Epidémie
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 3910×
Příbuzná témata
Epidémie
Mor:Doba kamenná - Prví poľnohospodári začali zasahovať do ekosystému, s ktorým nikdy neprišli tak intenzívne do styku. A ekosystémy začali pôsobiť na nich. Vírusy a mikroorganizmy, ktoré tu doposiaľ kolovali bez prítomnosti človeka sa naraz dostali do jeho organizmu. Do organizmu, ktorý nebol na niečo také absolútne zvyklý. Dôsledok? Prvé epidémie. S určitosťou môžeme povedať, že prebehli, ale o ich ničivosti sa môžeme len domnievať. Starovek – Dá sa predpokladať, že v prvých mestách sa začali epidémie šíriť po prekročení kritických hraníc hustoty populácie. Mestá boli centrami kritických udalostí, v ktorých sa všetky problémy koncentrovali. Tu sa stretávali miestny obyvatelia s návštevníkmi z okolia, ktorých obranyschopnosť bola na nižšej úrovni ako u obyvateľov nákazami zamorených miest. To bola hlavná z príčin prečo epidémie v okolí miest pustošili ďaleko tvrdšie. 1500 pred n. l. – mor v Egypte
Dozvedáme sa o ňom z Druhej knihy Mojžíšovej. Počet obetí bol udaný na
50 000. 431 pred n. l. – Veľký aténsky mor
Dozvedáme sa o ňom od Thúkýdidésa. V Aténach v tej dobe žilo asi 200 000 ľudí, ktorých počet sa zvýšil inváziou obyvateľstva z okolia, ktoré utekalo pred sparťanským útokom. Epidémia sa dostala do Atén loďou z Afriky. Chorí spočiatku dostávali vysoké horúčky, sčervenali v tvári. Objavil sa u nich opuch hrdla, nasledoval silný kašeľ, zvracanie a hnačky vedúce k dehydratácii. Na koži sa objavovali vredy. Vrchol epidémie trval dva roky a ešte ďalšie tri choroba v meste pretrvávala. Za obeť jej padla tretina obyvateľstva. Stredovek – Ľudstvo neustále rozširovalo svoje teritórium. Epidémie sa prenášali na palube obchodných lodí, vo vojskách alebo s pomaly postupujúcimi karavánami. Všetko ešte zhoršovala populačná explózia. Choroby začali cestovať po zemeguli. 1347 – morové epidémia v Európe
Z centrálnej Ázie cez Čínu a Indiu prenikla nákaza do čiernomorského prístavu Feodosij, ktorý obliehali Turci. Odtiaľ sa na lodiach janovských kupcov rozšírila po Európe a na konci roku zasiahla aj Anglicko. Morom nakazila človeka indická čierna krysa. Krysa sa nakazila od divokých hlodavcov baktériou moru Y. pestis a infikovala ňou vlastné blchy. Keď začali krysy na mor umierať, začali si blchy hľadať nového hostiteľa a rovnako rýchlo začali umierať aj ľudia. Do druhej polovice 15. stor. zahynulo na mor 20-50% obyvateľstva Európy, severnej Afriky a časti Ázie.
Neštovice a spalničky:
Amerika – epidémia neštovic a spalničiek
Choroby, ktoré v Európe už stratili svoje hrozné meno mali na obyvateľov Nového sveta katastrofický dopad.
1568 – počet obyvateľov Mexika klesol z pôvodných 25-30 na 3 milióny
1553-1791 – počet Inkov v Peru klesol z pôvodných 8 na 1 milión.
Škvrnitý týfus:
1489 Španieli obliehajúci maurskú Granadu si prizvali na pomoc žoldnierov, ktorí pred tým úspešne bojovali na Cypre s Turkmi. Po ich príchode španielski vojaci ochoreli na chorobu, ktorú pred tým nikto nevidel. Začínala bolesťami hlavy, pridal sa vysoká horúčka a kožná vyrážka, tvár nemocného stmavla a opuchla. Ťažký stav prechádzal do otupenosti, ktorá dala chorobe názov – typhos, grécky názov pre dym alebo hmlu. Vyrážka často zvredovatela a viedla ku gangréne a následnej strate prstov na rukách a nohách. Až do objavu antibiotík bola väčšina chorých v okamihu nakazenia už mŕtva. Ubehlo niekoľko mesiacov a Španieli stratili 20 000 vojakov. 3 000 padlo v boji a 17 000 zomrelo na škvrnitý týfus. Od roku 1490 do 1920 si vyžiadal vo vojnách viac obetí ako samotné vojenské akcie.
1528 – pri obliehaní Neapola zostala za mesiac z 28 000 vojakov polovica
1812 – straty v Napoleonovej armáde pri ťažení do Ruska v boji boli menšie ako úmrtia vojakov na týfus
1. svetová vojna – Úmrtnosť na východnom fronte dosahovala 70%
1917 – 1921 – v Rusku ochorelo na týfus 20 miliónov ľudí, z čoho zomreli 3 milióny
Vibrio cholerae:
1817 prebehla v Indii prvá epidémia. Vibrio cholerae sa pravdepodobne vyvinula z baktérie voľne žijúcej vo vodách Gangy a prispôsobila sa podmienkam ľudského čreva. Možno sa dostala k ľuďom prostredníctvom mäsa infikovaných rýb, možno vodou znečistenou výkalmi infikovaných zvierat. Baktéria sa šírila ako pôvodca väčšiny hnačkových ochorení prenosom z človeka na človeka a znečistenou vodou. Keď sa baktéria dostane do tráviaceho traktu, dochádza k jej rýchlemu rozmnoženiu v čreve, kde vylučuje silný toxín. Výsledkom je prudké zvracanie a hnačky, vedúce k nebezpečnej strate telesných tekutín, svalovým kŕčom, šoku, zlyhaniu obehu, smrti. Neliečená cholera znamená smrť pre 20-50% postihnutých behom niekoľkých dní, niekedy aj hodín. Po obchodných cestách sa šírila ďalej. Do konca 19. storočia obehli jej pandemie svet asi 6-krát. Siedmu datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia a ôsma sa skoro spustil a v roku 1993. Vzostup záujmu o bezpečné vodné zdroje, chlórovanie vody a očkovanie dokázali choleru zo západného sveta prakticky vytlačiť. Ebola:
Prvá zistená epidémia prebehla 1976 v pralesných oblastiach Zairu. Úmrtnosť dosahovala skoro 90% a zdroj nákazy nebol dodnes odhalený. Choroba začína horúčkou a končí krvácaním zo všetkých telesných otvorov. Vírus rozloží telo za 10 dní. Prenáša sa krvou, slinami, močom, hlienmi a spermiami. Vírus napáda imunitný systém – preniká do buniek zaisťujúcich imunitu a zneškodňuje ich.
Epidémie – 1976, 1979, 1995 - úmrtnosť približne 77%. Dodnes nie je známe ako a na čom vírus prežíva a prečo sa objavuje tak záhadne. HIV:
Vyvoláva syndróm celkového zlyhania imunity AIDS. Rodokmeň vírusu HIV-1 vedie bádateľov k opiciam, ktoré majú vlastný opičí vírus SIV s rovnakými prejavmi. Pretože sú opice proti HIV odolné, predpokladá sa, že v oblastiach, kde Afričania jedia opice, SIV zmutoval do podoby nebezpečnej pre človeka. Bol diagnostikovaný až v roku 1983. Prenáša sa pohlavným stykom, krvou a je možný aj prenos z matky na plod. 1998 – počet nakazených 33,4 mil.
počet mŕtvych za rok - 2,5 mil.
počet nakazených za rok - 5,8 mil.
Hendra a Nipah:
Objavili sa roku 1994 v Austrálii – Hendra a v Malajzii – Nipah. Napádajú mozog a úmrtnosť je 40%. Šíria sa ale ľahko z koní, resp. z prasiat. Hendra usmrtí za rok, Nipah za dva týždne. .