Environmentalistika

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6902×

Příbuzná témata



Environmentalistika

Anotácia 3
Úvod : 4
1. Vlastnosti a funkcie ovzdušia. 5
1.1 Definícia základných pojmov. 5
2. Znečistenie vzduchu. 7
2.1 Zdroje znečistenia ovzdušia 7
2.2 Správa zo stavu znečistenia ovzdušia v Bratislave 10
Rast koncentrácie CO2 v zemskej atmosfére v závislosti na letopočte. 13
Záver : 13
Použitá literatúra : 14

























Anotácia


Za úlohu sme si mali vybrať seminárnu prácu z Environmentalistiky na veľmi pekné a rozsiahle témy ako je voda, vzduch, pôda, odpady, nebezpečné chemické látky a prípravky, globálne znečisťovanie životného prostredia, prírodné spôsoby liečenia, znečisťovanie ŽP fyzikálnymi vplyvmi a starostlivosť o životné prostredie.
Sú to všetko nádherné témy, ale mňa z nich zaujala téma vzduch. Nie len pre to, že je jedna zo základných potrieb pre život ale je to téma, ktorá nie je uzatvorená čo sa týka ochrany, samotného spôsobu zdravého žitia a starostlivosti o ovzdušie a je popísaných veľa, veľa kníh a aj tak nevieme o vzduchu (atmosfére) všetko.
Pokúsil som sa v jednotlivých častiach kapitol poukázať na niektoré, podľa môjho názoru dôležité zložky, ktoré významnou mierou ovplyvňujú zdravie a život každého živého tvora na planéte.
Snažil som sa priblížiť zopár riadkami vlastnosti a funkcie vzduchu, definíciu základných pojmov a znečistenie a zdroje























Úvod :

Vzduch , alebo odborným názvom atmosféra je jednou zo základných látok v ekosystéme človeka.
Ekosystém je všetko to čo človek potrebuje k prežitiu.



Tab.1 - Obeh základných látok v ekosystéme.




Tieto látky tvoria životné prostredie človeka.

1. Vlastnosti a funkcie ovzdušia.


Vzduch je nenahraditeľnou zložkou biosféry pre človeka a pre všetku suchozemskú faunu a flóru. Nutnosť nepretržitej dodávky je jeho charakteristickou vlastnosťou, akú nemajú žiadne iné prírodné zdroje. Vzduch je nenahraditeľný pre dýchanie všetkých aeróbnych organizmov, potrebujú ho rastliny k fyziologickým procesom, je významným činiteľom pri zvetrávaní hornín a tvorbe pôd, používa sa k rôznym účelom v technike, atď. Odhaduje sa, že priemerná spotreba vzduchu napr. u človeka činí 20 m³, t.j. asi 15 kg denne. Všetky spôsoby využívania vyžadujú, aby bol vzduch čistý, bez škodlivých látok, ktoré ho poškodzujú a znehodnocujú.

Preto je nutné čistotu ovzdušia chrániť, hlavne v mestách a priemyselných aglomeráciách, kde znečistenie môže dosiahnuť až katastrofálny stupeň.


1.1 Definícia základných pojmov.


Aby sme aspoň trochu porozumeli o čom budem písať v tejto seminárnej práci, musím vysvetliť pár základných pojmov používaných pri ochrane ovzdušia. V poslednej dobe sa u nás začali rozlišovať dva pojmy – znečisťovanie a znečistenie ovzdušia. Pre vypúšťanie / vnášanie do atmosféry, emisie / znečisťujúcich látok sa používa pojem znečisťovanie ovzdušia. Označuje teda činnosť alebo dej. Naproti tomu pojem znečistenie ovzdušia znamená prítomnosť / obsah, imisie / týchto látok v ovzduší v takej miere a dobe trvania, že sa prejaví ich nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Označuje teda určitý stav, ktorý je dôsledkom pôvodného deja.
Z hľadiska miesta vzniku sa rozlišuje primárne znečisťovanie, pričom pod týmto pojmom rozumieme úlet zo zdroja /emisie/ a sekundárne znečisťovanie, pod ktorým rozumieme chemické zmeny niektorých látok, ktoré nastávajú pri šírení exhalácií v atmosfére. Povrchová prašnosť je vnášanie prašných materiálov alebo prachu voľne usadeného alebo ležiaceho na cestách , stavbách, poliach, haldách, skládkach pôsobením vetra do ovzdušia.
Emitent - je označovaný zdroj plynných a pevných emisií. Exhalácia – je unikanie plynných, tuhých, prípadne kvapalných látok do atmosféry.
Emisie - kvantifikované množstvo škodlivých látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia v procese premeny rôznych foriem energie a hmoty. Ak sa emisie dostanú do styku s biotickou a abiotickou zložkou nazývajú sa imisiami.
Imisie – majú najväčší význam pre posudzovanie škodlivosti v prirodzenom a umelom životnom prostredí /toxické pôsobenie na rastliny, organizmy, vodu, pôdu a diela vytvorené človekom./

Podľa povahy môžu byť :

Ř Plynné – exhaláty
Ř Pevné – prach, popolček

Alebo môžu existovať existovať vo forme / hmloviny /. Podľa vlastníctva emisií, hlavne skupenstva a veľkosti, sa delia na :

1. Prach - je tvorený tuhými časticami o priemere väčšom ako 10 –7 cm. Je rozptýlený v ovzduší a usadzuje sa vo forme prašného spádu. Na jeho obsah v ovzduší majú vplyv tiež prirodzené činitele /veterná erózia, vulkanická činnosť /. Ak je emitovaný hlavne ľudskou činnosťou, jeho hlavným zástupcom je popolček.
2. Aerosóly - týmto názvom sa označujú všetky tuhé alebo kvapalné častice, ktoré sa v ovzduší nachádzajú vo forme veľmi jemných disperzií / jemný prach, hmlovina, dym a pod. /
3. Plyny – ktoré zahŕňajú zmes plynov o bode varu pod 200 0C / kysličník síry a dusíka, sírovodík, fluorovodík, atď. /

Častice jemného prachu, dymu s spolu s hmlou vytvárajú aerosóly, tzv. dymovú hmlu.

Ak sa táto látka zmieša so škodlivými plynnými exhalátmi, vytvorí sa smog, ktorý veľmi znižuje viditeľnosť, ničí vegetáciu a spôsobuje onemocnenie horných dýchacích ciest a očí. Aerosólové častice sa neusadzujú, ale sa vznášajú v ovzduší. Prachové a aerosólové častice tvoria prašnosť ovzdušia. 2. Znečistenie vzduchu.

2.1 Zdroje znečistenia ovzdušia

Množstvo znečisťujúcich látok, škodlivín v ovzduší je ohromné. Škodlivé plyny, z nich je najväčšie množstvo oxidu uhoľnatého CO a oxidu siričitého
SO2, oxidy dusíku , toxické pary a prach, ktorý je anorganického i organického pôvodu.
Podiel jednotlivých základných skupín na znečistení ovzdušia závisí na mnohých faktoroch, ktoré možno pomerne ťažko odhadovať. Znečistenie ovzdušia je závislé na tom , aké druhy fosílnych palív sú používané na výrobu tepla a elektrickej energie. Obsah plynných plynných exhalácií, hlavne SO2 je závislý na tom aké kvalitné palivá sú využívané. Najviac síry obsahuje uhlie a nafta. Naopak za najčistejší zdroj výroby elektrickej energie treba bez konkurencie považovať vodu / hydroenergetiku /. Z celkového množstva znečisťujúcich látok je asi 90 % plynných látok, zvyšných asi 10 % tvoria látky tuhé, resp. kvapalné. Zdroje znečistenia možno deliť z niekoľkých hľadísk :
1. Podľa pôvodu – prírodné, umelé
Medzi prírodné zdroje patria : búrky s elektrickým výbojom, veterná erózia vo forme prašných búrok a vulkanická činnosť.
Umelé zdroje súvisia s ľudskou činnosťou, patria sem rôzne spaľovacie zariadenia v priemysle, energetike, doprave a ďalej priemyselné podniky, ktoré produkujú rôzne vzdušné odpadky / hute, chemické výrobne /, neupravené výsypky, povrchová ťažba uhlia, jadrové výbuchy a pod. 2. Podľa umiestnenia .
· Prízemné / kúreniská, dopravné prostriedky, veterná erózia a pod. /
· Vyvýšené / komíny priemyselných podnikov /
· Výškové / výbuchy jaderných náloží, letecká doprava /.

3. Podľa usporiadania :
· Bodové / komíny, jednotlivé motory /
· Lineárne / radové komíny, vysoké pece /
· Plošné / povrchové bane, veterné búrky /

4. Podľa stálosti polohy :
· Nepohyblivé / stacionálne /
· Pohyblivé






Obzvlášť dôležité je triedenie zdrojov znečistenia podľa druhu ľudskej činnosti. K týmto zdrojom patria : teplárne, chemický priemysel, tepelné elektrárne, hutný priemysel, cementárne a doprava. K najčastejším zdrojom a vysokým
množstvom emisií patria teplárne a tepelné elektrárne, zariadené na spaľovanie pevného alebo kvapalného paliva.

Kotolne týchto podnikov znečisťujú ovzdušie veľkým množstvom dymu, ktorého hlavnými zložkami sú: prach, popolček a kysličník siričitý.
Z podnikov chemického priemyslu sú najnebezpečnejšie výrobné kyseliny sírovej, dusičnej, fluorovodíkovej, superfosfátu, sírouhlíka, lúhov, polyvinylchloridu a ďalších chemických produktov. Takto sa do ovzdušia dostávajú veľmi nebezpečné látky ako napr. kysličníky síry, kysličníky dusíka, sírovodík, sírouhlík, chlór, chlorovodík, fluór, atď. Tieto látky zamorujú predovšetkým spodnú vrstvu atmosféry.
Zdrojom škodlivín v ovzduší, ktorého dôležitosť neustále vzrastá je doprava. Za jeden rok auto vyprodukuje asi 1. t škodlivých plynov z toho 700 kg kysličníka uhoľnatého / obsah 1 až 10% vo výfukovom plyne /, 100kg uhľovodíkov, 35kg kysličníkov dusíka a iných škodlivín / splodiny olova a pod. /. Letecká a zahraničná doprava taktiež značne znehodnocuje ovzdušie. Napríklad jedno štvormotorové reaktívne lietadlo spotrebuje za hodinu letu až 7 t kyslíka a vypustí do ovzdušia veľké množstvo výfukových plynov.
Hlavnou škodlivinou priemyslu stavebných hmôt je cementárenský prach. Je to následok súborného pôsobenia rôznych vplyvov, hlavne veľkého množstva emisií popolčeka, nesprávne robených skládok popolčeka a iných sypkých materiálov, rozptýlená stavebná činnosť v sídliskách, zlého stavu vozoviek a pod.




2.2 Správa zo stavu znečistenia ovzdušia v Bratislave


Hlavnými zdrojmi znečistenia sú: chemický priemysel 56%, energetika 37%, zvyšok tvorí železničná doprava a domáce kúreniská. Z odvetvia chémie je najväčším zdrojom znečistenia Slovnaft, ktorý ročne vypúšťa do atmosféry viac ako 30 000 t škodlivín, z toho 12 000 t SO2. Veľkým producentom škodlivých plynov sú tiež chemické závody, ktoré vypúšťajú 2 900 t sírouhlíka, 1 600 t sírovodíka, 27 000 t kysličníkov dusíka a 1,6 t chlóru. Vo východnej časti mesta presahuje ročný spád ročnú normu trikrát, priemerná ročná hodnota je v celom meste prekročená 2,5-krát.
Zasiahnutých je sedem z desiatich obytných obvodov, v ktorých žije približne 210 000 obyvateľov, t.j. asi 76% na ploche okolo 190 km2. Zvlášť je nepriaznivá situácia vo východnej časti mesta.













Obr. 44- priebežný podiel jednotlivých druhov zdrojov na celkových emisiách v bývalej ČSFR.








Rast koncentrácie CO2 v zemskej atmosfére v závislosti na letopočte.

Záver :


Takýto kritický stav bol v Bratislave v roku 1989. Boli to roky kedy sa nedával veľký dôraz na čistotu ovzdušia, životného prostredia, kedy ešte neboli až také problémy s ozónovou vrstvou.
Človek si uvedomuje potrebu dýchať čistý a zdravý vzduch až vtedy keď sa niečo stane, alebo sa blíži ku katastrofe.

Našťastie nieje to problém len malého kruhu ľudí alebo jedného mesta, krajiny alebo štátu je to celosvetový problém a preto sa začali vynakladať nemalé peniaze na odstránenie stavu aký tu bol a je, na predídenie ďalšieho znečistenia ovzdušia a na zmiernenie ďalšieho zamorenia škodlivých látok.














Použitá literatúra :
· Ekológia, skriptá 1991 ......Karol Kluch, Ján Tkáč
· Ekológia, ...a kol., skriptá 1993... Petrvalský V.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?