežívať naplno, jej rozlet prekazí zákerná choroba, proti ktorej vedie hrdinský, ale márny boj spolu s Robertom. Jej život je akási sladko-tragická existencia.
Charakteristika jazykovo-štylistických prostriedkov:
Postoj autora k životu už nebolo možné stvárniť starou realistickou románovou technikou so známym odstupom epického rozprávača, dejom odohrávajúcim sa v niekoľkých prúdoch, so štylisticky perfeknou, rafinovanou vetou, umelecky vyváženou a bezchybnou. V tomto diele je rozprávač priamo zainteresovaný, teda Robert Lohkamp. Dej románu sa chronologivky odvíja po jednej, striktnej línii. Postavy pôsobia psychologicky presvedčivo, sú autentické. Rovnako ako drsný štýl, ktorý zachytáva banálne dialógy a kontraste s lyrickým opisom Pat. V jeho postavách je časť toho, čo sám prežil. Opis nezachytáva len povrch vecí, udalostí a sveta, odkrýva verne a úprimne spoločenskú situáciu a vnútorný svet postáv lepšie ako klasický opis a neskorší vnútorný monológ. Dielo má dojem autentickosti, historickej a životnej pravdivosti.
Dej v skratke:
Hlavnou postavou tohto asi najúspešnejšieho Remarqovho románu je 30-ročný Nemec Robert Lokhamp.
Tak ako pre celú jeho generáciu, aj pre jeho výchovu sú príznačné zákopy 1. svetovej vojny. Snaží sa utiecť sám pred sebou, svojími strašnými spomienkami a ťažkým životom po vojne. Spolu so svojimi kamarátmi ešte z čias vojny Otom Kosterom a Gottfriedom Lenzom vlastní malú autodielňu, ktorou sa snažia trochu si pomôcť. Tu si zostroja aj superauto- Karla, prostredníctvom ktorého sa Robert zoznamuje s mladým dievčaťom Pat Hollmannovou, ku ktorej hneď pocíti náklonnosť. Neskôr vzniká zo vzájomného záujmu láska, jednoduchá, čistá a krásna. Keď sa spolu vyberú na dovolenku k moru, Pat dostáva záchvat chrlenia krvi. Lekár jej naordinuje návrat do sanatória. Robbymu nikdy predtým o svojej chorobe nepovedala. Nechcela, aby mal pred ňou strach. A teraz, keď si myslela, že sa už navždy zbavila bieleho ležadla, musí späť. Robby nevie, či sa Pat podarí vyliečiť. Ostáva iba dúfať a dúfať znamená všetko. Čas odkedy odišla Pat sa mu zdá nekonečne dlhý, hlavne potom ako museli predať autodielňu. V jeden chladný večer, keď sa všetci traja vracajú domov, padnú výstrely a Gottfried padá na zem. Robby a Otto ho vezú k lekárovi, ale Gottfried je už mŕtvy. Pochovajú ho ako pochovali už veľa svojich kamarátov. Keď sa Pattin stav zhoršuje, Robby sa rozhodne odísť k nej. Ale jej stav sa už nezlepšuje. Pat vie, že sa už nikdy nevráti do normálneho života. Vie to a snaží sa to skryť, tak ako sa to Robby snaží skryť pred ňou. Keďže už nemajú peniaze na sanatórium, Otto predá Karla. Predá auto, o ktorom povedal, že by radšej stratil ruku ako jeho. Ale Pat sa už nedá pomôcť. Pomaly bledne a nakoniec potichu zomiera. O autorovi
Vlastným menom Erich Paul Remark. Narodil sa v Osnabrucku, 22. júna 1898. Po vojne vystriedal množstvo zamestnaní /učtovník, obchodný cestujúci, učiteľ, organista, redaktor atď./. Roku 1931 sa presťahoval do Švajčiarska a o šesť rokov neskôr odišiel do USA. Svetový úspech dosiahol svojím románom Na západe nič nového. Opisuje v ňom osudy skupiny nemeckých vojakov na západnom fronte počas prvej svetovej vojny. Voľným pokračovaním tohto diela sa stal román Cesta späť. Medzivojnové obdobie zachytil v dielach Víťazný oblúk, Čierny obelisk a Traja kamaráti. Noc v Lisabone zachytáva tragédiu utečencov snažiacich sa uniknúť pred nacizmom. Známe sú aj jeho diela Nebo nepozná obľúbencov a Tiene v raji. Remarque patril do skupiny spisovateľov ostro odsudzujúcich vojnu, ako aj E. Hemingway. Jeho dielo sa stalo svetoznámym vďaka humanistickému protivojnovému pátosu a vyhranennému zmyslu pre reálne zachytenie skutočnosti.
Zomrel v Porto Ronco, 25. septembra 1970.
Priateľstvo, láska a alkohol
Opis situácie v danej dobe:
Traja kamaráti, Robert Lokhamp, Otto Koster a Gottfried Lenz sú hlavné postavy rovnomenného románu, ktorý sa odohráva v čase medzi dvoma svetovými vojnami. Sú to ľudia stratenej generácie, ktorá bola vytiahnutá priamo zo školských lavíc … na front, aby ďaleko od domova položila svoj život za “vlasť“. Viaceré z týchto „detí“ nezomreli okamžite, aj niekoľko dní ležali v území nikoho s ťažkými zraneniami. Kamaráti im nemohli pomôcť, lebo aj oni sami by sa stali obeťami... Tí, čo mali viac šťastia sa vrátili živí, no často im chýbala niektorá z končatín. Trom kamarátom a hŕstke ďalších sa podarilo vrátiť bez väčšej fyzickej straty, zato s obrovskou psychickou ujmou. Tragédia generácie pokračovala ďalej. V roku 1919 prišla revolúcia, o rok neskôr puč a nakoniec, v roku 1923, hospodárska kríza. Priateľstvo nadovšetko
„Priateľstvo je to jediné dobré,čomu nás vojna naučila.“
Koster vlastnil malú dielňu, v ktorej zamestnával svojich kamarátov Roberta a Gottfrieda. Napriek tomu, že bol jediným vlastníkom, autodielňa sa volala Koster a spol. Peniaze, ktoré si zarobili opravou áut, nikdy nezostávali len v jednom vrecku. Spravodlivo si ich rozdeľovali a v prípade, že jeden z nich peniaze minul neváhali si ich navzájom požičať. Žili zo dňa na deň a nepozerali ďaleko do budúcnosti. Naplno si spoločne užívali života, ktorý ich často vháňal do situácií na hranici únosnosti. Priateľstvo ale nevzniklo len medzi ľuďmi,ale aj medzi nimi a vecou. Tou vecou bolo auto, ktoré volali Karol. Brali ho ako nemého člena rodiny. Bol pri všetkých ich radostiach a starostiach. Radi sa v ňom predvádzali, slúžil na dlhé večerné jazdy, keď „spomienky boli silnejšie ako alkohol“. V situáciach, keď na ňom závisel život nikdy nesklamal. Peniaze, ktoré získal Koster jeho predajom, nepoužil pre vlastnú potrebu. Nedokázal by Karla predať len tak, pre nič za nič. Venoval ich na záchranu života Robertovej priateľky. Tento čin sa stal autorovým dôkazom toho, kam je človek schopný zájsť, keď priateľ potrebuje podať pomocnú ruku.
Alkohol
Tekutý priateľ pre dlhé večery. Pomáhal zabudnúť alebo aspoň zakryť smútok a bezradnosť z prežitého. Človek sa úplne poddal jeho omamnej schopnosti. Bol liekom na všetky choroby. V zákopoch pomáhal zabudnúť na smrť a po vojne pomáhal zabudnúť na všetko, čo bolo, je a bude. Bol tekutou stravou, chlapi sa nebáli sadnúť si za volant po fľaši rumu.
Ich organizmus už bol proti takémuto množstvu alkoholu odolný a známky opilosti nebolo na nich vidieť. Bol ako signalizačené svetlo. Ak si niekto nevypil okamžite vedeli, že sa niečo s ich kamarátom deje. Remarque vo svojich dielach,tak priam pôsobí aj dojmom odborníka na alkohol. Jeho postavy nepijú šampanské, keď sa trápia a naopak nepijú lacné pálenky, keď oslavujú. Láska
Robertova láska k Parícií Hollmanovej úplne zmenila jeho pohľad na život. Láska a priateľstvo boli v tých časoch jediné hodnoty, pre ktoré sa oplatilo žiť. Ich láska totiž nebola predstieraná. Jeden v druhom našli zmysel života a podľa toho sa aj riadili. Večer, keď sa Robertovi v mysli vynárali nepríjemné a bolestivé spomienky na prežité utrpenie, sa mal komu zdôveriť. Pat nebola len fľaša rumu, pri ktorej v minulosti zaháňal tieto myšlienky. Ona ho pozorne počúvala, chápala a ľutovala. Jej prítomnosť ho upokojovala a napĺňala pocitom, že ešte sú na svete dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Po chvíľach spoločne strávenej radosti zo života, lásky a priateľstva, ukázal im osud aj svoju odvrátenú tvár.
Nedostatok potravín, len minimálna hygiena počas vojny, spôsobili, že choroba akou je tuberkulóza mohla nerušene prenikať do oslabeného ľudského organizmu. Aj Pat sa stala jednou z tisícok obetí tejto zákernej choroby. Šanca na vyliečeniev tomto období bola mizivá a vyliečeného považovali skôr za zázrak. Na zimu odchádzali pacienti chorí na tuberkulózu do horských sanatórií, kde podstupovali rôzne ozdravné procedúry. Do jedného z nich odišla i Pat. Jej stav sa napriek pobytu v sanatóriu začal zhoršovať. Robert s Kosterom neváhali a okamžite vyrazili na dlhú cestu. Lenz s nimi však už necestoval. Padol guľkou fanatika po jeho osudnej politickej schôdzi. Pat nakoniec zomrela v náručí toho, ktorému naplnila srdce láskou a radosťou. Robert, ktorý veril v silu ich lásky, opäť stratil svoj svet.. radšej zomrieť v zákope?
Remarqueove romány nemajú štastný koniec, hrdinovia neochádzajú za vidinou lepšej budúcnosti. Postavy nie sú duševne komplikované, problémy mladých ľudí napr. z obdobia romantizmu sú im cudzie. V jeho diele absentuje dokonalejšia psychologická prepracovanosť postáv, ktorých charakteristika je tézovitá a nie celkom presvedčivá.
Postavy románu Traja kamaráti vedia presne do akej spoločenskej vrstvy patria, nesnažia sa násilným spôsobom posunúť vyššie v spoločenskom rebríčku. Sú si vedomé skutočnosti, že každý človek raz umrie a nezáleží na tom či je bankár, riaditeľ podniku alebo len automechanik.
Sú to obyčajní ľudia, ktorí v mladom veku prežili hrôzy prvej svetovej vojny, videli a na vlastnej koži pocítili silu biedy počas hospodárskej krízy. Život berú taký, aký je. Len niekde v kútiku duše veria v lepšiu budúcnosť. Nepodriaďujú sa tomu ale svoj život sústreďujú na prítomnosť.
Napriek všetkým uvedeným faktom navodzujúcim pesimistickú atmosféru románu,nájdeme tu časti plné radosti zo života, túžby popasovať sa s ním a hľadaním jeho svetlých stránok.